Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-116-2013.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Subarea
25Co/116/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s. so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Bratislava, Námestie M. Benku 9-C1, proti odporcovi: C. E., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XX, zast. opatrovníčkou Y. J., pracovníčkou Okresného súdu Topoľčany, o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 02. 2013 č.k. 10C/83/2013-29, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 29,07 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi so sídlom Bratislava, Námestie M. Benku 9.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eura a náhradu trov konania vo výške 16,50 eura k rukám jeho právneho zástupcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 Vyhl č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave po zistení, že odporca dňa 13. 09. 2010 v čase o 18.59 hod. cestoval na linke č. 70 v Bratislave bez cestovného lístka, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,50 eura a postih v sume 50 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura. Náhradu nákladov spojených s jeho právnym zastúpením mu nepriznal z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené náklady. V tejto súvislosti argumentoval, že išlo o vec typovo veľmi jednoduchú po stránke skutkovej i právnej a navrhovateľom vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie len do výroku o trovách konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu voči odporcovi náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 87,24 eura za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur, 3x režijný paušál po 7,63 eura, zvýšené o daň z pridanej hodnoty. Dôvodil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie ust. § 150 ods. 2 OSP, ktoré bolo použité súdom prvého stupňa neodôvodnene. Nespochybnil, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP, mal však za to, že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax a najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/32/2009 a 7Co/64/2009. S poukazom na dôvodnú správu k ust. § 150 ods. 2 OSP argumentoval, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov konania v prípadoch, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. O takýto prípad však v danej veci nejde, a preto o náhrade trov konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP a teda podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania. Konštatoval, že uplatnené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, obligatórnej povinnosť navrhovateľa a trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov a pri minimálnej sadzbe. Naviac úkony právnych služieb boli vykonané v rámci náročného a zložitého procesu vyžadujúceho si primeranú časovú náročnosť, preto rozsah zníženia trov v danej veci označil za odporujúci dobrým mravom, účelu zákona a nespravodlivý.
Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je z časti dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje len ust. § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a ust. § 150 OSP. Ostatne uvedené ustanovenie rozlišuje dva prípady, kde zákonodarca ponecháva na úvahe súdu za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná, alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (odsek 1 cit. ust.), alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke (ods. 2 cit. ust.). Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch, t. j. v sporoch do 500 eur (§ 200ea ods. 1 OSP) je totiž vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, v ktorých nemôže prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska atraktívnosti pre advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta i zastupovanie v takýchto veciach s ohľadom na ich množstvo bude naďalej zaujímavé. Právna úprava ust. § 150 ods. 2 OSP takto korešponduje i nariadeniu EP a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007.
V posudzovanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 50,50 €. Rozsudkom súdu prvého stupňa označeným v záhlaví tohto rozhodnutia bola navrhovateľovi právoplatne prisúdená v celom rozsahu ním uplatnená pohľadávka proti odporcovi, čo znamená, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech a v zásade mu vzniklo právo na náhradu všetkých trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva. Keďže však v súdenej veci ide preukázateľne o drobný spor, bolo potrebné zvažovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania použitie ust. § 150 ods. 2 OSP, čo však súd prvého stupňa neučinil a neudržateľne svoje rozhodnutie založil len na konštatácii neúčelnosti trov právneho zastúpenia navrhovateľa.
Trovy navrhovateľa v prvostupňovom konaní pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia. Tieto boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) po 16,60 € (§ 10 ods. 1 vyhl.), náhradou hotových výdavkov 2 x 7,63 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl.), zvýšené o sumu 9,69 € ako 20 % daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl.). Trovy právneho zastúpenia takto predstavovali úhrnnú sumu 58,15 €, keď výzvu právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17. 03. 2011 pred podaním samotného návrhu (pokus o zmier) nemožno považovať za úkon právnej služby, potrebný na účelné uplatňovanie práva navrhovateľa.
Vychádzajúc zo zhora popísaných stanovísk podľa názoru odvolacieho súdu sú v súdenej veci splnené podmienky pre použitie ust. § 150 ods. 2 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preukázateľne ide o drobný spor a výška trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli (74,65 €) vo vzájomnom pomere k priznanej pohľadávke 50,50 €, je neprimeraná. Takýto záver je potrebné vyvodiť zvlášť za situácie, že navrhovateľovi trovy konania, spojené so zaplatením súdneho poplatku ako jeho zákonnej povinnosti bez ohľadu na charakter sporu, mu nepochybne patria v celom rozsahu, a preto nepriznanie alebo zníženie trov navrhovateľa sa môže dotknúť len trov spojených s právnym zastúpením. Bolo by však v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktorý za výkon advokácie označuje zastupovanie klientov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, ako i ďalšie formy špecifikovaných právnych činností, ak sa vykonávajú sústavne a za odmenu (§ 1 ods. 2 zákona) paušálne nepriznávanie trov právneho zastúpenia, alebo krátenie počtu preukázateľne účelne vykonaných úkonov právnej služby, len z dôvodu, že ide o drobný spor. Zohľadniac odbornú náročnosť a časovú prácnosť zastúpenia v prejednávanej veci, predovšetkým v kontexte s ohľadom na ich masový charakter, odvolací súd za primerané zníženie trov konania navrhovateľa považoval zníženie náhrady trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 50%. Priznaná náhrada prvostupňových trov konania navrhovateľa takto predstavuje sumu 45,57 € (súdny poplatok + znížené trovy právneho zastúpenia v rozsahu 50%).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 OSP) a ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 OSP tak, že v odvolacom konaní, v ktorom každý z účastníkov mal úspech len čiastočný, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.