Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3CoE-61-2013.pdf
PDF · 75.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/61/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. L., G. E. XXXX/XX, o vymoženie 199,51 eur (5.890,00 Sk) s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod č. EX 992/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6Er/519/2006-23 z 27. novembra 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 27. novembra 2012 č.k. 6Er/519/2012-23 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil.
Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal súd prvého stupňa poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na základe exekučného titulu - vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, pod sp.zn. SR 0742/06 zo dňa 30.3.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2006 a vykonateľnosť dňa 23.4.2006. Poverenie bolo vydané na vymoženie istiny 5890,-Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 7.380,-Sk od 23.12.2005 do 18.1.2006, z dlžnej sumy 6.560,-Sk od 19.1.2006 do 28.4.2006, zo sumy 5740,-Sk od 29.4.2006 do zaplatenia, trov konania 3.200,-Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 1.150,-Sk, poplatku za vydanie poverenia 500,-Sk, poplatku za overenie exekučného titulu 426,-Sk a trov exekúcie. Súd prvého stupňa mal z predloženého exekučného titulu za zistené, že povinná bola zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 7.190,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 6.560,- Sk od 19.1.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 3.200,- Sk. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol, podľa jeho odôvodnenia, vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.7.2005. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 15.7.2005 zistil, že povinnej ako dlžníčke, bol poskytnutý úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 5.000,-Sk, ktorý sa zaviazala splácať zvýšený o poplatok vo výške 4.840,- Sk, t.j. spolu sa zaviazala zaplatiť čiastku 9.840,- Sk. Vo všeobecných podmienkach bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy, pričom zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. S poukázaním na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 57 ods. 2, 3, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru o tom, že úver poskytnutý povinnej na základe Zmluvy o úvere č. 7410231 zo dňa 15.7.2005 je spotrebiteľským úverom, a teda na predmetnú zmluvu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Odplatu dohodnutú v zmluve o úvere vo výške 4.840,00 Sk posúdil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v
zmluve, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Uvedenú podmienku preto podľa § 53 ods. 1 OZ súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú a v zmysle ods. 4 uvedeného ustanovenia za neplatnú. Zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, nie je možné aplikovať na daný vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka, a preto úroky z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve v čl. 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore so zákonným ustanovením a to § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Oprávnenému vzhľadom na uvedené prislúcha len nárok na úrok z omeškania podľa právneho predpisu a výšky, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t.j. dňa 19.1.2006 a úroky z omeškania nad uvedenú výšku nie je možné vymáhať. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný zaplatil oprávnenému 3.280,00 Sk a zároveň odo dňa vydania rozhodcovského rozsudku do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie uhradil ďalších 820,00 Sk. Z návrhu súdneho exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie doručeného súdu vyplýva, že ku dňu 17.12.2010 bolo od povinnej vymožených spolu 753,16 eur, v prospech oprávneného 511,65 eur, a preto vzhľadom na absenciu RPMN v zmluve o úvere (úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov) súd prvého stupňa uzavrel, že ďalšie vymáhanie sa považuje za vymáhanie právom nedovoleného plnenia a preto podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej doložky a zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou úverových podmienok oprávneného, teda súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom na uvedené považoval súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Navyše, rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho súd prvého stupňa považuje takúto podmienku taktiež za neprijateľnú, a teda neplatnú. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnom konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje RPMN, tvrdenia súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania a taktiež postup súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval vec, v ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený poskytuje svojim klientom ako dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa), avšak tieto nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na túto skutočnosť preto oprávnený v predmetnej zmluve nemusel ako podstatnú náležitosť uviesť údaj o RPMN. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uvádza, že úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže ak nesplní povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, ako aj s ohľadom na obchodné riziko oprávneného. Zároveň uviedol, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov, nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom tento vyslovil názor, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Zároveň poukázal na to, že oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. Záverom namietal, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kde uznal exekučný titul za súladný a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. K tvrdeniam súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke oprávnený uviedol, že
táto je tzv. nevýhradnou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zároveň zdôraznil, že v zmysle príslušnej Smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, teda sa jedná o rozhodcovské konania ad hoc. Záverom uviedol, že pohľadávka bola uhradená v celom rozsahu platbou zo dňa 9.3.2012 poukázanou súdnym exekútorom.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi konštatovanými súdom prvého stupňa o dôvodoch napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu vysporiadal aj s odvolacími námietkami, ktoré oprávnený vzniesol vo svojom odvolaní, a to v dôvodoch napadnutého uznesenia, a preto odvolací súd k týmto dôvodom nemá čo doplniť.
Z uvedených dôvodov, ako aj v dôsledku skutočnosti, že povinná pohľadávku v celom rozsahu uhradila dňa 9.3.2012, ako to oprávnený uviedol v podanom odvolaní, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.