Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-97-2012.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Rastislava Vranku v právnej veci žalobcu R. Y., miesto podnikania A., T. XXX/X, Česká republika, S.: XXXXXXXX, právne zastúpený J.. L. H., advokátom v Y., E. P. XXXX/X proti žalovanému S.. R. Y. - K., miesto podnikania P. XXX, S.: XXXXXXXX, právne zastúpený R.. G. B. J., advokátkou v B., X. X o zaplatenie 47 000,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. júna 2012 č.k 9 Cb 28/2008-357 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p o t v r d z u j e napadnutý rozsudok vo výrokoch o vrátení zvyšku preddavkov zaúčtovaných pod položkami D14a 59/2009 a D14a 7/2010.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania nad 13 % ročne zo sumy 47 000,- Kč za dobu od 31.07.2003 do zaplatenia zastavil. Vo výroku II. vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vo výroku III. žalobcovi vrátil zvyšok zálohy zloženej na trovy dôkazov vo výške 70,40 Eur z pol. D14a 59/2009, IV. žalovanému vrátil zálohu zloženú na trovy dôkazov vo výške 100,- Eur z pol. D14a 7/2010, a výrokom V. žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca v konaní, v ktorom sa domáha proti žalovanému zaplatenia 47 000,- Kč z dôvodu, že mu poskytol ubytovacie služby v Penzióne Zlatý oslík, neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi ním a žalovaným, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za iné osoby, ako sám za seba a to bez ohľadu na to, či pracovali pre neho alebo nepracovali. Keďže žalobca má nezrovnalosti v ubytovacej knihe, v interných dokladoch, nesedia mu počty ubytovaných ani počty nocí, kedy mal ubytovanie poskytnúť, tiež nepreukázal, že z údajne uzatvorenej zmluvy mu žalovaný niečo plnil, tak predložené dôkazy - zmenka a dohoda o splátkovom kalendári - nemôžu byť za týchto okolností vierohodným dokladom preukazujúcim existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého vymáha svoj nárok v tomto konaní. Keďže žalobca sa domáha nároku zo zmluvy o ubytovaní, mal preukázať existenciu zmluvy a následne aj výšku svojho nároku. Keďže nemal preukázaný základ veci a žalobu zamietol, nezaoberal sa v ďalšom výškou nároku, ktorý žalobca uplatňuje. V konaní riešil otázku právomoci vo veci konať, tiež otázku určenia rozhodujúceho práva a konštatoval, že ak k uzatvoreniu zmluvy o ubytovaní malo podľa vyjadrení žalobcu dôjsť dňa 07.02.2003, teda pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a žaloba bola podaná v máji 2004, po vstupe SR do Európskej únie, z procesného hľadiska preto treba aplikovať
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (pre územie SR účinné od roku 2004). V konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci dohodli na právomoci súdu iného štátu na prejednanie prípadných sporov, ktoré medzi nimi z uvádzaného zmluvného vzťahu mali vzniknúť, preto z tohto dôvodu bola daná právomoc Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ako súdu prvého stupňa na prejednanie danej veci. Pri určení rozhodujúceho práva, vychádzal z § 10 zákona č. 97/1963 Zb. O medzinárodnom práve súkromnom (použiteľné na území Slovenskej republiky do 31.06.2006) a z tvrdenia žalobcu, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť v Chebe (ČR), preto konštatoval, že je potrebné použiť právny poriadok ČR. Keďže obaja účastníci sú živnostníci a zmluva o ubytovaní nie je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný zmluvný typ s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Ob.z. ČR, aplikoval na vec ust. § 754 ods. 1,2 Obč. zák. ČR. O náhrade trov konania rozhodol podľa §§ 142 ods. 1 a 151 ods. 7 O.s.p. Rozhodnutie o zložených preddavkoch odôvodnil tým, že na trovy dôkazov žalobca zaplatil preddavok 100,- eur, z ktorého bolo vyplatené svedočné vo výške 29,60 eur. Zostatok zloženého preddavku vo výške 70,40 Eur nariadil vrátiť žalobcovi ako nespotrebovaný (výrok III.). Žalovaný na trovy dôkazov zaplatil preddavok 100,- Eur, ktorý nebol spotrebovaný, preto bolo nariadené jeho vrátenie žalovanému v plnej výške (výrok IV.)
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a to voči výrokom II, III, IV, V, a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II a V zmenil a žalovaného zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy 47 000,- Kč a trov konania. Vo výrokoch III a IV navrhoval zmenu tak, aby z výšky preddavkov, ktoré zložili žalobca a žalovaný, boli vrátené ním navrhovaným spôsobom. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhované dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je názoru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil obsah tvrdeného záväzku, lebo ak žalovaný ako podnikateľ si objednal u žalobcu tiež podnikateľa určitý počet lôžok pre vopred neurčené osoby za účelom ich ubytovania a za tieto lôžka sa zaviazal uhradiť odplatu s tým, že bude hradiť všetky tieto lôžka bez ohľadu na skutočnosť, či tieto budú všetky obsadené, alebo len niektoré z nich, tak potom nejde o zmluvu o ubytovaní uzatvorenú podľa § 754 Občianskeho zákonníka ČR. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa jeho názoru vznikol na základe inominátnej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Ob.z. s tým, že obsah záväzku má najbližšie k právnej kvalifikácii podľa § 663 a nasl. Obč. zák. ČR o nájomnej zmluve. Zdôraznil, že dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 03.06.2003, treba pokladať za uznanie záväzku podľa § 323 Obch. zák. ČR, ktorou žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu (čerpanie ubytovacích služieb v penzióne Zlatý Oslík S.. R. Y. uznaný a akceptovaný podpísaním zmenky) a výšky (50 000,- Kč). To, že v uznaní záväzku nie je uvedený počet ubytovacích dní, obdobie, nespôsobuje neurčitosť záväzku, najmä keď žalovaný uviedol výšku tohto záväzku. Zákonným dôsledkom uznania záväzku podľa § 323 Obch. zák. ČR je však právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval a dôkazné bremeno zaťažuje dlžníka, t.j. žalovaného, ktorý mal preukázať neexistenciu tohto záväzku. Súd prvého stupňa pochybil, keď ustálil, že žalobca bol v konaní povinný preukázať existenciu záväzku, lebo dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Je názoru, že žalovaný nevyvrátil ani uznanie záväzku naplnené jeho konaním spočívajúcim v podpísaní zmenky zo dňa 05.04.02003 na 50 000,- Kč, ani listami zo dňa 05.09.2003 a zo dňa 05.01.2004, v ktorých žiadal žalobcu o posunutie splátok z dôvodu insolventnosti. Z uvedeného vyplýva, že toto uznanie záväzku je dostatočne určité, najmä ak žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi úhradou faktúry vo výške 38 000,- Kč, a zaplatením sumy 3 000,- Kč ako prvej splátky v zmysle dohody o splátkovom kalendári (zaplatené v decembri 2003), čo vyplýva z listu zo dňa 05.01.2004, ktorý zaslal žalobcovi, pričom podľa jeho názoru z obsahu tohto listu vyplýva, že uznáva celý dlh. V ďalšom poukazoval na to, že žalovaný tvrdenia o rozhodných skutočnostiach účelovo menil, preto ich nemožno považovať za vieryhodné. Nakoniec zdôraznil, že v konaní boli navrhnuté aj ďalšie dôkazy a to výsluch svedka L.., zástupcu spoločnosti PAŘÍŽSKÁ PLUS 2 s.r.o. o okolnostiach uzatvárania zmluvy o dielo so žalovaným dňa 07.02.2003 a o okolnostiach týkajúcich sa pobytu pracovných skupín žalovaného, vrátane úhrady za ich ubytovanie v penzióne Zlatý Oslík, ktorý dôkaz však súd prvého stupňa nevykonal.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nie sú dôvody pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uplatňuje na žalovanom zaplatenie odplaty za poskytnuté ubytovanie a služby s tým spojené v penzióne Zlatý Oslík v Chebe vo výške 47 000,- Kč s príslušenstvom za obdobie od 07.02.2003 do 14.04.2003 na základe ústne uzavretej zmluvy. Odplatu vo výške 88 000,- Kč žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 23019. Z tejto sumy podľa jeho tvrdenia žalovaný časť vo výške 38 000,- Kč zaplatil dňa 13.04.2003, ďalšiu sumu 3 000,- Kč zaplatil v decembri 2003 a zvyšok nezaplatenej odplaty vo výške 47 000,- Kč je predmetom tohto konania. Z prednesu účastníkov vyplynulo, že záväzok žalovaného predstavujúci časť nezaplatenej odplaty vo výške 50 000,- Kč, bol zabezpečený zmenkou splatnou dňa 15.04.2003.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19.08.2005 č.k. 37 Cb 95/2005-56 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím č.k. 8Cob/172/2005-117 zo dňa 14.06.2006 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že medzi účastníkmi vznikol občiansko-právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o ubytovaní. Konštatoval, že záväzkový vzťah nevznikol na základe dohody o splátkovom kalendári a že uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Nariadil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie zamerané na okolnosti uzavretia zmluvy o ubytovaní medzi účastníkmi s ohľadom na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že objednával ubytovanie iba pre seba a nie pre ďalšie osoby. Až následne sa mal súd zaoberať výškou uplatnenej istiny.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle intencií odvolacieho súdu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej mal byť na jednej strane záväzok žalobcu poskytnúť ubytovanie na základe požiadaviek žalovaného pre iné osoby a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za toto ubytovanie.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie skutkového stavu a zistenie, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej mal žalobca ubytovať pre žalovaného iné osoby - živnostníkov, čomu by následne zodpovedala povinnosť žalovaného zaplatiť za toto ubytovanie dohodnutú odplatu.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vzťah medzi účastníkmi správne právne posúdil, vykonal a doplnil dokazovanie v nariadenom rozsahu a vo veci správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy s vyššie uvedeným obsahom medzi účastníkmi konania nedošlo. Z tohto dôvodu preto nie je relevantná argumentácia žalobcu, v ktorej namieta, že súd prvého stupňa mal vzťah medzi účastníkmi posudzovať ako inominátnu zmluvu a nie ako zmluvu o ubytovaní. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že uznanie dlhu nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti či už podľa občianskeho resp. obchodného zákonníka Českej republiky, nakoľko uznaný záväzok zjavne nespĺňal náležitosti uznania určitého záväzku. V konaní žalovaný preukázal, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, v zmysle ktorej by mal platiť za ubytovanie iných osôb a to bez ohľadu na to, či pre neho pracovali alebo nepracovali. Je nesporné, že žalovaný v predmetnom penzióne býval, za ubytovacie služby riadne zaplatil a žalobca uvedené v konaní nerozporoval.
O správnosti záverov súdu prvého stupňa mimo uvedeného svedčí aj skutočnosť, že v dohode o splátkovom kalendári zo dňa 03.06.2003 je žalovaný označený len menom a priezviskom, bytom, ČOP a rodným číslom ( aj keď nesprávnymi) bez dodatku k obchodnému menu napriek tomu, že od roku 1993 podniká pod obchodným menom S.. R. Y. - LINOR, IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania P. XXX. Rovnako v texte tejto listiny je výslovne uvedené, že dlh vznikol žalovanému S. R. Y. čerpaním ubytovacích služieb v Penzióne Zlatý oslík. V ďalšom sa S.. R. Y. zaviazal k splácaniu dlhu a v časti podpisu je rovnako uvedené len jeho meno a priezvisko. Keďže túto listinu vyhotovil žalobca, javí sa pravdivým tvrdenie žalovaného, že v penzióne si zabezpečil ubytovanie len pre svoju osobu a nie ako podnikateľ sprostredkujúci ubytovanie iným osobám.
K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a nepredvolal navrhnutého svedka L. P., zástupcu spoločnosti PAŘÍŽSKÁ PLUS 2 s.r.o. k okolnostiam uzatvárania zmluvy o dielo, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd sa opakovane a dlhodobo snažil zabezpečiť účasť navrhnutého svedka na pojednávaní tak, že ho predvolával na pojednávania aj prostredníctvom príslušných OO PZ SR a šetril jeho pobyt. Vzhľadom ku skutočnosti, že nie je známa adresa svedka, nepodarilo sa tomu doručiť súdne zásielky, takže tento dôkaz nebolo možné vykonať z objektívnych dôvodov a žalobca sám tento dôkaz nezabezpečil. Aj bez vykonania vytknutého dôkazu, súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav dôkazmi, ktoré vykonal.
Odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo veci samej s ohľadom na horeuvedené potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., zároveň ako vecne správne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch III. a IV., ktorými prvostupňový súd vrátil účastníkom nimi zložené a nespotrebované zálohy na trovy dôkazov, nakoľko odpadol dôvod pre ktorý boli spravované. Rovnako ako vecne správne potvrdil odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku V., ktorým priznal náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100% nakoľko tento bol v konaní úspešný a takýto postup súdu prvého stupňa umožňuje ust. § 151 ods. 7 O.s.p. V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, s ktorým sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.
Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, hoci v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy trovy nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.