Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-141-2013.pdf
PDF · 74.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/141/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: INTERES, s.r.o., Staničná 502, Vráble, IČO: 36 707 023 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 01. 09. 2011), o vymoženie sumy 21.272,- eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/169/2011 a u súdnej exekútorky JUDr. Viera Vaculíková Horváthová, Laurinská 18, Bratislava (náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha, Cukrovarská 733, Sereď) pod sp. zn. Ex 203/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/169/2011-14 zo dňa 26. novembra 2012 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi trovy exekúcie v sume 56,63 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník a ustanovení § 19, § 20, § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že uznesením Okresného súdu č. k. 31K/11/2011-220 zo dňa 04. 07. 2011, právoplatným dňa 28. 07. 2011, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti povinného a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bol povinný dňa 01. 09. 2011 vymazaný. Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti a jeho ex offo výmaz z obchodného registra poukazuje na splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), preto súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 56,63 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 19,92 eur za 6 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 14,- eur za poštovné.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Uviedol že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a poukázal na ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom použitie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú zastavenie exekúcie, zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také jeho porušenie procesných predpisov, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie,
alebo také jeho konanie, ktoré by zastavenie exekúcie spôsobilo. Mal za to, že pri skúmaní zavinenia oprávneného je taktiež potrebné posúdiť, či oprávnený i pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pričom náležitá opatrnosť je opatrnosť spočívajúca v konaní oprávneného pred alebo v priebehu exekúcie smerujúca k patričnému zisťovaniu, či došlo k dobrovoľnému plneniu. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupníctva výmazom z obchodného registra, zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, nakoľko zánik obchodnej spoločnosti nemohol predpokladať ani predvídať. Konštatoval, že návrh na začatie exekučného konania podal oprávnený ešte dňa 23. 02. 2011, preto na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nemohol byť zaviazaný. Súd v tomto prípade zastavil exekučné konanie z dôvodu nedostatku podmienky konania, a to zániku právnickej osoby, čo nemôže byť na ťarchu oprávneného. Ďalej uviedol, že ak oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, môže nastať situácia, že súdny exekútor nebude mať uhradené vynaložené náklady a úkony vykonal bez nároku na odmenu od účastníka konania. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 03. 06. 2013 vyjadril súdny exekútor a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 26. 11. 2012 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 23. 02. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 21. 02. 2011 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodnutia č. 700-1111982310-GC04/10 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra dňa 09. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 02. 2011. Súd prvého stupňa udelil dňa 07. 03. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 15. 05. 2012 navrhol súdny exekútor zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 40,70 eur. Dňa 26. 11. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi trovy exekúcie vo výške 56,63 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
V predmetnej veci nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 31K/11/2011-220 zo dňa 04. 07. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 07. 2011, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti a z obchodného registra Okresného súdu Nitra bola spoločnosť INTERES, s.r.o. (povinný) dňa 01. 09. 2011 vymazaná. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti bola prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť bola v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie; pričom v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.