Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/2/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A., E. V. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Mihálikovou so sídlom Horný Val 9/19, 010 01 Žilina, proti odporcovi: H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. V. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou M. M., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. 7, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť starej matky C., nar. XX.X.XXXX na H. M., nar. XX.X.XXXX odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

V pôvodnom konaní o zvýšenie výživného sa navrhovateľ H. M. domáhal voči odporkyni C. M. - svojej starej matke návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX zvýšenia vyživovacej povinnosti starej matky na navrhovateľa zo sumy 9,96 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2009. Návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka SZŠNaD v Topoľčanoch, náklady na jeho zaopatrenie sa zvýšili a suma, ktorú mu stará matka zasiela, nepostačuje na pokrytie jeho potrieb. Otec navrhovateľa, ktorý bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa rozsudkom OS Partizánske č.l. -27 zo dňa 25.8.2009, si uvedenú povinnosť neplní. Navrhovateľ mal výdavky na školské potreby vo výške 20 eur, ZRPŠ 15 eur, exkurzie 10 eur, pracovný odev a pracovnú obuv 35 eur, hráva futbal, na čo ročne vynakladá 70 eur, mesačne vynaloží na cestovné autobusom 20 eur, kozmetiku 10 eur, potrebuje vreckové 10 eur.

Odporkyňa sa v pôvodnom konaní vyjadrila k návrhu na začatie konania tak, že s návrhom nesúhlasila a zároveň s poukazom na svoje príjmy a výdavky vzájomným návrhom žiadala, aby súd rozhodol o zrušení jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo vzájomnom návrhu uviedla, že od určenia výživného rozsudkom OS Partizánske v sume 300,- Sk nastala zmena pomerov na jej strane, celkové životné náklady sa odvtedy zvýšili, naviac sa zvýšili náklady vzhľadom na jej vek a zdravotné problémy, ktoré sú od určenia výživného závažnejšie. E. matka trpí na vysoký krvný tlak, srdcové problémy a má silnú cukrovku. Taktiež má problémy s mobilitou z dôvodu poškodených kĺbov, používa barle. Prekonala mozgovo-cievnu príhodu a má zníženú orientačnú schopnosť. Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 28.4.2010 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na opatrovanie a individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V zmysle tohto posudku má narušenú schopnosť dorozumievania, má zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením osobnej hygieny a hygieny v domácnosti z dôvodu stresovej inkontinencie moču. Nie je schopná samostatne vykonávať úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť. Na základe posudku jej bola odporučená kompenzácia - peňažné príspevky na opatrovanie, na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia. Na základe vyššie uvedeného požiadala odporkyňa o uvedenú formu kompenzácie, avšak z dôvodu, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 325,40 eur a vdovského dôchodku vo výške 105,10 eur, t.j. jej mesačný príjem je 430,50 eur, bol jej opatrovateľke - dcére Y. nar. 23.12.1970, bytom S. V. XXX/XX, A., v ktorej domácnosti žije, priznaný peňažný prostriedok na opatrovanie len vo výške 12,26 eur. Odporkyňa býva v dome svojej dcéry, kde má doživotné právo bývať. V polovici prispieva na chod domácnosti z dôvodu, že jej dcéra dostáva za opatrovanie len vyššie uvedenú čiastku a jej manžel H. L. má priemerný hrubý mesačný zárobok v sume 804 eur, v r. 2009 bol dlhodobo PN, pritom majú tri deti (H., nar. XXXX, G. XXXX a M. XXXX). Priemerné mesačné výdavky odporkyne sú vo výške 220 eur na stravu (upravenej pre diabetes a cholesterol), 116,50 eur na inkaso (polovica z 222 eur a 11 eur vodné, stočné), 35 eur na lieky a vitamíny, 30 eur na drogériu, 30 eur na prepravu k lekárovi, 1 euro na smeti, 16,60 eur na výživné na H. a H., 4,17 eur na poplatky za exekúciu. Keďže stará matka navrhovateľa potrebuje celodennú opateru, nie je schopná nijakým spôsobom si privyrobiť a všetky svoje príjmy skonzumuje na vlastnú potrebu.

Na preukázanie svojich tvrdení pôvodná odporkyňa pripojila k vzájomnému návrhu nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z komplexného posudku Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.4.2010, číslo záznamu: , súd zistil, že C. M., nar. XX.X.XXXX je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 70 %. Ďalej mal súd z posudku preukázané tvrdenia odporkyne uvedené vo vzájomnom návrhu.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 5.5.2010 (č.l. 32) súd zistil, že Y. L. bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie za celodenné opatrovanie jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je C. M., nar. XX.X.XXXX, a to mesačne vo výške 12,26 eur s účinnosťou od 1.3.2010. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že zákonom stanovená výške príspevku, ktorá predstavuje 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. 206,16 eur, bola znížená o sumu, ktorá prevyšovala 1,3 násobok životného minima, t.j. o 193,90 eur.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske -80 zo dňa 5.4.2004 súd zistil, že obžalovaný H. M., nar. XX.X.XXXX bol uznaný vinným, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti M. M., nar. X.X.XXXX, H. M., nar. XX.X.XXXX, H. M., nar. X.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. zo dňa 8.1.2002 bol s účinnosťou od 1.10.2001 zaviazaný prispievať na ich výživu spolu sumou 1.200,- Sk mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky M. M., túto povinnosť si v obci U., okres D. v období od 25.2.2002 do 19.1.2004 úmyselne neplnil, keďže keď bol zamestnaný, zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil a zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe pre absencie, potom nikde nepracoval, z evidencie nezamestnaných úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu, v období neplnenia si vyživovacej povinnosti získal peniaze z dedičstva, z čoho mohol plniť vyživovaciu povinnosť, čím na výživnom dlhuje za obdobie od 25.2.2002 do 19.1.2004 M. M. sumu 27.600,- Sk, teda úmyselne neplnil po dobu najmenej troch mesiacov svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , začo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov - ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.6.2004.

Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. , -35 zo dňa 26.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.8.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra v časti neurčenia výživného Márii L. súd zistil, že vo veci starostlivosti o maloleté deti M., a to M. nar. X.X.XXXX, H. nar. XX.X.XXXX a H. nar. X.X.XXXX, deti rodičov M. M. a H. M. o návrhu na určenie výživného zo strany starej matky C. M. a G. L. súd rozhodol o povinnosti starej matky C. M. prispievať na výživu maloletej M. sumou 500,- Sk mesačne, maloletého H. sumou 300,- Sk mesačne a maloletej H. sumou 200,- Sk mesačne. Starej matke G. L. súd vyživovaciu povinnosť neurčil. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že Okresný úrad - odbor sociálnych vecí v F. podal z podnetu matky na súd návrh na určenie výživného zo strany starej matky C. M. z dôvodu, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, boli rozvedení, výživné na maloleté deti opakovane nebolo určené z dôvodu, že bývalý

manžel je nezamestnaný a poberá len sociálne dávky, na výživu detí nikto neprispieva. Z výsluchu matky maloletých detí súd zistil, že syn H. má 12 rokov a je žiakom základnej školy v L.. Matka mu musela zakúpiť učebnice a školské pomôcky. Syn do školy dochádza, mesačné cestovné stojí 100,- Sk. Otec H. M. sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, preto súd pojednával jeho neprítomnosti. Súd mal preukázané, že vzhľadom na výšku príjmu matky 4.428,- Sk mesačne sú maloleté deti nevyhnutne odkázané na výživné, a to nielen vo vzťahu k matke, ale aj vo vzťahu k starým rodičom, ktorí sú povinní plniť výživné namiesto povinného otca (bližšieho príbuzného). Súd pri určení výživného vzal do úvahy zárobkové pomery starej matky a odôvodnené potreby maloletých detí a stanovenú sumu výživného 1.000,- Sk mesačne spolu na tri deti považoval za primeranú bez ohrozenia životných potrieb starej matky. Starej matke G. L. súd vyživovaciu povinnosť neurčil, nakoľko mal preukázané, že stará matka je na vdovskom a invalidnom dôchodku a podporuje podľa možností dcéru, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti a ktorá si riadne voči maloletým plní vyživovaciu povinnosť.

Súd vykonal dňa 3.9.2010 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a právnej zástupkyne odporkyne. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne, zo študijných dôvodov na strane navrhovateľa a zo zdravotných dôvodov na strane odporkyne.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa - matka navrhovateľa uviedla, že jej čistý mesačný príjem je vo výške 400 eur. Súdu predložila listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že uhradila ZSE energia a.s. sumu 76,14 eur za dodávku elektriny, ktorú sumu vynakladá mesačne, dňa 29.4.2009 zakúpila uhlie za sumu 239,70 eur, ktorú sumu vynakladá za uhlie raz až dva razy do roka, podľa toho, aká je zima, ďalej platobný doklad SIPO II za obdobie 02/10, podľa ktorého na adrese M., č. domu 27, 956 31 T. V. bola za rozhlas a TV vyúčtovaná suma 4,64 eur. Podľa potvrdenky zo dňa 20.3.2009 Obce T. V. bola od M. M. prijatá suma 60,31 eur za daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad. Na stravu pre celú rodinu vynaloží mesačne 232 eur. Poberá náhradné výživné na navrhovateľa vo výške 50 eur.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne C. M. na pojednávaní uviedla, že celkové príjmy odporkyne sú vo výške 430,50 eur, ktoré pozostávajú zo starobného dôchodku vo výške 325,40 eur a vdovského dôchodku vo výške 105,10 eur. Odporkyňa bola rozhodnutím ÚPSVaR od 28.4.2010 uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní všetkých aktivít. Priemerné mesačné výdavky starej matky sú vynakladané na stravu, ktorá je upravená pre diabetes a cholesterol - 220 eur mesačne, na inkaso vo výške 222 eur, na ktorom sa stará matka podieľa v 1, čo je 116,50 eur, na lieky a vitamíny 35 eur, na drogériu 35 eur, prepravu k lekárovi osobným motorovým automobilom 30 eur, odvoz odpadu 1 euro, na výživné na H. a H. 16,60 eur a poplatky za exekúciu 4,17 eur. Od rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné na maloletého došlo k zmenám práve po zdravotnej stránke starej matky, ktoré priniesli so sebou zvýšené náklady s tým, že sa takisto zmenili pomery v domácnosti v ktorej žije, pretože jediným príjmom jej dcéry, ktorá sa o ňu celodenne stará, je len kompenzačný príspevok za opatrovníctvo 12,26 eur, ktorý je taký nízky z dôvodu, že bol zohľadnený relatívne vysoký príjem starej matky.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní na výzvu súdu nepredložila doklady preukazujúce príjem a výdavky odporkyne.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania dokladmi preukazujúcimi príjem odporkyne a matky zástupkyne navrhovateľa, zistenie rodinných pomerov v rodine Y. L., p. A. a G. L..

Na základe dopytu súdu Sociálna poisťovňa ústredie súdu oznámila dňa 11.10.2010, že C. M. je poberateľkou starobného dôchodku od 20.4.1988 a vdovského dôchodku od 14.4.2001, pričom od 1.1.2009 poberá starobný dôchodok v sume 325,40 eur mesačne a od 1.1.2010 poberá starobný dôchodok vo výške 335,40 eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 108,40 eur mesačne. Ďalším listom doručeným súdu dňa 11.4.2011 oznámila Sociálna poisťovňa, že Jolana Lalinská poberá od 1.12.2009 starobný dôchodok v sume 325,40 eur mesačne, od 1.1.2010 v sume 335,40 eur mesačne, od 1.1.2011 v sume 341,50 eur mesačne. Vdovský dôchodok poberá od 1.12.2009 v sume 105,10 eur mesačne,

od 1.1.2010 v sume 108,40 eur mesačne a od 1.1.2011 v sume 110,40 eur mesačne. Z dôchodkov sa vykonávajú exekučné zrážky v sume 20,77 eur mesačne.

Navrhovateľ H. M. podaním doručeným súdu dňa 9.11.2010 oznámil, že na podanom návrhu vo veci zvýšenia výživného od starej matky C. M. netrvá a konanie žiada v celom rozsahu zastaviť. Na základe uvedeného dispozitívneho návrhu navrhovateľa súd konanie o zvýšenie výživného uznesením č.k. -76 zo dňa 23.11.2010 zastavil a ďalej v konaní pokračoval o podanom vzájomnom návrhu pôvodnej odporkyne, teraz už navrhovateľky, ktorým sa domáhala zrušenia jej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, teraz odporcovi.

Súd vo veci vykonal dňa 6.7.2011 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie horeuvedenými listinnými dôkazmi. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, odporcu a ich zástupcov. Všetkým bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, do vlastných rúk dňa 26.5.2011. Lehotu na prípravu na pojednávanie mali zachovanú, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili a nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Na pojednávaní súd vo veci rozhodol tak, že návrh zamietol.

Krajský súd Žilina uznesením č. k. -119 zo dňa 22.3.2012 rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku prvostupňového súdu tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. veta tretia , ktoré umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čím prenáša na súd čiastočne i zodpovednosť za výsledok konania. Súd je teda vždy povinný doplniť dokazovanie i z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci a nemožno tu teda hovoriť o striktnej zásade kontradiktórnosti tak, ako to konštatuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s majetkovými pomermi otca, ktorého vyživovacia povinnosť predchádza zo zákona vyživovacej povinnosti starej matky, a preto musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako predčasné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle usmernenia krajského súdu mal prvostupňový súd v prvom rade skúmať možnosti a schopnosti otca odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a keďže od poslednej úpravy výživného zo strany starej matky uplynula dlhá doba, bude potrebné skúmať, ako sa v tomto smere zmenili pomery na strane otca, či tento sa vôbec snažil zmeniť svoje majetkové pomery a pod.

V prípade, že by vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec si objektívne nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť (ani v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu), prvostupňový súd sa má vyporiadať i s ďalšími námietkami navrhovateľky týkajúcimi sa dobrých mravov a zvažovať, či priznanie výživného v tomto konkrétnom prípade by nebolo i v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na postoj účastníkov, vek navrhovateľky, jej ťažký zdravotný stav a s tým súvisiace uspokojovanie potrieb (už zo samotnej skutočnosti, kedy navrhovateľka je vo vysokom fyzickom veku, odkázaná na pomoc a starostlivosť tretej osoby, vnáša určitým spôsobom pochybnosti do jej možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporcovi).

Súd sa oboznámil i s dôvodmi odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu uvedenými navrhovateľkou. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na nemožnosť priznania výživného podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné priznať nemožno, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, aby ťažko zdravotne postihnutá dôchodkyňa, odkázaná na starostlivosť a opateru inej osoby, bola zaviazaná platiť výživné na vnuka, ktorý ju nijakým spôsobom nekontaktuje, nezaujíma sa o jej zdravotný a psychický stav a absolútne ignoruje jej existenciu, pritom si na ňu spomenie len v prípade podania návrhu na zvýšenie výživného a naopak, návrh na výživné zo strany otca vôbec nepodá.

Okresný súd následne v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu vykonal šetrenie pobytu otca odporcu H. M., nar. XXXX, taktiež sa pokúšal zistiť aktuálnu adresu jeho pobytu dopytom na účastníkov

konania. Ani rozsiahlym šetrením sa však nepodarilo zistiť adresu, z ktorej by súd predvolal na pojednávanie otca odporcu za účelom podania jeho svedeckej výpovede k jeho majetkovým pomerom. Súd následne odporcu vyzval na predloženie súpisu jeho príjmov, výdavkov a majetkových pomerov za obdobie od 07/11 a na oznámenie, či si otec odporcu voči odporcovi plní vyživovaciu povinnosť, a pokiaľ áno, na oznámenie, aké sumy výživného boli odporcovi zo strany jeho otca a kedy zaplatené v čase od 5.1.2011.

Odporca súdne zásielky nepreberal a súdu neoznámil požadované údaje.

Súd vo veci vykonal dňa 31.7.2013 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženým do súdneho spisu účastníkmi konania a celým obsahom spisu. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu, navrhovateľke a právnej zástupkyni navrhovateľky bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne, do vlastných rúk, odporcovi, ktorý súdne zásielky nepreberal, náhradným spôsobom. Žiadny z účastníkov, ani zástupcov účastníkov sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. , Zákona o rodine predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

Podľa ust. § 69 ods. 1 Zákona o rodine ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Podľa ust. § 70 Zákona o rodine každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Východiskom pri konštrukcii tohto druhu vyživovacej povinnosti je to, že rodina a príbuzenské vzťahy siahajú aj ďalej, ako je len rodičovský vzťah a je prirodzené, že aj príbuzní vo vzdialenejších stupňoch si navzájom zabezpečia svoje životné potreby. V súlade s hierarchiou vyživovacích povinností treba sledovať existenciu vyživovacej povinnosti medzi manželmi, prípadne bývalými manželmi a vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi rodičmi a deťmi, ktoré predchádzajú tejto vyživovacej povinnosti.

Vzájomnosť vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými znamená, že ju majú tak potomkovia voči predkom, ako aj predkovia voči potomkom, teda jedná sa o príbuzenstvo v priamom rade. Tento druh vyživovacej povinnosti pokrýva všetky stupne príbuzenstva v priamom rade, s výnimkou vzájomnej

vyživovacej povinnosti detí a rodičov, na ktorú nadväzuje a ktorá je upravená osobitne. Jedná sa vždy o osobný nárok a osobnú povinnosť vznikajúcu zo zákona, ak sú naplnené podmienky. Nejde teda o plnenie povinnosti za niekoho (za rodiča), ale za seba. Čiastočné plnenie zo strany rodičov nevylučuje podporný charakter tejto vyživovacej povinnosti.

Podmienkami vzniku vyživovacej povinnosti v tomto prípade sú príbuzenský vzťah v priamom rade, odkázanosť (nevyhnutná potreba) na strane oprávneného, schopnosti, možnosti, resp. majetkové pomery umožňujúce poskytovanie výživného na strane povinného, súlad s dobrými mravmi.

Nevyhnutnú potrebu na strane niektorého z ostatných príbuzných treba vykladať tak, že oprávnená osoba nie je objektívne schopná vôbec alebo v nevyhnutnej miere zabezpečiť svoje nevyhnutné životné potreby na základe vlastných schopností a možností, majetkových pomerov. Nie je prípustné domáhať sa výživného od ostatných príbuzných, pokiaľ neexistuje intenzita nevyhnutnosti potreby. Odkázanosť je jednoduchšie posúdiť v prípade maloletých, vo väčšine prípadov nedisponujú majetkom, nemajú príjem. Ak takéto plnenie požaduje plnoletá osoba, je povinná preukázať nevyhnutnosť potrieb a okolnosti, ktoré jej bránia zabezpečiť si prostriedky na úhradu svojich potrieb. Nevyhnutnosť požadovať výživné od ostatných príbuzných teda nie je daná, ak je v silách osoby zabezpečiť si vlastný príjem.

Konanie o prejednávanej veci je svojím charakterom konaním sporovým, v ktorom sa uplatňuje prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu je teda zásadne vecou účastníkov konania, ktorí nesú procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu. Navrhovateľ je povinný uviesť dôkazy, teda tieto predložiť alebo označiť, o ktoré dôkazy opiera uplatnený nárok a odporca má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktorými má preukázať, že nárok navrhovateľa nevznikol, zanikol, zmenil sa a pod. Obe procesné strany teda musia splniť dôkaznú povinnosť a uviesť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska veci samej na preukázanie tvrdených skutočností. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli preukázané ním tvrdené skutočnosti. Dôkaznú povinnosť preukázať dôvodnosť uplatneného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti mala navrhovateľka, povinnosťou odporcu bolo preukázať, že jeho odkázanosť na výživné zo strany navrhovateľky trvá a jeho poskytovanie neodporuje dobrým mravom.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľky - starej matky odporcu voči odporcovi a to najmä s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd mal v konaní za preukázané, že od vtedy, ako došlo k určeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporcovi vo výške 300 Sk rozsudkom Okresného súdu F. č.k. , -35 zo dňa 26.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.8.2004, sa pomery u navrhovateľky zmenili, nakoľko posudkom Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.4.2010 bola navrhovateľka posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 70 %, ktorá je odkázaná podľa rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 5.5.2010 na celodenné opatrovanie Y. L., ktorej bol na opatrovanie navrhovateľky priznaný príspevok.

Odporca súdne zásielky nepreberal a súdu neoznámil požadované údaje, teda aké sú jeho príjmy, výdavky a majetkové pomery, súd tak nemal preukázané, že jeho odkázanosť na výživné od navrhovateľky trvá. Konanie sa začalo práve na návrh odporcu, ktorý sa ako pôvodný navrhovateľ domáhal rozhodnutia, aby bola jeho stará matka C. M. zaviazaná na platenie zvýšeného výživného oproti výživnému určenému rozsudkom OS v Topoľčanoch, č. k. -35 zo dňa 26.11.2003. Pôvodný navrhovateľ po tom, ako vzal návrh na začatie konania späť, a v konaní sa jeho status účastníka konania zmenil, nakoľko sa stal na základe vzájomného návrhu C. M. o zrušenie vyživovacej povinnosti odporcom, ostal v konaní úplne nečinný, súdne zásielky nepreberal, v konaní sa nevyjadroval, pojednávaní sa nezúčastňoval. Navrhovateľ v návrhu podanom dňa 5.1.2010 uviedol, že je študentom 3. ročníka SZŠNaD v F.. Na pojednávaní spresnil, že sa jedná o Strednú združenú školu nábytkársku v

Topoľčanoch. Vzhľadom na uplynutie času tak súdu nie je ani známe, či odporca sa aj v súčasnej dobe pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej alebo inej škole, čo je tiež podmienkou pre určenie, resp. ponechanie v platnosti vyživovacej povinnosti. Keďže odporca nereagoval na žiadnu výzvu súdu, súd v konaní tiež nemal preukázané, či si otec odporcu plní voči odporcovi vyživovaciu povinnosť, lebo keby tomu tak bolo, navrhovateľka by nemala povinnosť si vyživovaciu povinnosť plniť aj naďalej s poukazom na ust. § 69 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, podľa ktorého vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Súd sa zaoberal i tvrdením navrhovateľky v odvolaní proti rozsudku okresnému súdu zo dňa 6.7.2011, v ktorom namietala, že ponechanie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporca sa o navrhovateľku, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a je odkázaná na starostlivosť inej osoby, vôbec nezaujíma, nekontaktuje ju a na svoju starú matku si spomenie, len ak ide o finančné prostriedky, ktoré by mohol od nej titulom vyživovacej povinnosti získať. Skutočnosť, že navrhovateľka je odkázaná na starostlivosť inej osoby, mal súd preukázanú z listinných dôkazov - posudku Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina zo dňa 28.4. 2010 a z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 5.5.2010. Odporca sa k týmto tvrdeniam navrhovateľky, ani k dôkazom nevyjadril, a to ani písomne, ani ústne na pojednávaní, nevyužil teda možnosť brániť sa proti tvrdeniam navrhovateľky príslušnou argumentáciou a produkovaním dôkazov. Súd tak mal za preukázané tvrdenie navrhovateľky o nezáujme odporcu o osobu navrhovateľky z vyjadrenia navrhovateľky. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa vnuk sa o svoju starú matku absolútne nezaujíma a neposkytuje jej ani minimálnu psychickú oporu a podporu v čase jej choroby a vysokého veku. Dôvodom na takýto postup odporcu voči navrhovateľke nemôže byť ani tá skutočnosť, že otec odporcu, ktorý je synom navrhovateľky, si vyživovaciu povinnosť voči odporcovi neplnil a vlastne aj z toho dôvodu bola na plnenie tejto povinnosti zaviazaná navrhovateľka.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, po vyhodnotení schopností a možností navrhovateľky platiť výživné odporcovi a zároveň konštatovaní významnej zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ako i na druhej strane nepreukázaní ďalšej odkázanosti odporcu na výživné od navrhovateľky, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého by navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní patrila náhrada trov konania, navrhovateľka si však tento nárok návrhom podľa ust. neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).