Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-178-2013.pdf
PDF · 122.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/178/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého v právnej veci navrhovateľa: Q. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX J. R. K., prechodne bytom XXX XX R. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporkyni: I. U., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX J. R. K., štátny občan SR, právne zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Igor Műller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20/1201, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C 74/2012-64 zo dňa 3. decembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C 74/2102-64 zo dňa 3. decembra 2012 p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku
v jeho záhlaví a druhej vete výroku, a to tak, že správne označenie právneho zástupcu odporcu má znieť:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20/1201, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455.
Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku
v jeho odôvodnení na strane 5 v predposlednom riadku, a to tak, že správna výška priznanej odmeny právneho zástupcu odporcu má byť:
- 5.10.2012 - porada s klientom 39,13 eur + 7,63 eur režijný paušál, ...
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa o určenie, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12. 02. 2010 je neplatná (veta prvá výroku rozsudku). Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 374,45 Eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu AK JUDr. Igor Műller & Mgr. Martin Dikoš s.r.o., Tolstého 20/1201, Žilina, číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (veta druhá výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12. 04. 2012 domáhal určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12. 02. 2010 na tom skutkovom základe, že navrhovateľ dohodu nepodpísal, nikdy sa nedostavil na matričný úrad Obce Radoľa za účelom osvedčenia podpisu a zmluva je uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, keď odporkyňa má z hodnoty bytu vyplatiť len 5.000,00 Eur, pričom trhová hodnota bytu v čase podpisu zmluvy sa pohybovala na úrovni 40.000,00 Eur až 45.000,00 Eur. V čase, keď mala byť zmluva navrhovateľom podpísaná, bol liečený na psychiatrickom oddelení v Žiline pre závislosť na alkohole a abstinenčný syndróm a alkoholickú depriváciu osobnosti. Podľa jeho názoru uvedený právny úkon nebol vykonaný osobou, ktorá bola účastníkom tohto právneho vzťahu, a ak by aj túto zmluvu podpísal, tak tento právny úkon je neplatný, pretože sa svojím obsahom a aj účelom prieči dobrým mravom, nakoľko obsahuje nápadne nevýhodné podmienky (§ 39 Občianskeho zákonníka) a ďalším dôvodom jeho neplatnosti je, že takýto úkon nemohol urobiť slobodne, vážne s poukazom na jeho zdravotnú situáciu, a ak aj takúto zmluvu podpísal, tak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným (§ 37 ods. 1, § 38 Občianskeho zákonníka).
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd poukázal na ust. § 80 písm. c) O.s.p. a konštatoval, že predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, to znamená naliehavý. V danom prípade určovacou žalobou sa navrhovateľ domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že posudzovaný právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM je absolútne neplatným právnym úkonom (nepodpísal ho, a ak aj podpísal, konal v duševnej poruche) a naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval zosúladením zápisu v evidencii katastra nehnuteľností. Povinnosť preukázať, že v čase podania návrhu (12. 04. 2012), ako aj v čase rozhodovania súdu, je na určení právneho vzťahu naliehavý právny záujem, zaťažovala navrhovateľa. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku návrhu meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje opodstatnenie v petite, ktorý navrhovateľ vo svojom návrhu zvolil. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu.
V súdenej veci bol prvostupňový súd toho názoru, že nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12. 02. 2010 uzavretej medzi účastníkmi, nakoľko právne postavenie navrhovateľa sa nezmení a súdne rozhodnutie by nebolo podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, keďže v konaní bolo nepochybné, že ich BSM zaniklo 26. 03. 2007 a navrhovateľovi nič nebránilo, aby po uplynutí lehoty pre nich stanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka domáhal sa určenia spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti. V danom prípade okresný súd vyslovil názor, že určovacia žaloba (o neplatnosť právneho úkonu) nie je opodstatnená, ak vyriešenie otázky (platnosti, resp. neplatnosti), t.j. požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Zároveň konštatoval z vykonaného dokazovania k tvrdeniam navrhovateľa, že dohodu nepodpísal, vyplynul práve opak, ktorá skutočnosť bola nepochybná z predloženej osvedčovacej knihy a výsluchu svedka a následným správaním sa účastníkov po jej uzatvorení (odovzdanie časti vyporiadavaného podielu, prijatie peňažnej sumy navrhovateľom z titulu vyrovnania) bola ich vôľa zmluvných strán prejavená slobodne, vážne a zrozumiteľne. K vyporiadaniu BSM účastníkov tohto konania došlo vzájomnou dohodou. Ide o najbežnejší spôsob vyporiadania medzi manželmi a právne vzťahy založené vzájomnou dohodou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. Zmluvná voľnosť sa predovšetkým vzťahuje na úpravu vzájomných práv a povinností, a teda umožňuje subjektom najlepšie realizovať vlastné predstavy a zámery v súlade s ich záujmami a potrebami. Preto i pokiaľ jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je dohoda neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keď táto dohoda založila práva a povinnosti na nej zúčastnených
bezpodielových spoluvlastníkov a každý z účastníkov dohody môže voči druhému, ktorý ju nerešpektuje, uplatňovať práva na súde (domáhať sa plnenia z tejto dohody, resp. práva k spoluvlastníckemu podielu). Dôkaz o tom, že navrhovateľ v okamihu uzatvárania predmetnej dohody konal v duševnej poruche, či už prechodnej alebo trvalej, nebol v konaní preukázaný. S prihliadnutím na okolnosti (liečenie navrhovateľa pre závislosť na alkohole a abstinenčný syndróm v období od 12. 02. 2010 do 22. 02. 2010) nemožno vyvodiť zo strany súdu záver, že v tom čase po ukončení tohto liečenia mal navrhovateľ obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, resp. bol tejto spôsobilosti pozbavený, keď prejav smerujúci k uzatvoreniu dohody z jeho strany bol urobený 26. 02. 2010, t.j. po ukončení jeho liečby, ktorá skutočnosť ho nijako neobmedzila v jeho následnom zaradení. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na navrhovateľovi, on má povinnosť svoje tvrdenia preukázať, produkovať dôkazy, i napriek výzve súdu na predloženie potvrdení si však túto povinnosť nesplnil. Pokiaľ účastníci konania uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli platnú dohodu týkajúcu sa vyporiadania vecí patriacich do BSM a v danom prípade by vykonanie znaleckého dokazovania bolo v rozpore s procesnou zásadou hospodárnosti konania, práve zvolený petit návrhu (§ 79 ods. 1 O.s.p. - konanie sa začína na návrh) a žalobným petitom vymedzil navrhovateľ pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný. Táto skutočnosť vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv. Navrhovateľ sa nedomáhal určenia práva spoluvlastníckeho podielu, ale domáhal sa určenia neplatnosti právneho úkonu a v prípade vyhovenia návrhu by nedosiahol zápis v katastri nehnuteľností. Keďže predpokladom úspešnosti v danom prípade bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu a navrhovateľ v priebehu celého konania bol zastúpený advokátom, súd nebol povinný poskytnúť mu poučenie o povinnosti preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ani o spôsobe, ako má túto povinnosť splniť. Okresný súd preto z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol s konštatovaním, že by bolo nadbytočné ďalej zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou veci.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a konštatoval, že odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania uplatnil a jej právny zástupca vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 05. 12. 2012 (č.l. 60 spisu) spolu v sume 374,45 Eur za 5 úkonov právnej pomoci. Súd vychádzal z predmetu sporu (o určenie právneho vzťahu podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.) a v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami; prestavuje odmena za nasledovné úkony právnej služby: dňa 25. 07. 2012 - prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady suma 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, dňa 06. 08. 2012 - písomné podania k návrhu suma 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, dňa 05. 10. 2012 - porada s klientom suma 58,69 Eur + 7,63 režijný paušál, dňa 08. 10. 2012 - účasť na pojednávaní suma 58,69 Eur + 7,63 režijný paušál, dňa 03. 12. 2012 - účasť na pojednávaní suma 58,69 Eur + 7,63 režijný paušýl, k odmenám a náhradám bola pripočítaná 20 % DPH v sume 62,41 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 374,45 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd určí neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 12. 02. 2010 a zároveň zaviaže odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 613,20 Eur, ako aj trovy druhostupňového konania vo výške 81,46 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom, že je nesporné, že predmetnú dohodu aj podpísal. Z výsluchu svedkyne I. F. - matrikárky Obecného úradu v W. je nepochybné, že táto sa v podstatných otázkach nevedela k veci vyjadriť. Nepotvrdila to, čo je uvedené na samotnej listine a v matrike a rovnako nepotvrdila, že listy zmluvy boli zviazané. Svedkyňa si nepamätala, či sporná listina bola podpísaná pred ňou alebo navrhovateľ uznal podpis za vlastný a keďže listiny z tohto právneho úkonu podľa jej výpovede nemuseli byť zviazané,
svedkyňa mohla overiť podpis na úplne inej listine, než ktorá bola predložená v správe katastra na vklad. Samotná odporkyňa nevedela súdu odôvodniť rozpor svojich tvrdení, keď na jednej strane tvrdila, že nevyplatila navrhovateľovi za byt nič, následne však tvrdila, že mu mala vyplatiť sumu 500,00 Eur a 300,00 Eur, neskôr tvrdila, že mu vyplatila nejaké splátky po 500,00 Eur a 400,00 Eur, čo si nechala aj písomne potvrdiť. Na strane druhej však tvrdila, že navrhovateľovi vyplatila aj sumu 4.100,00 Eur, avšak bez dokladu. Takéto rozpory v jej výpovedi súd nemal vyhodnotiť v jej prospech, ale práve naopak. Navrhovateľ tiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol súdu vykonať dôkaz znalcom z odboru písmoznalectva, avšak súd tento návrh nevykonal. Navrhovateľ si však doposiaľ nie je vedomý, že by akúkoľvek dohodu podpisoval a je presvedčený, že podpis uvedený na dohode pri jeho mene nie je jeho podpisom. Navyše už v samotnom návrhu navrhovateľ doložil súdu dôkazy odôvodňujúce jeho dôvodnosť. Rovnako počas konania, či už písomne, alebo priamo na pojednávaní, navrhovateľ dostatočným spôsobom označil dôkazy, ktoré navrhol súdu vykonať. Napriek tomu okresný súd tieto dôkazy nevykonal a o ich nevykonaní riadne nerozhodol, čo vo svojom rozhodnutí ani neodôvodnil. Navrhovateľ žiadal, aby súd pripojil do spisu originál dohody o vyporiadaní BSM, ktorá je predmetom sporu, pretože on originálom tejto listiny nedisponuje. Rovnako okresný súd opakovane navrhol v konaní vypočuť svedkyňu O. U., bytom R. č. XXX, ktorá je matkou navrhovateľa. Svedkyňa sa v čase návratu navrhovateľa z protialkoholického liečenia stretla s odporkyňou, ktorá prejavovala enormnú snahu prinútiť navrhovateľa podpísať nejaké listiny. Matka navrhovateľa ju však upozornila, aby navrhovateľa do ničoho už netlačila do doby, než bude úplne zdravý, pretože nie je vyliečený a pre vidinu získania alkoholu je ochotný urobiť a podpísať čokoľvek. Odporkyňa napriek tomuto upozorneniu svedkyňu nerešpektovala a uzavretie takejto dohody zrealizovala. Menovaná svedkyňa bola prítomná aj na chodbe počas pojednávania dňa 08. 10. 2012, navyše bola predvolaná aj na pojednávanie dňa 03. 12. 2012, no následne ju súd v konaní vôbec nevypočul. Matka navrhovateľa však mohla vypovedať aj o okolnostiach správania sa inej svedkyne - F., ktorá ako matrikárka Obecného úradu v W. pri ich spoločnej návšteve potvrdila, že navrhovateľa vidí prvý raz. Z toho vyplýva, že ho nemohla vidieť pri overovaní podpisu. Keďže súd nevykonal dôkaz výsluchom týchto svedkov a z výsluchu obidvoch svedkýň by vyplynula potreba ich konfrontácie, nepostupoval správne. Okrem toho navrhovateľ navrhol v konaní vykonať aj dôkaz znalcom z odboru psychológie a psychiatrie na posúdenie jeho spôsobilosti na právne úkony a rozoznanie dôsledku podpisu takejto dohody, ktorá je predmetom sporu. Ani tento dôkaz okresný súd v konaní nevykonal a opomenul ho. Pokiaľ by však aj sporná dohoda o vyporiadaní BSM bola opatrená podpisom navrhovateľa (čo však on sám popiera), z dôkazov, ktoré predložil prvostupňovému súdu je nesporné, že do 22. 02. 2010 bol liečený vo Veľkom Záluží pre závislosť na alkohole a abstinenčný syndróm. V čase údajného podpisu zmluvy - štyri dni po návrate z liečenia, keď pokračoval v požívaní alkoholických nápojov, rozpoznávacie schopnosti k právnym úkonom nemohli byť u navrhovateľa na takej úrovni, aby vedel, čo podpisuje. V tomto smere odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, že v konaní túto skutočnosť nepreukázal a na jej preukázanie neprodukoval dôkazy. O jeho tvrdeniach svedčí potvrdenie ošetrujúceho psychiatra, ktorý sám odporučil vykonať na posúdenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony znalecké dokazovanie. Napriek tomu okresný súd neustále požadoval od odporcu nejaké potvrdenie o spôsobilosti na právne úkony. Právny poriadok ani liečebné postupy však inštitút potvrdenia nepoznajú. Záver prvostupňového súdu na strane 5 nezodpovedá skutočnosti. Odvolateľ sa nestotožňuje s jeho konštatovaním súdu, že v prípade vykonania takéhoto dokazovania by takéto dokazovanie bolo v rozpore s procesnou ekonomikou hospodárnosti. Takýmto paušálnym odmietnutím vykonania rozhodujúceho dôkazu by bolo možné odmietnuť akékoľvek dokazovanie a v podstate už vopred akékoľvek dokazovanie vyhlásiť za nehospodárne, a preto nadbytočné. Navrhovateľ popieral, že by v čase dohody bol úplne vyliečený zo svojej závislosti na alkohole. Skúsenosti z liečebných postupov i jeho vlastná je taká, že u osôb závislých na alkohole s abstinenčným syndrómom sa jedná o dlhodobé liečenie a s malým predpokladom na okamžitý priaznivý výsledok. Dôkazy, ktoré v tomto smere navrhovateľ produkoval v prvostupňovom konaní, svedčia o pravdivosti jeho tvrdení. Odvolateľ pritom poukázal na ust. § 120 ods. 1 vety druhej a ust. § 127 ods. 1 O.s.p. s konštatovaním, že sudca v konaní nemusí a nemôže obmedzovať len na procesné návrhy účastníkov a vzhľadom k listinám svedčiacim o duševnom stave navrhovateľa, mal prvostupňový súd pre pochybnosti o jeho spôsobilosti na právne úkony nariadiť znalecké dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy, t.j. aj keby ho právny zástupca navrhovateľa v konaní neprodukoval. Navyše, okresný súd o zamietnutí tohto návrhu na dokazovanie procesne nerozhodol. Odvolateľ sa taktiež nestotožnil so záverom okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu je totiž spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností, a to s poukazom na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností. V tomto smere súd neskúmal, či došlo k nejakej právnej zmene v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, hoci z dôkazov predložených navrhovateľovi je
zrejmé, že ku žiadnej zmene nedošlo. Pokiaľ by súd určil, že dohoda je neplatná, správa katastra by vyznačila stav pred týmto právnym úkonom, t.j. bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a súčasne by nastali podmienky naplnenia právnej fikcie podľa § 149 ods. 4 vety druhej Občianskeho zákonníka, t.j. nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vyporiadania neplatnou zmluvou, je po uplynutí troch rokov od zániku BSM v podielovom vlastníctve oboch účastníkov, pričom ich podiely sú rovnaké.
Zároveň odvolateľ namietol aj výšku priznaných trov konania právnemu zástupcovi odporkyne, keď za úkon právnej služby dňa 05. 10. 2012 porada s klientom neaplikoval ust. § 14 ods. 2 písm. a), resp. § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 v aktuálnom znení. V danom prípade mal priznať za úkon právnej služby porada s klientom len sumu 39,13 Eur alebo sumu 19,56 Eur v závislosti od dĺžky tejto porady a nie sumu v základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 58,69 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Prvostupňový súd teda nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Opravný prostriedok navrhovateľa považuje totiž za nedôvodný, nakoľko prvostupňový súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci, na ktorého zistenie vykonal všetky potrebné navrhnuté dôkazy a vec správne právne posúdil, pričom konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd postupoval v konaní v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Na zistenie rozhodujúcich skutočností vykonal potrebné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ spornú dohodu podpísal, pričom sám pri svojej výpovedi potvrdil, že od odporkyne prijal plnenie z majetkového vysporiadania. Zo strany navrhovateľa tak ide o účelové tvrdenia, na preukázanie ktorých navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, či už na skutočnosť jeho svojprávnosti alebo pravosti jeho podpisu. Vo vzťahu k predmetu konania by však išlo o bezpredmetné a neúčelné vykonávanie dokazovania. Počas konania bola vypočutá svedkyňa, z ktorej výsluchu je možné vyvodiť, že dohoda, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania, bola navrhovateľom podpísaná. Pokiaľ ide o spôsobilosť navrhovateľa na právne úkony, z tvrdenia jeho závislosti na alkohole nemožno priamo odvodzovať jeho nespôsobilosť na právne úkony.
Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia navrhovateľka uviedla, že tieto boli priznané v súlade s ich uplatnením v podaní zo dňa 05. 12. 2012, v ktorom boli tieto trovy vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 374,45 Eur (ďalšia porada s klientom dňa 05. 10. 2012 vo výške 39,13 Eur + paušálna náhrada vo výške 7,63 Eur).
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku právnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti právneho úkonu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca, t.j. navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti aj odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi účastníkmi dňa 12. 02. 2010.
V ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to: a) dohodou manželov (§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka), b) súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a c) nevyvrátiteľnou právnou domnienkou (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník preferuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, ktorú môžu uzatvoriť rozvedení manželia po zániku bezpodielového spoluvlastníctva (t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). Najneskoršie tak môžu urobiť v trojročnej prekluzívnej lehote, lebo po jej uplynutí nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 13C 78/2006-41 zo dňa 13. 02. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2007. Účastníci uzavreli spornú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 12. 02. 2010 postupom v súlade s ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy, pričom v opravnom prostriedku poukázal na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), s odôvodnením, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Za týchto okolností, pokiaľ by prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel, správa katastra by nemohla s ohľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku uvedenú v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (keďže v čase rozhodnutia súdu už uplynula lehota troch rokov od rozvodu manželstva účastníkov) takého rozhodnutie zapísať, nakoľko jeho dôsledkom by bol zápis bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov k spornému bytu.
Na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM účastníkov zo dňa 12. 02. 2010 tak navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem. Ani v prípade vyhovenia jeho návrhu by sa totiž jeho právne postavenie nijako nezmenilo.
Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku o neunesení dôkazného bremena navrhovateľa vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa o tom, že spornú dohodu nepodpísal, prípadne že ju mal podpísať v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným, bolo nadbytočné s poukazom na absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Z tohto dôvodu sa odvolací súd ani námietkami odvolateľa v tomto smere nezaoberal, pretože z dôvodu absencie naliehavého
právneho záujmu je akékoľvek ďalšie dokazovanie a zaoberanie sa meritom veci nadbytočné. Absencia naliehavého právneho záujmu na konkrétnej určovacej žalobe (návrhu na začatie konania) v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. je nedostatkom, ktorý predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý konkrétna určovacia žaloba nemôže obstáť, a preto ju treba bez ďalšieho zamietnuť.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Ak súd v tomto konaní zistil absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci bolo už nadbytočné, nakoľko z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení nie je potrebné, aby sa ďalej v rámci dokazovania zaoberal ostatnými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa. Tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť, a preto okresný súd postupoval správne, keď návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.
Okresný súd teda v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania dospel správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol.
Odvolací súd poznamenáva, že námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci z dôvodu, že nevyhovel všetkým jeho návrhom na vykonanie dokazovania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je však vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. K procesným právam účastníka nepatrí, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Preto ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Okrem toho na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, z akého dôvodu nevykonal vo veci ďalšie dôkazy navrhnuté navrhovateľom. Rovnako na pojednávaní dňa 03. 12. 2012 uviedol, že dôkaz nariadenia znaleckého dokazovania znalcom psychiatrom na duševný stav navrhovateľa, ako aj znalecké dokazovanie grafológa nevykoná (č.l. 55 súdneho spisu).
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku o výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odporkyňa úspešná v konaní, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Tieto trovy bol súdom prvého stupňa aj vyčíslené a špecifikované správne (súčet priznaných trov konania plne zodpovedá ich špecifikácii a vyčísleniu právneho zástupcu odporkyne, ktorý bol v plnom súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čomu zodpovedá aj ich číselné vyjadrenie vo výrokovej časti). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 5 v predposlednom riadku je len preklep v sume úkonu právnej služby vo výške 58,69 Eur namiesto právnym zástupcom odporkyne správne vyčíslených 39,13 Eur, keď táto porada trvala v čase od 14.00 hod. do 15.05 hod. (o čom svedčí záznam o porade s klientom nachádzajúci sa na č.l. 63 spisu).
Túto zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v počítaní odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu postupom v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. opraviť rovnako s opravou v označení obchodného mena obchodnej spoločnosti - právneho zástupcu odporkyne (§ 164 O.s.p.).. Priznané trovy konania boli súdom prvého stupňa aj vyčíslené správne a rovnako okresný súd správne a v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil tieto trovy zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu odporkyne.
Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .
Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešná odporkyňa si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnila, a ani z obsahu spisu jej nevyplýva vznik žiadnych trov, a preto jej krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.