Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-43-2022.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v Bratislave, sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté deti, M. obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: otec - D., matka: F., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú M. do osobnej starostlivosti matky.
II. Styk otca s maloletou M. súd neupravuje.
III. Zastupovať maloletú M. a spravovať jej majetok bude matka.
IV. Otec je povinný, počnúc dňom 17.03.2022 prispievať na výživu maloletej M. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 110 eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci k rukám matky vopred.
Zročné výživné nevzniklo.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
VI. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/164/2009-28 zo dňa 19.01.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému M..
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa v konaní návrhom doručeným 17.03.2022 domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 235 eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 125 eur mesačne. Uvádzala, že súd naposledy uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého M. sumou 60 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/164/2009-28, zo dňa 19.01.2010 (v tomto rozsudku zároveň súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému T., taktiež vo výške 60 eur mesačne). Následný návrh matky zo dňa 22.12.2011 na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletým synom Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 15P/1/2012-43, zo dňa 26.09.2012, zamietol. Rodičom maloletých synov sa dňa 31.07.2013 narodila dcéra M., voči ktorej súdom práva a povinnosti rodičov doposiaľ upravované neboli. Otec následne (koncom roku 2012) odcestoval aj so synom T. do krajiny pôvodu, kde doposiaľ zotrvávajú. Matka uvádzala, že ňou navrhované výživné pokrýva polovicu nákladov na oprávnené výdavky maloletých detí, s tým, že M. je dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, čo si vyžaduje osobitnú starostlivosť matky, v minimálnom rozsahu 4 hodiny denne, formou sprevádzania na vzdelávanie, prípravy na vyučovanie, návštev lekára
a ostatných potrebných záležitostí. Maloletá M. má len minimálne dotácie na stravu. Navrhovala, aby maloletú zastupovala a jej majetok spravovala ona, ako jej matka. 2. Otec detí uviedol, že počas pobytu na Slovensku v apríli 2022 uhradil nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, s tým, že aktuálna situácia mu neumožňuje uhrádzať viac. Uviedol tiež, že zakúpil deťom poschodovú posteľ, plánujú zaobstarať kuchynskú linku, mal za to, že aj matka by mala robiť viac pre zaobstaranie príjmu a nespoliehať sa len na neho. S najstarším synom bývajú v Arushi v Tanzánii, kde syn chodí do školy, manželke udelil plnomocenstvo na preberanie pošty ma adrese X.. Uviedol, že má dočasné zamestnanie v Arushi, s príjmom okolo 700 eur mesačne netto, plánuje zmeniť prácu, mal by ísť pracovať do Namíbie za lepšiu mzdu. Občas chodieva brigádovať cez víkendy, aby mali prostriedky na živobytie. Mal za to, že matka dlho nechcela pracovať, a všetko nechávala na neho. Vlastní spolu s matkou detí byt na X. ulici, v ktorom býva matka detí spolu s dvoma mladšími deťmi. Nemá žiadne úspory, všetky príjmy používa na úhradu potrieb rodiny, nestačia mu, vlastní malý pozemok s domom na vidieku, kde chová domáce zvieratá. Spláca úver vo výške nesplatenej istiny 37.079 eur, prostriedky si podľa vlastného vyjadrenia požičal na potreby rodiny, splatnosť je šesť rokov. Uhrádza mesačné zálohové platby za byt na Slovensku. Uvádzal, že manželke posiela viac ako 200 eur mesačne. 3. Z výsluchu matky súd zistil, že býva v byte v B., na X. X, ktorého spoluvlastníkmi sú obaja rodičia detí, spolu s maloletým M. a maloletou M.. Matka od novembra 2022 pracuje na polovičný úväzok na strednej škole ako školská psychologička. Jej mesačný príjem predstavuje sumu okolo 400 eur mesačne netto, okrem toho poberá prídavky na maloleté deti. Dôvodom znížené pracovného úväzku je nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktorej bola diagnostikovaná pervazívna vývinová porucha. Matka osobitné príspevky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom dcéry nepoberá (s výnimkou jednorazových dotácií, úľavy na cestovné dcéry, resp. príspevkov na stravu). Matka nevlastní osobitný majetok, ktorý by mohla použiť na úhradu potrieb maloletých detí. Od roku 2021 do novembra 2022 bola nezamestnaná, bez príjmu. Pred týmto obdobím jej bola vyplácaná dotácia v súvislosti s pandémiou Covid 19, v rokoch 2020 - 2021 v rozsahu 6 mesiacov vo výške 300 eur mesačne. Najstaršieho syna videla naposledy v roku 2020, čo je spôsobené aj ekonomickými dôvodmi, v tom čase bol syn na návšteve na Slovensku spolu s otcom. Najstarší syn navštevuje strednú školu. Ona býva to bola suma 200 eur, vo februári 2023 to bola suma 128 eur. Výdavky matka vyčíslila v sume 170 eur na platby spojené s užívaním bytu, 31 eur na úhradu energií, 29 eur za pripojenie na internet a televíziu, 30 eur matkine náklady na cestovné MHD, za školskú jedáleň platí za obed 30 eur mesačne za obe deti (obe deti majú nárok na dotáciu na stravovanie). Na oblečenie a obuv vyčíslila matka výdavky vo výške 50 eur mesačne. Ostatné výdavky domácnosti vyčíslila sumou 490 eur. Samotná matka otcovi na výživu najstaršieho syna, ktorý s ním žije v domácnosti v zahraničí, neprispieva, hradí mu niektoré výdavky, ktoré vzniknú, keď príde na Slovensko. Otec matke výživné, tak ako bolo súdom stanovené, nezasiela, zasiela podľa vlastnej úvahy nepravidelné platby. Otec bol na Slovensku v apríli 2023, vtedy zaplatil nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, resp. neskôr aj preddavok na mesiac jún 2023, iné peniaze jej nedal. Otec je v kontakte s deťmi približne raz za dva týždne. Matka nemá úverové záväzky, okrem toho, že v prípade potreby využíva možnosť povoleného prečerpania prostriedkov na účte. Byt nie je zaťažený hypotekárnym úverom, hodnotu svojho podielu uhradila matka zo svojich prostriedkov, ktoré mala po rodičoch, otec uhradil svoj podiel splátkami hypotekárneho úveru v rokoch 2009 až 2020. 4. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
5. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Ustanovenie § 26 zákona o rodine spolu s ustanovením § 78 ods. 1 zákona o rodine umožňujú zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodnutí o výživnom, resp. dohody rodičov o týchto otázkach, pričom podľa § 78 ods. 3 súd pri rozhodovaní o výživnom vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd naposledy rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom rozsudkom č. k. 13P/164/2009-28, zo dňa 19.01.2010 (Okresný súd Bratislava IV), resp. ešte neskôr rozsudkom č. k. 15P/1/2012-43, zo dňa 26.09.2012, taktiež Okresný súd Bratislava IV (týmto rozsudkom bola ale návrh matky zmenu úpravy zamietnutý). Ani jedno z týchto konaní sa pritom netýkalo maloletej Etely, ktorá sa narodila až neskôr.
13. Pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletej M. do starostlivosti matky, súd rešpektoval aktuálne realizovaný model starostlivosti o deti, kedy sa matka o maloletú stará vo svojej domácnosti, otec navštevuje maloletú sporadicky, naposledy bol na Slovensku v mesiaci apríl 2022, inak s deťmi (M. a M.) komunikuje prostredníctvom aplikácií na to určených. Otec voči tomu, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky nenamietal. Zverenie práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sleduje výhradne praktické hľadisko a je spojené v domácnosti s M. a M.. Otec jej prispieva nepravidelne, v marci 2022 to bola suma 327 eur, v máji 2022 to bola suma 300 eur, v júni 2022 to bola suma 300 eur, v auguste 2022 to bola suma 90 eur, v septembri 2022 to bola suma 200 eur, v októbri 2022 so skutočnosťou, že matka je dennodennom kontakte s maloletou M., ona je rodičom, ktorý na dennej báze zabezpečuje potrebné záležitosti pre maloletú a súd nepovažoval za vhodné vytvárať potenciálne byrokratické prekážky pri obstarávaní záležitostí maloletej spočívajúce v tom, že matka bude musieť aj pri riešení jednoduchých otázok zabezpečovať súhlas otca, ktorý sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky (napokon, takto je táto otázka upravená aj voči M., ktorý je taktiež u matky). Súd znovu zdôrazňuje, že táto úprava sleduje len pragmatické uľahčenie situácie matke, nijakým spôsobom neobmedzuje rodičovské práva otca voči maloletej, vrátane práva podieľať sa na rozhodovaní o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletej, o ktorých je matka povinná otca informovať, a na rozhodovaní o ktorých má otec právo sa podieľať.
14. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ktoré má matka vo faktickej starostlivosti (M. a M.) a voči ktorým sa domáhala zvýšenia výživného, súd bral do úvahy výšku oprávnených výdavkov maloletých detí, rozsah možností rodičov a vo vzťahu k M. zohľadnil aj skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom vo vzťahu k nemu rozhodované v roku 2012 (zamietnutý návrh matky) a samotná výška výživného 60 eur mesačne bola určená v roku 2010. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa výlučne stará o najstaršie spoločného syna, T..
15. Otec z pracovného pomeru dosahuje mzdu vo výške po prepočte okolo 690 eur mesačne, matka dosahuje mzdu okolo 490 eur mesačne. Otec okrem tohto príjmu príležitostne cez víkendy brigáduje, okrem toho chová domáce zvieratá, čo súd vyhodnotil, ako skutočnosť, ktorá do istej miery znižuje výdavky na stravu pre otca a T., ktorého ma v starostlivosti. Skutočnosť, že matka pracuje v čiastočnom pracovnom úväzku, mal súd za odôvodnenú zdravotným stavom M., ktorá vyžaduje z tohto dôvodu
vyššiu mieru osobnej starostlivosti matky. Matka okrem príjmu z pracovného pomeru má k dispozícii prídavky na maloleté deti. V čase rozhodovanie na všetky tri deti, ak matka uvádzala, že z dôvodu nepredloženia potrebných potvrdení o návšteve školy T., by mala byť matke zastavená výplata prídavku na T., súd uvádza, že tento príjem by bol posudzovaný vo vzťahu k prípadnému riešeniu zmeny vyživovacej povinnosti voči T., táto ale nie je v tomto konaní riešená. Zároveň však súd apeluje na otca, aby bol súčinný, a poskytol potrebné potvrdenia, aby výplata prídavkov na T. nebola pozastavovaná, resp. aby mohla byť v prípade pozastavenia obnovená.
16.Pokiaľ ide o náklady na krytie oprávnených potrieb maloletých detí, matka vyčíslila celkové náklady domácnosti (platby spojené s uživaním bytu, energie, strava, hygiena, telekomunikačné výdavky, oblečenie a obuv) vo výške 490 eur mesačne, s tým, že medzičasom došlo k nárastu pravidelných úhrad (na platbách spojených s užívaním bytu a za elektrinu), súd tak vychádzal z celkovej sumy okolo 540 eur mesačne. S ohľadom na štruktúru výdavkov, keď tieto smerujú výlučne ku krytiu základných životných potrieb spojených s bývaním, hygienou, stravou, oblečením a dopravou a len okrajovo s ostatnými potrebami (voľnočasové aktivy - kam možno z výdavkov matky smerovať len náklady na televíziu), súd považoval za adekvátne tieto náklady vydeliť troma (počtom osôb žijúcich v domácnosti matky, čím dospel k sume 170 až 180 eur mesačne, ako nákladov na krytie potrieb jednej osoby v domácnosti, čo bola aj suma, z ktorej súd vychádzal pri určovaní vyživovacej povinnosti. Súd si pritom uvedomuje, že táto sume je len odrazom možností matky, inak by krytie oprávnených potrieb maloletých detí vyžadovalo podstatne vyššiu sumu a to nielen na základné životné potreby, ale aj na pokrytie záujmov detí a voľnočasových aktivít. Samotné výživné otca na maloletých je taktiež ohraničené možnosťami otca, ako aj potrebou výživy najstaršieho syna T., o ktorého sa stará výlučne otec, matka len sporadicky, v prípade, že T. príde na Slovensko, vtedy pokrýva jeho potreby na Slovensku. Súd tak určil sumu vyživovacej povinnosti otca na M. vo výške 110 eur mesačne (teda zvýšil pôvodné výživné 60 eur o 50 eur) a na M. vo výške 100 eur mesačne, teda v podiele približujúcom sa 2/3 aktuálnych nákladov matky na krytie potrieb maloletých detí, čo je odrazom skutočnosti, že o maloleté deti sa výlučne stará matka, ktorá si osobnou starostlivosťou plní aj časť svojej vyživovacej povinnosti, pričom táto starostlivosť je sťažená okolnosťou, že M. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Už takto určené výživné však predstavuje prakticky 30% aktuálneho čistého príjmu otca z pracovného pomeru preukázaného výplatnými páskami otca. Ak súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa zas na druhej strane výlučne stará ešte aj o najstaršieho syna T., vyššie určené výživné by už bolo v rozpore s možnosťami otca, preto súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
17. Pokiaľ ide o zročné výživné, otec uhradil podľa založených potvrdení o platbách prostredníctvom Western Union matke sumu spolu 1.928,70 eur mesačne (č. l. 50 až 53 v spise, resp. 73 až 78 v spise), súd bral do úvahy platby realizované v období od podania návrhu matkou, pričom z týchto platieb matka čiastočne hradila aj preddavkové platby spojené s užívaním bytu a okrem toho sám uhradil platby spojené s užívaním bytu (resp. nedoplatky na týchto platbách), v ktorom býva matka s M. a M. (spolu 1450 eur za obdobie mesiacov apríl až jún, kedy uhradil jednak nedoplatky ako aj predavkové platby do júna 2022 - č. l. 79 v spise). Časť týchto platieb, spolu suma 960 eur Y.. výživné na maloletého M. určené posledným rozsudkom súdu v roku 2010, preto ju na účely započítania do zročného výživného súd nezohľadnil, zohľadnil len sumu 2.418,70 eur (1.928,70+1450-960). Keďže otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume spolu 2.322,60, teda v sume nižšej, ako súd otcovi zohľadnil, súd uzavrel, že otcovi nevznikla povinnosť uhradiť zročné výživné. K sume 2.322,60 eur súd dospel tak, že v prípade M. navýšenie o 50 eur vynásobil počtom celých 15 mesiacov (apríl 2022 až jún 2023), čím dospel k sume 750 eur a k tomu pripočítal alikvótnu časť navýšeného výživného za 15 dní marca 2022 (od podania návrhu matky), teda sumu 24,15 eur, čím dospel k sume spolu 774,15 predstavujúcej zročné výživné na M.. V prípade M., ku ktorej doposiaľ výživné určené nebolo súd výživné v sume 100 eur mesačne vynásobil počtom celým 15 mesiacov (apríl 2022 až jún 2023), čím dospel k sume 1.500 eur a k tomu pripočítal alikvótnu časť navýšeného výživného za 15 dní mesiaca marec 2022 (od podania návrhu matky), teda sumu 48,45 eur, čím dospel k sume spolu 1.548,45 eur predstavujúcej zročné výživné na maloletú M..
18. Výrok VI. reflektuje skutočnosť, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/164/2009-28 zo dňa 19.01.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému M..
19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.