Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-85-2013.pdf
PDF · 67.86 KB
Case nature
Subarea
11CoE/85/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Y. R. so sídlom v U., R. X., A. Q.. X, proti povinnému A. s.r.o., so sídlom X., S. č. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 621,53 €, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 48Er 1152/11 z 12.3.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ďalším výrokom ju zastavil. Rozhodol o trovách exekúcie tak, že zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská č. 3, trovy exekúcie v sume 76,52 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdom poverený exekútor po začatí exekúcie podaním zo 7.12.2012 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra dňom 3.3.2012. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že povinný bol ku dňu 3.3.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu. Následne po právnom posúdení tejto skutočnosti podľa § 19, 103, 104 ods. 1 O.s.p., § 19 ods. 2, § 20a ods. 2 OZ exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Poukazujúc na to, že dôvodom výmazu povinného z obchodného registra bola nemajetnosti povinného, bolo potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa cit. ust. a povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi uložiť oprávnenej. Výšku priznaných trov exekúcie posudzoval podľa vyhl.č. 288/1995 Z.z.
Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením súdu o určení jej povinnosti nahradiť trovy exekúcie z dôvodu, že v danom prípade súd ju zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. čo odôvodnil výmazom povinného z obchodného registra. Vyslovila názor, že nie je možné ustáliť v súvislosti s tým nemajetnosť povinného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 26.4.2011 a že v uvedenom období eviduje úhrady od povinného v celkovej sume 590,- € z čoho vyplýva, že povinný ešte počas exekúcie disponoval finančnými prostriedkami a že exekútor správne zvolenou exekúciou mohol vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného konania. Keďže nie je preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania exekučného návrhu a ani počas exekúcie, nemôže súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného. Poukazujúc súčasne na to, že súdny exekútor nemá vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie navrhla nepriznať exekútorovi náhradu trov, poprípade priznať len v spravodlivej výške. Ohľadne výšky trov exekúcie poukázala na skutočnosť, že súdny exekútor vykonával u povinného viac exekučných konaní v rozpätí krátkeho času, takže nebolo potrebné niektoré zisťovania vykonávať
opakovane do každého spisu a ďalej, že pri vyčíslení trov exekúcie podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. chýba presná špecifikácia poštovného, teda za aký počet úkonov a v akej hodnote súdny exekútor vynaložil oprávnené poštové výdavky, nakoľko priznaná suma je značne vysoká najmä vzhľadom na súdnym exekútorom uplatnenú minimálnu výšku odmeny 33,19 €. Ďalej súd nesprávne postupoval aj pri výpočte DPH, pretože zo sumy poštovného sa výpočet DPH nepriznáva.
Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, v odôvodnení uznesenia sú špecifikované jeho úkony korešpondujúce s príslušnými ust. vyhl.č. 288/1995 Z.z. v platnom znení, preto navrhol potvrdiť rozhodnutie v napadnutom výroku ako vecne správne.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 O.s.p.
Z obsahu odvolania oprávnenej vyplýva, že namieta vecnú správnosť uznesenia vo výroku o trovách exekúcie z dôvodu nesprávneho záveru súdu prvého stupňa o dôvode zastavenia exekúcie spočívajúcom v nemajetnosti povinného a tiež z dôvodu nesprávne určenej výšky trov exekúcie.
Pokiaľ ide o prvý dôvod námietok oprávnenej odvolací súd poukazuje na to, že aj keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu nesprávne podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, lebo pri zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe skutočnosti zastaveného konkurzu pre nedostatok majetku, prichádzalo do úvahy preto rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, nič to nemení na tom, že na rozhodnutie o trovách exekúcie použil správne ust., a to § 203 ods. 2 EP. Uvedený postup je totižto v súlade s aktuálnou judikatúrou súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ však ide o výšku trov exekúcie, na ktorú zaviazal súd oprávnenú súdnemu exekútorovi, treba súhlasiť s oprávnenou, že nezistil dôsledne či úkony vykonané exekútorom boli jednak skutočne vykonané a aj účelne vykonané.
Exekútor vo vyčíslení trov exekúcie (podanie na č.l. 9) uplatnil aj odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám a náhradu hotových výdavkov za doručovanie zásielok (celkom 23-krát).
Z pripojeného exekučného spisu Ex 670/2011 sa dá zistiť, že exekútor dňa 3.6.2011 vyhotovil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - č.l. 5, pri uvedenom podaní však nie sú žiadne dôkazy o tom, že takýto príkaz bol 10 bankám tam označeným, aj doručený. Takéto dôkazy sa v spise (nielen pri uvedenom podaní) nenachádzajú vôbec.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť dôsledne, či vyššie uvedené úkony boli exekútorom vykonané a v zmysle odvolacích námietok oprávnenej skúmať dôvodnosť nákladov spojených s doručovaním písomností exekútora bankám a až na základe týchto zistení posúdiť výšku trov exekúcie priznaných exekútorovi.
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.