Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/85/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Y. R. so sídlom v U., R. X., A. Q.. X, proti povinnému A. s.r.o., so sídlom X., S. č. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 621,53 €, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu z 12.3.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ďalším výrokom ju zastavil. Rozhodol o trovách exekúcie tak, že zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská č. 3, trovy exekúcie v sume 76,52 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdom poverený exekútor po začatí exekúcie podaním zo 7.12.2012 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra dňom 3.3.2012. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že povinný bol ku dňu 3.3.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu. Následne po právnom posúdení tejto skutočnosti podľa , 103, 104 ods. 1 , , exekúciu s poukazom na Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. O trovách exekúcie rozhodol podľa Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Poukazujúc na to, že dôvodom výmazu povinného z obchodného registra bola nemajetnosti povinného, bolo potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa cit. ust. a povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi uložiť oprávnenej. Výšku priznaných trov exekúcie posudzoval podľa vyhl.č.

Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením súdu o určení jej povinnosti nahradiť trovy exekúcie z dôvodu, že v danom prípade súd ju zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa čo odôvodnil výmazom povinného z obchodného registra. Vyslovila názor, že nie je možné ustáliť v súvislosti s tým nemajetnosť povinného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 26.4.2011 a že v uvedenom období eviduje úhrady od povinného v celkovej sume 590,- € z čoho vyplýva, že povinný ešte počas exekúcie disponoval finančnými prostriedkami a že exekútor správne zvolenou exekúciou mohol vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného konania. Keďže nie je preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania exekučného návrhu a ani počas exekúcie, nemôže súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného. Poukazujúc súčasne na to, že súdny exekútor nemá vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie navrhla nepriznať exekútorovi náhradu trov, poprípade priznať len v spravodlivej výške. Ohľadne výšky trov exekúcie poukázala na skutočnosť, že súdny exekútor vykonával u povinného viac exekučných konaní v rozpätí krátkeho času, takže nebolo potrebné niektoré zisťovania vykonávať

opakovane do každého spisu a ďalej, že pri vyčíslení trov exekúcie podľa vyhl. č. chýba presná špecifikácia poštovného, teda za aký počet úkonov a v akej hodnote súdny exekútor vynaložil oprávnené poštové výdavky, nakoľko priznaná suma je značne vysoká najmä vzhľadom na súdnym exekútorom uplatnenú minimálnu výšku odmeny 33,19 €. Ďalej súd nesprávne postupoval aj pri výpočte DPH, pretože zo sumy poštovného sa výpočet DPH nepriznáva.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, v odôvodnení uznesenia sú špecifikované jeho úkony korešpondujúce s príslušnými ust. vyhl.č. v platnom znení, preto navrhol potvrdiť rozhodnutie v napadnutom výroku ako vecne správne.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie je potrebné zrušiť podľa

Z obsahu odvolania oprávnenej vyplýva, že namieta vecnú správnosť uznesenia vo výroku o trovách exekúcie z dôvodu nesprávneho záveru súdu prvého stupňa o dôvode zastavenia exekúcie spočívajúcom v nemajetnosti povinného a tiež z dôvodu nesprávne určenej výšky trov exekúcie.

Pokiaľ ide o prvý dôvod námietok oprávnenej odvolací súd poukazuje na to, že aj keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu nesprávne podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, lebo pri zistení, že povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe skutočnosti zastaveného konkurzu pre nedostatok majetku, prichádzalo do úvahy preto rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, nič to nemení na tom, že na rozhodnutie o trovách exekúcie použil správne ust., a to § 203 ods. 2 EP. Uvedený postup je totižto v súlade s aktuálnou judikatúrou súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ však ide o výšku trov exekúcie, na ktorú zaviazal súd oprávnenú súdnemu exekútorovi, treba súhlasiť s oprávnenou, že nezistil dôsledne či úkony vykonané exekútorom boli jednak skutočne vykonané a aj účelne vykonané.

Exekútor vo vyčíslení trov exekúcie (podanie na č.l. 9) uplatnil aj odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám a náhradu hotových výdavkov za doručovanie zásielok (celkom 23-krát).

Z pripojeného exekučného spisu Ex 670/2011 sa dá zistiť, že exekútor dňa 3.6.2011 vyhotovil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - č.l. 5, pri uvedenom podaní však nie sú žiadne dôkazy o tom, že takýto príkaz bol 10 bankám tam označeným, aj doručený. Takéto dôkazy sa v spise (nielen pri uvedenom podaní) nenachádzajú vôbec.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť dôsledne, či vyššie uvedené úkony boli exekútorom vykonané a v zmysle odvolacích námietok oprávnenej skúmať dôvodnosť nákladov spojených s doručovaním písomností exekútora bankám a až na základe týchto zistení posúdiť výšku trov exekúcie priznaných exekútorovi.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.