Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-37Sa/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, s bydliskom B. XXX, XXX XX C. D., občan Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátskou kanceláriou HKP legal, s.r.o, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava – Petržalka, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, J.M.Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/5155 zo dňa 15.03.2023, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/5155 zo dňa 15.03.2023 spolu s rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM2/ PP_ŤZPAPČ/SOC/2023/23646-16 zo dňa 16.01.2023 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 19.10.2021 podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie odkázanej osoby - svojej matky E. A.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, Odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "prvostupňový orgán“) dňa 29.12.2021 vydal komplexný posudok, z ktorého plynie miera funkčnej poruchy posudzovanej E. A. vo výške 80 %, na základe čoho sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a vyplývajú jej sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov, v oblasti sebaobsluhy, ktoré by mali byť kompenzované peňažným príspevkom na opatrovanie. Následne prvostupňový orgán vydal dňa 16.01.2023 rozhodnutie číslo LM2/PP_ŤZPAPČ/SOC/2023/23646-16, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je E. A. (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie“). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, okrem odkazu na platnú právnu úpravu a obsah komplexného posudku obsahuje zistenie skutkového stavu, v zmysle ktorého je žalobca samostatne hospodáriaci roľník a majiteľ dvoch spoločností, ktorý vyhlásil, že sa svojej práci venuje 2 až 3 hodiny denne, pričom počas jeho neprítomnosti dohľad nad opatrovanou E. A. zabezpečuje suseda F. D.. V období od 01.10.2021 nemal žalobca príjem zo zamestnania. Priznal príjem z pracovného pomeru s trvaním od 02.11.2022 do 05.11.2022 vo firme K&K TRAN PLUS, s.r.o. Liptovský Hrádok. Prvostupňový orgán uviedol, že na základe týchto skutočností a predložených dokladov zistil, že žalobca nespĺňa podmienky priznania peňažného príspevku na opatrovanie zmysle o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov z dôvodu, že ako samostatne hospodáriaci roľník a majiteľ dvoch spoločností sa popri opatrovaní svojej matky E. A. venuje práci 2 až 3 hodiny denne, počas ktorých opatrovanie E. A. zabezpečuje dohľad doporučený v komplexnom posudku a trávi s ňou čas ich suseda F. D.. V období od 02.11.2022 do 05.11.2022 sa na základe čestného vyhlásenia o opatrovanú staral jej manžel A. A. a F. D.. Na základe vyššie uvedených skutočností, predložených dokladov a citovaných ustanovení zákona prvostupňový orgán príspevok na opatrovanie žalobcovi nepriznal, nakoľko nebol splnený účel a rozsah opatrovania. Na záver dodal, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú z legislatívneho hľadiska fakultatívnymi príspevkami to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok, ale nevzniká na ne právny nárok. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina (ďalej len "žalovaný“) rozhodnutím číslo UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/5155 zo dňa 15.03.2023 tak, že odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, popis zisteného skutkového stavu, pričom zdôraznil, že počas šetrenia v rodinnom prostredí prvostupňový orgán zistil, že v domácnosti sa nachádza len opatrovaná osoba E. A. s jej manželom A. A., pričom žalobca bol kontaktovaný telefonicky a uviedol, že je v nemocnici v Liptovskom Mikuláši a vybavuje vyšetrenie matke, ktorá pred niekoľkými dňami odpadla a nevedia jej zistiť prečo. Opatrovaná E. A. uviedla, že nikam nechodí, iba na vyšetrenia so synom a chodí s nimi aj jej manžel, A. A., lebo tiež už potrebuje starostlivosť a sám doma nemôže zostať. Ďalej uviedla, že občas je pri oboch suseda F. D., ktorá k nim chodí každý deň, avšak syn im pomáha so všetkým, čo potrebujú. Posúdením uvedených skutočností ako aj všetkého zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mal teda preukázané, že rozsah starostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je v súlade so stanoveným stupňom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, účastník konania - žalobca sa v čase sociálneho šetrenia nenachádzal v domácnosti E. A.. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní administratívneho spisu mal za to, že prvostupňový orgán dostatočne preukázal, že žalobca si neplní svoje povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o matku E. A. každodenne a osobne v rozsahu, na ktorý je opatrovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná, nakoľko žalobca vykonáva pracovnú činnosť v rozsahu 2 až 3 hodiny denne. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný argumentoval obsahom komplexného posudku, z ktorého vyplynula nesporná skutočnosť, že E. A. je odkázaná na opatrovanie. Ďalej žalovaný argumentoval, že z ustanovení je zrejmé, že účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít a vzdelávacích aktivít. Na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie musí fyzická osoba opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať každodenne a osobne rozsahu, na ktorý opatrovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. Pokiaľ ide o vyhodnotenie účelnosti peňažného príspevku na opatrovanie a splnenia všetkých zákonných podmienok vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď peňažný príspevok na opatrovanie nepriznal. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca si neplní svoje povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o E. A. v zákonom stanovenom rozsahu, peňažný príspevok na opatrovanie v konkrétnom prípade by neplnil svoj účel. Žalovaný tak mal za preukázané, že E. A. je odkázaná na opatrovanie, bol jej stanovený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI. – dohľad, čo predstavuje priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne, a preto nebol dôvod pre opätovné posúdenie tejto skutočnosti v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti žalobcu ako odvolacieho orgánu. V súvislosti s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaný uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie patrí medzi fakultatívne príspevky, to znamená, že môže byť poskytovaný len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok, tak na strane opatrovateľa, ako aj na strane opatrovanej osoby. Na peňažné príspevky na kompenzáciu nevzniká právny nárok. Navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie v komplexnom posudku je len jednou časťou konania o predmetnom peňažnom príspevku a v ďalšej časti rozhoduje správny orgán o splnení všetkých ostatných zákonných podmienok a za účelom skutkového stavu je povinný zabezpečiť si nevyhnutné dôkazy, ktoré majú rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán pri svojej rozhodovacej činnosti predmetnej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej namietal, že žalovaný svojim postupom v rámci odvolacieho konania a vydaním napadnutého rozhodnutia

prehĺbil stav nezákonnosti a svojvoľnosti v postupe orgánov oboch stupňov a to tým, že podstatnými argumentami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému orgánu sa fakticky odmietol zaoberať. Zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a nevysvetlil na základe akých skutočností a na základe akých úvah dospel k záveru, že by peňažný príspevok na opatrovanie E. A. v prejednávanej veci nesplnil svoj účel. Vzhľadom na to považoval prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne. Podľa žalobcu tým žalovaný porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, čo podložil poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Najmä zdôraznil absenciu dostatočného odôvodnenia, absenciu dôvodov na rozhodnutie vydávané v preskúmavanom konaní, arbitrárnosť rozhodnutia, formalistický prístup pri rozhodovaní, nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku procesných pochybení a prekročenie ústavných limitov pre akceptovateľné rozdielne názory na právne posúdenie veci. Poukázal na to, že prejavom formalistické prístupu je podľa názoru Ústavného súdu SR aj absencia skutkovej a právnej stránky rozhodnutia, najmä keď na takýto nedostatok účastník konania poukázal. Ďalej žalobca uviedol, že z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorého ročný príjem na základe jednorazovej ročnej dotácie je približne 2800,- Eur ročne, t. j. 233,33 Eur mesačne, čo zďaleka nedosahuje výšku dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Pritom svojej pracovnej činnosti venuje, respektíve v čase podávania žiadosti venoval 2-3 hodiny denne aj to prevažne prácou z domu, telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej pošty, čo uviedol aj vo svojom odvolaní. Dňa 13.01.2023, čo je viac ako 15 mesiacov od podania žiadosti o poskytnutie príspevku, bolo prvostupňovým orgánom vykonané šetrenie v domácnosti žalobcu a opatrovanej E. A., z ktorého vyplynulo, že v čase šetrenia sa žalobca v domácnosti nenachádzal, nakoľko bol v tom čase v nemocnici v Liptovskom Mikuláši a zabezpečoval vyšetrenie pre E. A.. Žalobca vzhľadom na to uviedol, že spĺňa všetky podmienky na poskytnutie príspevku na opatrovanie E. A.. K záveru žalovaného o tom, že samotná skutočnosť, že žalobca svoju pracovnú činnosť vykonáva v rozsahu 2-3 hodiny denne spôsobuje, že žalobca si údajne neplní povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o E. A. sú podľa jeho názoru nelogické a svojvoľné a v rozpore s ustanovením , ktorý predpokladá, že fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, môže vykonávať zamestnanie, ak jeho mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Pokiaľ teda samotný zákon predpokladá, že súbeh zamestnania žalobcu a opatrovania je možný, žalovaný mal vysvetliť z akého dôvodu považuje rozsah pracovnej činnosti žalobcu v trvaní 2-3 hodiny denne za diskvalifikujúci od priznania príspevku na opatrovanie. Za nezanedbateľnú skutočnosť považoval aj to, že prvostupňový orgán svojou nečinnosťou nepriznania príspevku na rodinu žalobcu viedol k tomu, že bol nútený si jednorazovo privyrobiť aspoň sumu 81,32 Eur v novembri 2022, t. j. 13 mesiacov po podaní svojej žiadosti. Dlhodobé ignorovanie lehôt na rozhodnutie o žiadosti žalobcu zapríčinilo výrazný výpadok príjmov žalobcu, čo negatívne poskytuje celá jeho rodina. Navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 4. Žalovaný podal vyjadrenie k správnej žalobe, kde poukázal na obsah administratívneho spisu, obsah prvostupňového napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie doplnil tým, že E. A. je odkázaná na pomoc a nepretržitý dohľad pri väčšine svojich činností, pričom žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník vykonáva činnosti v zmysle osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, v zmysle svojej živnosti a ako majiteľ spoločnosti JARKOJ, s.r.o.. Navyše poukázal na rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry súvisiace s vyplateným dotácií na poľnohospodársku pôdu s dodaním, že išlo o dotáciu na poskytnutú výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje, a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov, a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť. Vzhľadom na to, že žalobca bol povinný aktívne obhospodarovať poľnohospodársku pôdu vo výmere 13,92 hektárov, ktorá sa nedá vykonávať prostredníctvom telefónu a e-mailu s tým, že ani nezamestnával žiadneho zamestnanca, tvrdenia žalobcu považoval za nevierohodné. Tak isto považoval za nemožné pravidelnú dennú starostlivosť v rozsahu niekoľko hodín delegovať na inú osobu, ani krátkodobo vycestovať za prácou a starostlivosť zveriť inej osobe. Fyzická osoba musí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať každodenne a osobne v rozsahu, na ktorý je opatrovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná, s výnimkou situácií uvedených v a Z čestných vyhlásení, ktoré obsahuje administratívny spis je zrejmé, že žalobca opatrovanie svojej matky pravidelne denne zabezpečuje spolu s inou fyzickou osobou, obyčajne susedou F. D.. Vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo plynie z , pričom žalovaný

považoval za dostatočne preukázané, že žalobca si neplnil svoje povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o matku E. A. v zákonom stanovenom rozsahu, na základe čoho by peňažný príspevok na opatrovanie v konkrétnom prípade neplnil svoj účel. Vyjadrenie obsahuje aj ďalšie nesúhlasné stanoviská s obsahom správnej žaloby. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súčasťou podaného vyjadrenia k žalobe je aj výpis z registra účtovných závierok žalobcu. 5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný venoval odôvodneniu vyjadrenia žalovaného podstatne vyššiu pozornosť než odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe dopĺňa a rozširuje dôvody napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný a prvostupňový orgán odôvodnili napadnuté rozhodnutia nedostatočne. Podľa neho si žalovaný vykladá nepretržitý dohľad viac ako 12 hodín denne tak, že by sa malo jednať o nepretržitý 24 hodinový dohľad, čo je zjavne nesprávne. Ďalej poukázal na to, že žalovaný celkom absurdne argumentuje tým, že žalovaný je SZČO ako aj samostatne hospodáriaci roľník a činný je v obchodnej spoločnosti JARKOJ s.r.o., ktoré majú v predmete činnosti zapísaných 29 podnikateľských činností, z čoho nie je možné dôvodne vyvodzovať, že žalobca musí vykonávať činnosti v celom rozsahu respektíve, že mu musí vykonávať akúkoľvek činnosť v rozsahu živnostenských oprávnení. Žalobca už v predchádzajúcich podaniach predložil prehlásenie, že nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, o čom svedčí aj jeho nulové daňové priznanie. Jediným príjmom žalobcu boli vyplatené dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré sú vyplácané za obrobenú plochu 1 krát ročne a to konkrétne v decembri príslušného kalendárneho roku. Žalovaný neoznačil jediný podklad, z ktorého by vyplývalo, že žalobca nemôže byť schopný obhospodarovať pozemky v rozsahu 2-3 hodiny denne ako uvádza v jeho podaniach, vzhľadom na to je úvaha žalovaného celkom arbitrárna a svojvoľná. Pokiaľ by nedošlo k flagrantnému porušovaniu procesných lehôt na vybavenie žiadosti a bolo by včas rozhodnuté, žalobca by sa nemusel zamestnať aspoň na 3 dni u spoločnosti K&K TRAN PLUS s.r.o., aby aspoň sčasti sanoval výpadok príjmu z predchádzajúceho podnikania. Ďalším iracionálnym argumentom žalovaného je tvrdenie, že svoje činnosti spojené s opatrovaním deleguje na susedu D.. Žalobca je presvedčený, že prítomnosť F. D. v domácnosti žalobcu je nad rámec povinností opatrovateľa a fakticky sa jedná iba o spríjemnenie času stráveného rodičmi žalobcu s F. D., ako ich dobrou rodinnou známou. Túto skutočnosť potvrdzujú aj nesporné vyjadrenia E. A. a jej manžela, že im syn pomáha so všetkým, čo potrebujú. Má za to, že tip činnosti žalobcu - samostatne hospodáriaci roľník je ideálne zlučiteľný s účelom opatrovania, nakoľko si dokáže činnosti plne prispôsobovať potrebám starostlivosti o oboch rodičov. Zotrval v žalobnom petite o zrušení prvostupňového napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie nekonzistentnosti a účelovosti argumentácie žalovaného dal do pozornosti súdu, že prvostupňový orgán rozhodnutím z 23.06.2023 vyhovel žiadosti žalobcu za 31.03.2023 a priznal žalobcovi s účinnosťou od 01.03.2023 peňažný príspevok na opatrovanie oboch jeho rodičov, vrátane E. A., pričom toto rozhodnutie priložil k svojmu vyjadreniu. 6. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu doplnil, že o žiadosti žalobcu o priznanie príspevku na opatrovanie bolo právoplatne rozhodnuté po roku a pol a bola podaná aj sťažnosť, ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená. Zjavne tak išlo o porušenie procesných pravidiel, ktoré nepriamo ovplyvnili aj postavenie žalobcu, ktorý prišiel o príspevok na opatrovanie za toto obdobie, počas ktorého zostal bez príjmu. Neskôr bolo vydané po opakovanej žiadosti žalobcu iné rozhodnutie, ktorým mu bol príspevok na opatrovanie priznaný za rovnakých skutkových okolností pre oboch rodičov. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie majú nedostatočné odôvodnenie, pričom vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe je rozsahom omnoho širšie. Žalovaný sa tým snažil vysvetliť dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré nemalo potrebnú kvalitu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa žalovaný ospravedlnene nezúčastnil, a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

8. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa (1) Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa , ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 13. Podľa (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a , možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. (2) Rozsah opatrovania ustanovený v sa považuje za splnený aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na opatrovanie je a) v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo b) osobou, 1. ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,1a) a fyzická osoba ju opatruje po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo 2. ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu, a fyzická osoba ju opatruje po jej návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. (3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. (4) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva. (5) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. (6) Fyzická osoba môže vykonávať opatrovanie, ak je plnoletá, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím jej udelila písomný súhlas s opatrovaním. Príslušný orgán posudzuje fyzickú schopnosť a psychickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, len ak sú pochybnosti o tejto schopnosti fyzickej osoby. Písomný súhlas fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým dieťaťom alebo je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas posudzuje príslušný úrad. (7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 430,35 eura pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 572,36 eura pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak. 13) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom; 29) vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. (14) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť iba za dni, počas ktorých fyzická osoba vykonávala opatrovanie, ak tento zákon neustanovuje inak. (15) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak si fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím zvyšuje kvalifikáciu externou formou štúdia alebo dennou formou štúdia kombinovanou s externou formou štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou. (16) Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie. 14. Podľa (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 15. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 16. Preskúmaním veci správny súd zistil, že prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o príspevok na opatrovanie odkázanej osoby E. A., pretože žalobca nespĺňa podmienky priznania peňažného príspevku na opatrovanie zmysle z dôvodu, že ako samostatne hospodáriaci roľník a majiteľ dvoch spoločností sa popri opatrovaní svojej matky E. A. venuje práci 2 až 3 hodiny denne a tiež preto, že žalobca mal pracovný pomer s trvaním od 02.11.2022 do 05.11.2022 vo firme K&K TRAN PLUS, s.r.o. Liptovský Hrádok, pričom v čase neprítomnosti žalobcu opatrovanie E. A. a dohľad zabezpečovala suseda F. D.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie musí fyzická osoba opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať každodenne a osobne v rozsahu, na ktorý opatrovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. Pokiaľ ide o vyhodnotenie účelnosti peňažného príspevku na opatrovanie a splnenia všetkých zákonných podmienok vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď peňažný príspevok na opatrovanie nepriznal. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca si neplní svoje povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o E. A. v zákonom stanovenom rozsahu, peňažný príspevok na opatrovanie v konkrétnom prípade by neplnil svoj účel. Žalovaný tak mal za preukázané, že E. A. je odkázaná na opatrovanie, bol jej stanovený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI. – dohľad, čo predstavuje priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne 17. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že podľa Komplexného posudku z 29.12.2021 vypracovaného prvostupňovým orgánom je miera funkčnej poruchy E. A. 80%, na základe čoho sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého postavenia jej vyplývajú sociálne dôsledky v oblastiach mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie v zmysle , ktorý sa v odôvodnení Komplexného posudku navrhuje. E. A. tak nepochybne bola a je odkázaná na opatrovanie a bol jej stanovený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI. – dohľad, čo predstavuje priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne 18. Žalobca namietal absenciu dôvodov na rozhodnutie vydané v preskúmavanom konaní, arbitrárnosť rozhodnutia, formalistický prístup pri rozhodovaní, nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku procesných pochybení a prekročenie ústavných limitov pre akceptovateľné rozdielne názory na právne posúdenie veci. K záveru žalovaného o tom, že samotná skutočnosť, že žalobca svoju pracovnú činnosť

vykonáva v rozsahu 2-3 hodiny denne spôsobuje, že žalobca si údajne neplní povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o E. A., sú podľa jeho názoru nelogické a svojvoľné a v rozpore s ustanovením , ktoré predpokladá súbeh zamestnania a opatrovania, ak príjem fyzickej osoby, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalovaný tak mal podľa žalobcu vysvetliť, z akého dôvodu považuje rozsah pracovnej činnosti žalobcu v trvaní 2-3 hodiny denne za diskvalifikujúci od priznania príspevku na opatrovanie. 19. Po neformálnom posúdení obsahu správnej žaloby a repliky plynie, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci. Jednak v tom, že žalovaný vykladá priemerný rozsah odkázanosti viac 12 hodín denne tak, že by sa malo jednať o nepretržitý 24 hodinový dohľad, čo je podľa žalobcu zjavne nesprávne. A tiež v tom, že súbeh opatrovania a zamestnania opatrovania nie je možný. Žalobcovi je potrebné prisvedčiť, že z Komplexného posudku plynie stanovený stupeň odkázanosti E. A. na pomoc inej fyzickej osoby VI., ktorý v zmysle Prílohy č. 3 písm. B k o sociálnych službách zahŕňa priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne. Podľa Prílohy č. 3 písm. A ods. 12 k pri počte bodov 0 (ktorý dosiahla E. A.) je fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine činností alebo fyzická osoba s cystickou fibrózou je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach. Samotný zákon teda pri stupni odkázanosti VI. nestanovuje nepretržitý (24/7) dohľad nad fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 20. Z Komplexného posudku vyplýva, že E. A. je v oblasti sebaobsluhy odkázaná na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby pri úkonoch starostlivosti o svoju osobu, o domácnosť, pri kontakte so spoločenským prostredím, pri lekárskych vyšetreniach, pričom potrebnú pomoc zabezpečuje jej syn A. A. (žalobca). Z Komplexného posudku, ktorý tvorí skutkový podklad prvostupňového a napadnutého rozhodnutia ( ), teda explicitne vyjadrená potreba nepretržitého dohľadu neplynie, a neplynie ani zo žiadnej inej súčasti administratívneho spisu. Pre takýto skutkový záver teda chýba skutkové zistenie v tomto zmysle alebo také vyhodnotenie a konštatovanie zisteného skutkového stavu v preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré by takýto prístup umožňovalo. Žalovaný neuviedol, pri ktorých činnostiach v zmysle Prílohy č. 3 má byť nepretržitý dohľad, neuviedol konkrétne skutkové zistenia, ktoré ho k takému skutkovému záveru viedli, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie svojvoľné a zistený skutkový stav nebol vyhodnotený dostatočne. Napriek tomu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že takáto osoba (E. A.) je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností v zmysle Prílohy č. 3, z ktorého predpokladu vychádzal aj pri právnom posúdení ťažiskovej otázky, či žalobcovi patrí príspevok na opatrovanie, ak nepretržitý dohľad nezabezpečil. Pokiaľ žalovaný vychádzal z predpokladu, že pri stupni odkázanosti VI. nastupuje ex lege automaticky nepretržitý dohľad, bol jeho výklad časového rozsahu opatrovania, resp. dohľadu plynúceho z Prílohy č. 3 písm. A ods. 12 a písm. B k neprimerane extenzívny. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia to nevyplýva a k takému výsledku nemožno dospieť ani v súvislosti s prípadnými inými ustanoveniami zákona alebo iných právnych predpisov na základe systematického výkladu. Vzhľadom na to, že uvedený výklad nezodpovedá ani účelu a významu zákona, prvostupňový orgán a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, pretože správne určenú právnu normu na vec nesprávne aplikovali, keďže zistený skutkový stav nezodpovedá požiadavkám hypotézy tejto právnej normy. 21. V tejto súvislosti možno poukázať na bod 43. rozsudku sp. zn. z 12. januára 2023 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 60/2023, kde najvyšší správny súd uvádza: V súvislosti s poukazom žalovaného na to, že zdravotný stav opatrovanej fyzickej osoby si vyžadoval trvalú 24 hodinovú, t.j. nepretržitú starostlivosť, opateru a dohľad zo strany druhej osoby, a teda nie je schopná plne autonómnej existencie za súčasného konštatovania, že starostlivosť o opatrovanú osobu je potrebné zabezpečovať každodenne a počas celého dňa, teda opatrovateľ musí byť k dispozícií opatrovanej osobe vždy, keď to potrebuje, najvyšší správny súd uvádza, že vyžadovanie nepretržitej 24 hodinovej starostlivosti o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím výlučne zo strany opatrovateľa nie je objektívne možné a v ľudských silách. Celodenná starostlivosť o opatrovanú osobu „nemôže znamenať vzdanie sa akéhokoľvek osobného života opatrujúcej osoby a nemôže znamenať ani také časové vymedzenie opatrovania, ktoré presahuje dennú únosnú mieru opatrovateľskej činnosti. Treba vziať zreteľ na skutočnosť, že ekvivalentom opatrovania je príspevok za opatrovanie, nie však odmena zodpovedajúca odpracovanej dobe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. ). Navyše podľa názoru najvyššieho správneho súdu bol v danom prípade účel opatrovania vychádzajúci z vyššie citovaného naplnený, keďže o opatrovanú fyzickú osobu bolo v čase (krátkej) neprítomnosti žalobkyne náležite postarané zo strany sestry žalobkyne, čo napokon potvrdil aj samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo 14. decembra 2020. Samozrejme

iná situácia by nastala, ak by žalobkyňa ponechala opatrovanú fyzickú osobu i napriek deklarovanému nepriaznivému zdravotnému stavu a k tomu zodpovedajúcej nepretržitej starostlivosti bez akéhokoľvek dozoru, čo sa však v danom prípade nestalo. 22. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uzavrel, že na základe ním zistených skutočností, predložených dokladov a ustanovení zákona sa peňažný príspevok na opatrovanie nepriznáva, nakoľko nie je splnený účel a rozsah opatrovania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že pokiaľ ide o vyhodnotenie účelnosti peňažného príspevku na opatrovanie a splnenia všetkých zákonných podmienok, prvostupňový orgán (ktorý ho nepriznal, nakoľko žalobca pracoval 2 – 3 hodiny denne) postupoval správne. Nesplnenie účelu opatrovania, ktorý je v ust. 39 ods. 2 vymedzený ako zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít, tak okrem všeobecného konštatovania v tomto zmysle (z dôvodu neplnenia svojich povinností pri vykonávaní starostlivosti o E. A.), nebolo preukázateľne zistené ani dostatočne konkrétne a zrozumiteľne hodnotené v napadnutom ani v prvostupňovom rozhodnutí. Nestačí, aby žalovaný odôvodňoval svoje rozhodnutie vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré tento úkon nenahrádza ani ho dodatočne nekonvaliduje. Napriek tomu nedostatku je právne posúdenie veci žalovaným zo spôsobu jeho rozhodnutia zrejmé. 23. Nesplnenie účelu opatrovania nemožno vidieť len vo vykonávaní zamestnania bez toho, aby bola dostatočná pozornosť venovaná samotnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, najmä otázkam, či je pri vykonávaní zamestnania žiadateľom o príspevok možné ju v potrebnej miere zabezpečiť a ako je potrebné pomoc (dohľad) časovo vymedziť, resp. výkon dohľadu opatrovateľom (žiadateľom o príspevok) z časového hľadiska akceptovať. Výsledkom právneho posúdenia teda musí byť aj odôvodnené a veci priliehavé zodpovedanie otázky, či vykonávanie konkrétneho zamestnania touto osobou je alebo nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Takýto náhľad potvrdzuje aj názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. z 12. januára 2023 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 60/2023, podľa ktorého: o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely rozhodovania o peňažnom príspevku na opatrovanie nerozlišuje medzi výkonom práce v domácom prostredí a výkonom práce v tradičnom pracovnom prostredí. Rozhodujúcim je, či výkon konkrétneho zamestnania je v súlade s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím tak, ako to predpokladá ustanovenie . V tomto smere je žiaduce zo strany príslušného úradu práce vyhodnocovať zamestnanie opatrovateľa prísne individuálne berúc do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a situáciu opatrovateľa a opatrovaného majúc na zreteli, že peňažný príspevok na opatrovanie, ako sociálnu dávku, nemožno považovať za náhradu príjmu opatrovateľa. 24. Skutkové zistenie, že žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník a majiteľ dvoch spoločností, sa popri opatrovaní E. A. venuje práci 2 až 3 hodiny denne, pričom o E. A. sa v tom čase stará suseda D., teda samo o sebe nemôže mať za následok nesplnenie podmienok priznania peňažného príspevku na opatrovanie. Podľa peňažný príspevok na opatrovanie totiž možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Na to, aby taký následok bolo možné konštatovať, musí byť zistený, preukázaný a v odôvodnení rozhodnutia v zrozumiteľnom obsahu a rozsahu vyhodnotený záver o rozpore konkrétneho zamestnania s konkrétnym účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Samotný fakt existencie zamestnania osoby uchádzajúcej sa o príspevok na opatrovanie nestačí na prijatie jednoznačného záveru o nesplnení účelu a rozsahu oparovania. Ibaže by príjem presahoval hranicu stanovenú v ust. Zo zmieneného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. možno ďalej vybrať: Rovnako podľa platí, že výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný zákonodarca počíta aj s možnosťou, že za určitých

okolností a na určitý čas sa fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie (poberajúca peňažný príspevok na opatrovanie) môže dať pri tejto činnosti zastúpiť inou fyzickou osobou. 25. Žalovaný uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca si neplní svoje povinnosti pri vykonávaní starostlivosti o E. A. v zákonom stanovenom rozsahu. Spolu s prvostupňovým orgánom tak posudzovali žalobcu, ako keby bol osobou, ktorej už bol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa však nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní Preto žalobca v čase podania žiadosti (ani neskôr) nebol v postavení osoby poberajúcej príspevok, na základe čoho nemal stanovené povinnosti takej osoby. Preto nebolo potrebné ani vhodné úzkostlivo od neho vyžadovať striktné splnenie všetkých podmienok pre vyplácanie príspevku na opatrovanie už v tom čase, ale skôr hodnotiť odôvodnený predpoklad ich splnenia v čase po jeho priznaní. Ak sa po priznaní príspevku zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel, peňažný príspevok na kompenzáciu sa v súlade s odníme a jeho výplata sa zastaví. Zákon predpokladá (v ust. výslovne), že osoba opatrovateľa v rozsahu umožňujúcom pomoc a dohľad nad fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nenarušujúcom účel opatrovania môže vykonávať iné zamestnanie. Pokiaľ žalobca v čase po podaní žiadosti o priznanie príspevku na opatrovanie v určitom obmedzenom rozsahu vykonával zamestnanie (2 - 3 hodiny denne, resp. v období od 02.11. do 05.11.2022), nemožno s týmto zistením automaticky spájať následok budúceho (po vydaní rozhodnutia o priznaní príspevku) nesúladu výkonu opatrovania s jeho účelom alebo rozsahom. Prvostupňový orgán ani žalovaný okrem poukazu na tento fakt sa ním bližšie nezaoberali. Žalobca pritom v správnej žalobe uviedol, že v priebehu správneho konania opakovane komunikoval, že už žiadnu činnosť zamestnania nevykonával, ani to do budúcnosti neplánoval. Pokiaľ pred vydaním rozhodnutia, ktorého vydanie trvalo neúmerne dlho ( v danom prípade rok a pol) žalobca vyvinul určitú aktivitu za účelom získania príjmu (inak by nedisponoval z prostriedkami zabezpečujúcimi jeho živobytie), nemožno mu to vyčítať, nakoľko účelom zákona nie je žiadateľa o príspevok najprv finančne zruinovať a až následne mu priznať príspevok za opatrovanie. V súlade s účelom zákona je naopak dostatočne zistiť, či žiadateľ o príspevok spĺňa predpoklady na priznanie príspevku, ktoré bude mať povinnosť dodržiavať po priznaní príspevku. 26. Žalobca ďalej poukázal na to, že zo šetrenia v domácom prostredí žalobcu a opatrovanej E. A. vyplynulo, že v čase šetrenia sa žalobca v domácnosti nenachádzal, nakoľko bol v tom čase v nemocnici v Liptovskom Mikuláši a zabezpečoval vyšetrenie pre E. A., čo nemôže byť na jeho neprospech. Žalovaný, napriek tomu, že túto skutočnosť uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ju nijako skutkovo nevyhodnotil. Vzhľadom na následné právne závery žalovaného je zrejmé, že ju posúdil v neprospech žalobcu, čo je vo výslovnom rozpore s obsahom Komplexného posudku (podľa ktorého je E. A. v oblasti sebaobsluhy odkázaná na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby aj pri lekárskych vyšetreniach) a s účelom a významom zákona, nakoľko práve takéto činnosti pomoci ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe sú esenciálnym obsahom opatrovania v zmysle ust. 27. Pokiaľ prvostupňový orgán a žalovaný na základe zisteného skutkového stavu, ktorého rozsah plynie z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, dospeli k prijatému záveru o nesplnení účelu a rozsahu opatrovania fyzickej osoby, vec nesprávne právne posúdili, nakoľko subsumovali skutkový stav pod normy hmotného práva (, , , , , ), ktoré v hypotéze nemajú také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Právnym posúdením veci je činnosť súdu (rovnako orgánu verejnej správy) spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti sa riešia právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa konajúci orgán verejnej správy súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (ako tomu bolo v danom prípade). 28. Vzhľadom na to, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie boli založené na uvedenom výsledku nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné ich podľa , , zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, ktorý v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný, vec opätovne prejedná a po vyhodnotení všetkých dôkazov v celom ich obsahu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach znovu rozhodne o žiadosti žalobcu o príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby v súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodní, pričom neopomenie uviesť zrozumiteľnú úvahu o tom, ako vec v celom rozsahu právne posúdil.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.