Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/89/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: E. F., bytom D. X, J. proti žalovanej: H. F., bytom C. H. X, J., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -46 zo dňa 14.2.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 600,67 euro titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že „žalovaná mala v sporovom konaní, za podmienok podľa cit. ust. úspech proti neúspešnému žalobcovi, preto jej patrí právo na náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila náhradu trov konania a vyčíslila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.2.2013. Trovy konania boli vyčíslené z hodnoty sporu vypočítanej zo sumy 35.000 euro podľa ust. a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 4 úkony právnej pomoci k sume za 1 úkon 492,93 eura a to za tieto úkony: príprava prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14. 9. 2012, za spracovanie a doručenie vyjadrenia k uzneseniu na výzvu súdu zo dňa 14. 9. 2012, za účasť na pojednávaní dňa 14. 2. 2013, k tomu paušálnu náhradu režijných výdavkov 3 krát á 7,63 eura + 1 krát 7,81 eura. V spojení s ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bolo požadované DPH, spolu tak bola vyčíslená náhrada trov konania za právne zastúpenie vo výške 2.402,90 euro.

Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu predstavuje ust. , podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, tie však musia mať vždy výnimočný charakter. Súd v tomto prípade mal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré videl v jeho finančnej situácii. Žalobca predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, zo dňa 25.4.2012 kde bolo konštatované, že žalobca je v hmotnej núdzi a spĺňa aj predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd priznal náhradu trov konania žalovanej iba v časti v rozsahu náhrady za 1 právny úkon a k tomu náhradu 1 režijného paušálu.

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalovanej vrátane DPH predstavujú sumu 492,93 eur + 7,63 eur = 500,56 euro + 20 % DPH = 600,67 euro.“

Proti rozsudku proti výroku o trovách konania podali odvolanie tak žalobca, ako i žalovaná.

Žalobca navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, aby žalovanej nebola náhrada trov konania priznaná, keďže je v hmotnej núdzi, stará sa o syna a platí výživné pre dcéru.

Žalovaná považovala rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Mala za to, že u žalobcu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si i okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Na základe uvedeného navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alternatívne ho zmeniť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v súlade s predloženým vyúčtovaním.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná považujúc ho za nedôvodné.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. (ďalej len „“) preskúmal rozsudok vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že rozsudok v napadnutom výroku je potrebný ako nepreskúmateľný zrušiť.

Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez

ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V predmetnej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že žalobca je vo finančnej tiesni. Uvedené považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa Nevzal však do úvahy majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomerom žalovanej. Rozhodnutie je z tohto pohľadu rovnako predčasné.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

Keďže sa súd prvého stupňa s aplikáciou výnimočného ust. nevyporiadal dostatočným spôsobom, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ust. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné odôvodniť tak, aby pôsobilo presvedčivo ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.