Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-82-2013.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/82/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného FINANCREAL s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kopčianska 3756/10, IČO: 36 339 334, právne zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4, proti povinnému M. L., C.. XX.XX.XXXX, S. A. U., W.. X.. I. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o vymoženie istiny vo výške 577,77 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 8. marca 2013 č.k. 4Er/708/2008-24 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 8. marca 2013 č.k. 4Er/708/2008-24 exekúciu vedenú pod sp. zn. 4Er/708/2008 vyhlásil za neprípustnú.
Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že poverením tamojšieho súdu z 11.12.2008 č. XXXX XXXXXX* poveril vykonaním exekúcie v rozsahu navrhovanom oprávneným súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. z 20. októbra 2008, sp. zn. SR 10094/08, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 17.406,- Sk s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že súdny exekútor predložil súdu vec bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu dňa 23.03.2011.
V reakcii na výzvu súdu súdny exekútor uviedol, že v predmetnej veci nezistil konkrétne dôvody na zastavenie exekúcie. Vec predložil súdu na rozhodnutie, pretože niektoré súdy rozhodli o čiastočnom alebo úplnom zastavení exekúcie v konaniach, kde exekučný titul predstavovali rozhodcovské rozsudky alebo notárske zápisnice. Tento stav v ňom vzbudil pochybnosti, pretože rozhodnutia súdov vychádzajú z rôznych rozhodnutí ESD, prekladov týchto rozhodnutí a Smernice rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 a predmetné exekučné tituly sa majú posudzovať individuálne, a nie paušálne. Oprávnený reagujúc na podnet súdneho exekútora, súdu oznámil, že exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, rozhodcovská doložka bola riadne a písomne dohodnutá a v znení obsahujúcom rozväzujúcu podmienku, teda toto dojednanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je takým, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ďalej na ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj § 52 ods. 1, 3, 4 písm. r), § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, lebo napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 20. Všeobecných obchodných podmienok úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tamojšom súde. Preto súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 20. Všeobecných obchodných podmienok úveru, upravujúceho rozhodcovskú doložku, je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví exekúciu iba v časti, v ktorej uplatnený nárok na úroky z omeškania (0,3% denne) presahuje zákonnú sadzbu tejto sankcie v čase vzniku omeškania.
Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnený uviedol, že všetky podmienky zmluvy boli povinným individuálne dohodnuté, o čom bol súdu predložený dôkaz - formulár: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Tento formulár podpísal dlžník a ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky a vylúčiť niektoré dojednania, prípadne vzniesť pripomienky a protinávrhy. Poukázal na to, že uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy predchádzalo oboznámenie povinného s podmienkami poskytnutia úveru, ktoré boli povinným individuálne dojednané, s ktorými prejavil súhlas. Exekučný titul, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu, preto oprávnený považuje za spôsobilý a zákonný exekučný titul. Rozpor so zákonom priznal v časti úrokov z omeškania vo výške 15% ročne a v časti zmluvnej pokuty nad 0,3% denne. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí a materiálnym preskúmaním sa zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k samotnému exekučnému titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom v danej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu.
Povinný a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 10094/08, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola exekúcia správne vyhlásená za neprípustnú.
Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.
Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK a pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode VIII Všeobecných podmienok poskytnutia úveru berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).
Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade síce rozhodcovská doložka zakotvená v bode VIII Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., avšak k takémuto účinku podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne smeruje, nakoľko voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom je v rukách žalujúcej strany, ktorou bude takmer výlučne oprávnený. Táto zmluvná podmienka nebola povinnou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemala na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohla len zmluvu ako celok (vrátane obchodných podmienok pre úver a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej (spotrebiteľa), pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétny rozhodcovský súd na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto formulovaná rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Výkon práv oprávneného v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinný ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, bod 40 a iné).
Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola nepriznaná, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.