Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-4-2013.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Emílie Zimovej vo veci starostlivosti o maloleté deti B. K., nar. XX.XX.XXXX a K. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, deti rodičov J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou AK Tatranská 30/8, Považská Bystrica a otca F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. apríla 2013, č.k. 8P/14/2013-31, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 10P/60/2009-16 zo dňa 12.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5CoP/21/2010-44 zo dňa 02.06.2010, a to na maloletú B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 70 eur na 90 eur, počnúc 01.01.2013, ktoré výživné otca dieťaťa zaviazal platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za dobu od 01.01.2013 do 31.03.2013 na mal. B. v sume 60 eur a na mal. K. v sume 60 eur otcovi povolil splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že prvá splátka je splatná počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej splátky.
V rozhodnutí konštatoval, že matka detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. B. na sumu 140 eur a na mal. K. vo výške 100 eur mesačne, a to od 01.01.2013, s poukazom na dobu od poslednej úpravy výživného a zmenu pomerov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výživné na mal. deti bolo naposledy zvyšované rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.06.2010 , kedy bolo výživné stanovené na mal. B. sumou 100 eur a na mal. K. sumou 70 eur mesačne. V tom čase matka mala príjem zo zamestnania v priemere 417,90 eur a otec mal priemerný mesačný príjem vrátane diét 1.264,77 eur, bez diét bol jeho základný čistý príjem v priemere 258,26 eur. V súčasnosti došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ale tiež na strane oboch maloletých detí, ku ktorým obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť. Na strane matky, čo sa týka zárobku, v podstate nedošlo k zmene pomerov, pretože v súčasnosti je jej príjem približne rovnaký. Zmena nastala v tom, že už nemá vyživovaciu povinnosť k synovi C., ktorý je dospelý a pracuje. Matka sa o obe deti osobne stará a plne im podľa svojich finančných možností a schopností zabezpečuje všetko, čo deti potrebujú s tým, že na tieto potreby používa aj prostriedky získané od otca titulom plateného výživného. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletých detí, u staršej B. v tom, že je už žiačkou II. stupňa ZŠ s čím sú zvýšené aj náklady na zabezpečovanie školských pomôcok a potrieb. Mladšia dcéra K. je
už taktiež žiačkou ZŠ a navštevuje 3. ročník. V čase poslednej úpravy do školy ešte nechodila, a teda aj v súvislosti s týmto vzrástli náklady na jej potreby spojené s návštevou školy. Obe deti v súčasnosti chodia do ZŠ do A. a oproti poslednej úprave výživného matke vzrástli náklady v súvislosti predovšetkým so zabezpečovaním cestovného pre ml. dcéru K., ktoré cestovné v čase poslednej úpravy ešte matka nemusela vynakladať a so zabezpečovaním potrieb do školy. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu jeho základného príjmu na sumu 333,73 eur mesačne v priemere netto, čo je zvýšený príjem u základného platu o 75,47 eur. Je však pravda, že za posledných 12 mesiacov mu diéty, keďže je vodičom kamiónovej dopravy, boli vyplatené nižšie, než mu boli vyplatené v čase poslednej úpravy výživného a jeho príjem vrátane diét je v súčasnosti 1.021,73 eur, čo je o cca 143 eur mesačne menej, než bolo v roku 2010. Je síce pravda, že diéty, ktoré sú otcovi vyplácané, sa nezapočítavajú do priemerného zárobku, na druhej strane však je nutné na ne prihliadať, pretože odzrkadľujú životnú úroveň otca a keďže sám otec prehlásil, že nebýva PN, stále pracuje bez prestávky, vykonáva hlavne cesty do zahraničia, poberá diéty tak, ako boli dokladované zamestnávateľom. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvého stupňa tento príjem za príjem, ktorý sa odráža na zvýšení jeho životnej úrovne. Okrem toho sám otec vypovedal, že jeho čistý priemerný mesačný príjem vrátane diét je 700 eur mesačne a v tejto výške má aj náklady v súvislosti s oblečením, stravovaním, zabezpečovaním si bývania. Je teda nesporné, že pokiaľ otec tvrdí, že na svoje živobytie a zabezpečenie si svojich potrieb mu stačí 700 eur, zvýšenie o 20 eur na výživnom na každé dieťa je zvýšenie, ktoré otec napriek nižšiemu priemernému mesačného príjmu oproti roku 2010, určite zvládne bez toho, aby bola ohrozená jeho existencia, tak ako sa to snažil prezentovať na pojednávaní. Matka tak spolu s prídavkami na deti, daňovým bonusom a výživným od otca bude schopná zabezpečiť všetky potreby detí, ktoré v súčasnosti majú a zvýšenie výživného aspoň čiastočne vyrovná jej zvýšené náklady na deti. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd prvého stupňa preto rozhodol tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Vzhľadom k tomu, že matka požadovala zvýšiť výživné u mal. B. na 140 eur u mal. K. na 100 eur, a súd v plnom rozsahu návrhu matky nevyhovel, vo zvyšku návrh zamietol.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie. V odvolaní uviedol, že si je vedomý, že od poslednej úpravy výživného prešlo len 2,5 roka a matka žiada o zvýšenie, takže pokiaľ deti skončia školskú dochádzku bude žiadať o zvýšenie ešte niekoľkokrát, a keďže teraz je zvýšené o 40 eur mesačne je to pre neho nemalá čiastka a jeho príjem sa znížil o 243,04 eur v plnej výške. Ďalej uviedol, že matka argumentovala, že má výdavky spojené s dochádzkou do školy a to vo výške 22,40 eur mesačne na každé dieťaťa, ale pozabudla podotknúť, že výdavky spojené s cestovným sa jej vrátia v plnej výške, nakoľko toto cestovné sa deťom prepláca. Ďalej uviedla všetky výdavky na školu, že deti majú mobilné telefóny - kredit 9 eur každej mesačne, pričom deti nie sú v takom veku, aby museli mať mobilné telefóny a ak už áno, existujú predsa telefóny, z ktorých dieťa zavolá matke v čase nutnej potreby aj bez akéhokoľvek kreditu. Mal a má záujem stretávať sa s deťmi, ale odmietli s ním ísť. K námietkam matky maloletých detí, že sa podieľa na rekonštrukcii domu, ktorý patrí jeho sestre uviedol, že nemôže zakázať sestre rekonštruovať dom, ktorý jej patrí a on jej sem tam pomôže, keď tam býva. Ďalej namietal, že matka detí už viac ako rok žije v spoločnej domácnosti s druhom, teda ich spoločný príjem je o veľa vyšší. Taktiež jej dospelý syn pracuje, má príjem, žijú v spoločnej domácnosti a žije tam aj jej matka, takže na spoločnú domácnosť sú to štyri príjmy na šesť osôb, pričom on je na výdavky sám. Je pravdou, že dostáva diéty, ale to sú diéty spojené s jeho stravovaním a je to adekvátne prispôsobené so stravovaním v zahraničí. Ďalej namietal vyjadrenie právnej zástupkyne matky, ktorá uviedla, že matka má príjem 427 eur mesačne a to len na základe toho, že telefonovala matke zo súdnej siene a tento príjem nebol ničím predložený. Nie je v jeho silách zvládnuť jeho finančnú situáciu pri zvýšení výživného.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2, písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej B. a K. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10P/60/2009-16 zo dňa 12.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/21/2010-44 zo dňa 02.06.2010, a to na mal. B. na sumu 100 eur mesačne a na mal. K. na sumu 70 eur. V čase citovaných rozhodnutí bola mal. B. žiačkou 2. ročníka I. stupňa základnej školy a mal. K. ešte nenavštevovala základnú školu. Priemerný zárobok otca u zamestnávateľa predstavoval sumu 333,73 eur a priemerný príjem, vrátene diét predstavoval sumu 1.264,77 eur. Matka maloletých detí dosahovala priemerný zárobok 417,90 eur.
V súčasnosti matka pracuje ako predavačka, kde príjem za posledný mesiac dosiahla 427,42 eur, odbudla je vyživovacia povinnosť k synovi C.. Žije spolu s deťmi u svojej matky. Otec maloletých pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie 03/2012- 2/2013 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 333,73 eur a za posledných 12 mesiacov mu boli vyplatené cestovné náhrady v sume 8.261,95 eur, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 1.022,23 eur. Maloletá B. je žiačkou 5. ročníka II. stupňa D. školy v A. a mal. K. je žiačkou 3. ročníka D. školy v A., v súvislosti s čím má matka zvýšené výdavky spojené s nákladmi na zabezpečovanie školských pomôcok a potrieb ako i s cestovaním do školy (mal. K. v čase poslednej úpravy ešte školu nenavštevovala).
Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to najmä na strane maloletých detí B. a K., ktorých náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane otca, ktorého zárobok oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vzrástol, a priemerne dosahuje sumu 333,73 eur mesačne a priemerný príjem, vrátene diét je 1.022,23 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že z takéhoto príjmu (i keď priemerná výška vyplácaných diét klesla) musí byť v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej B. sumou 120 eur mesačne a mal. K. sumou 90 eur mesačne, pričom otcovi aj po zaplatení výživného v tejto výške zostane dostatok finančných prostriedkov na úhradu vlastných nákladov na živobytie. Pokiaľ otec poukazuje na to, že vyplácané diéty sú spojené s jeho stravovaním a je to adekvátne prispôsobené so stravovaním v zahraničí, odvolací súd poukazuje, že tieto diéty ako sám uviedol, teda nepochybne používa na úhradu svojich nákladov spojených s bývaním a stravovaním, ktoré by si inak musel hradiť zo svojho mesačného zárobku. Treba pritom zdôrazniť, že u mal. B. a K. sa jedná o maloleté deti, ktoré sú odkázané svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom ich matka, ktorej mesačný príjem dosahuje len sumu 427,42 eur mesačne, nie je schopná sama hradiť všetky ich preukázané výdavky. K námietke otca mal. detí, že matkin príjem nebol preukázaný, ale tento uviedla len právna zástupkyňa matky na pojednávaní, odvolací súd uvádza, že sám otec mal. detí na pojednávaní uviedol, že tento príjem nerozporuje, že takýto príjem býva bežný v E.. Za takejto situácie je potom na otcovi, ktorého
príjem v porovnaní s matkou je podstatne vyšší, aby vo vyššej miere plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je prvoradá povinnosť rodiča, ktorá má v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine pred inými výdavkami rodiča prednosť.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. z doterajších 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a k maloletej K. z doterajších 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2013 za správne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 31.03.2013, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku ako i výrok ktorým návrh matky vo zvyšku zamietol.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .