Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-101-2013.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/101/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Ing. E. C., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, Z. H., proti povinnej: Ing. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia a úprave styku s maloletými deťmi: K. C., nar. XX.XX.XXXX, O. C., nar. XX.XX.XXXX a Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Em/1/2012-78 zo dňa 29. mája 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Vo svojom odôvodnení uviedol, že vykonané dokazovanie, ako aj tvrdenia otca nepreukazujú dôvod nariadenia núteného výkonu rozhodnutiam odňatím maloletých detí, ktoré predstavuje mimoriadny zásah a krajný prostriedok vonkajšieho zásahu realizácie styku detí s otcom. Aj podľa tvrdení otca na poslednom pojednávaní, matka maloletých detí súdne rozhodnutie o úprave styku dodržiava. Vzhľadom na to, že otec detí jednoznačne trval na nariadení odňatia detí ako jediného prostriedku stretávania sa s deťmi, ktorý je však neadekvátny a v rozpore so záujmami detí, súd návrh zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal predmetné uznesenie zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť na prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že súd nemal závery vyslovené v napadnutom uznesení ničím preukázané, vychádzal len z tvrdení matky. Nemohol sa stotožniť s tvrdením kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že matka plní rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi nad rámec úpravy. Takisto sa nestotožnil s tvrdením matky, podľa ktorého sa mu snaží vyjsť v ústrety, napriek tomu, že nedodržiava súdne rozhodnutie o úprave styku. Poukázal na závery znalkyne Mgr. Z. C., ktorá sa vyjadrila, že matka nie je schopná akceptovať jeho rodičovské práva a akýkoľvek podnet, či participáciu na výchove vníma ako rušivú. Poukázal na vulgárne správanie matky a takisto aj na jej nemorálne a protiprávne správanie, ktoré môže napĺňať aj skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Záverom podotkol, že vyjadrenia povinnej, podľa ktorých mal vykrikovať, že ju udá na súde, sa nezakladá na pravde, nakoľko ju iba upozornil, že nedodržiava súdne rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila povinná. Odmieta tvrdenia otca o tom, že nezvláda výchovu maloletých detí. Uviedla, že nikdy nemala v úmysle osočovať oprávneného alebo ho dokonca vulgárne
pred ním a pred deťmi urážať. Je to práve oprávnený, ktorý ju pravidelne označuje za „psychopatku, šibnutú“ a hovorí o nej, že týra svoje deti. Keď oprávnený poukazoval na znalecký posudok Mgr. C. neuviedol, že tento nebol súdom akceptovaný a bol naň vyhotovený kontrolný posudok s iným výsledkom, ktorý nikde oprávnený neuvádza. Podľa jej názoru prvostupňový súd pred vydaním rozhodnutia vykonal dostatočné dokazovanie. Z konania bolo zrejmé, že matka dodržiavala súdom upravený rozsah stretávania sa otca s deťmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
V rámci prvej hlavy šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku je osobitne upravený výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Konanie sa začína na návrh osôb oprávnených na výchovu alebo styk s dieťaťom, alebo z úradnej povinnosti, uznesením súdu o začatí konania. Účastníkom konania je maloleté dieťa, ten, kto podľa rozhodnutia alebo schválenej dohody má právo na výchovu alebo styk, a ten, kto mu v tom bráni. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia, ktorým nariadi odňatie dieťaťa tomu, u koho dieťa nemá byť a odovzdaní dieťaťa tomu, komu bolo rozhodnutím súdu alebo schválenou dohodou dieťaťa zverené alebo tomu, komu podľa rozhodnutia alebo schválenej dohody patrí právo na styk s maloletým dieťaťom v určenej dobe. Súdnym výkonom rozhodnutia sa v zmysle uvedeného, dovršuje ochrana práv a oprávnených záujmov občanov. Dochádza k nemu teda vtedy, ak napriek vykonateľnému rozhodnutiu povinná odmieta svoju povinnosť dobrovoľne splniť. Spočíva v nútenom výkone peňažného plnenia alebo plnenia inej povinnosti, ako je zaplatenie peňazí. Súdy pritom musia riešiť viaceré skutkové a právne závažné otázky. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov môže bezpochyby viesť k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktoré pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého na formovanie jeho charakteru.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol, nakoľko na podklade zistených skutočností, ako i vykonaných dôkazov nezistil ani jeden z dôvodov, pre ktorý by bolo možné návrhu oprávneného vyhovieť.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, pretože styk oprávneného s maloletými sa realizuje a z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinná sa neodmieta podrobiť rozhodnutiu.
V posudzovanom prípade oprávnený dostatočne nepreukázal, že sa povinná nepodrobila súdnemu rozhodnutiu, práve naopak z jeho podaní vyplýva, že mu povinná odovzdáva deti v súlade s týmto rozhodnutím.
V danom prípade je súd toho názoru, že realizácia styku oprávneného s maloletými deťmi prebiehala v zásade v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a k realizácii styku oprávneného s maloletými neprišlo len v ojedinelých prípadoch. Súd je toho názoru, že povinná nebráni úmyselne
oprávnenému v styku s maloletými deťmi, ale problémy pri realizácii styku s deťmi sú spôsobené oboma rodičmi z dôvodu nedostatočnej komunikácie a existencie ich vzájomných nedorozumení. Vo svojich vyjadreniach sa obaja rodičia snažia dokázať, kto má pravdu, pričom ich tvrdenia sú diametrálne odlišné a obaja považujú tvrdenia toho druhého za nepravdivé a zavádzajúce. Súd nepovažuje takéto konanie rodičov za správne, keďže nie je v záujme maloletých detí, nakoľko má nepriaznivý vplyv na ich psychický vývoj. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby si svoje vzájomné nezhody neriešili prostredníctvom detí, ale aby vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práv a povinnosti a aby k realizácii styku pristupovali objektívne, zodpovedne, bez presadzovania svojich záujmov a mali na zreteli záujem maloletých detí.
Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a povinná si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.