Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Em-2-2013.pdf
PDF · 123.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23Em/2/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci oprávneného I. G., F.. XX.X.XXXX, T. F. E. K. Č.. XX R. P., zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Pollovej ulici č. 32 v Košiciach, proti povinnej D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. F. U. K. Č.. XX R. P., zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Floriánskej ulici č. 16 v Košiciach, za účasti maloletého M. J., F.. XX.X.XXXX, T. F. U.J. K. Č.. XX R. P., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v P., J. F.. 9, P., pracovisko P. II, v konaní o výkon rozhodnutia takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený, otec maloletého, podal na tunajšom súde dňa 24.4.2013 návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým M. J., F.. XX.X.XXXX, ktorým návrhom žiadal, aby súd uznesením nariadil odňatie maloletého M. matke a jeho následné odovzdanie otcovi v dňoch a spôsobom určenom v súdnom rozhodnutí, t.j. každý utorok a nedeľu od 15.00 hod,. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi pred jej bytom v nedeľu a otec si vyzdvihne maloletého v utorok v určenom čase v predškolskom zariadení a po ukončení styku je otec povinný dieťa matke pred jej bytom odovzdať.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P/346/2010-228 zo dňa 27.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013 v 1. výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/193/2012-249 zo dňa 21.12.2012, konajúci súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/32/2009 zo dňa 17.9.2009 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým M., F.. XX.X.XXXX, každý utorok a nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi pred jej bytom v nedeľu a otec si maloletého vyzdvihne v utorok v predškolskom zariadení v určenom čase a po ukončení styku je otec povinný maloletého matke pred jej bytom vrátiť a tvrdil, že matka uvedené rozhodnutie súdu nerešpektuje a otcovi styk neumožňuje, v telefonickom kontakte s otcom, ako aj na osobných stretnutiach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny P. - Referáte poradensko-psychologických služieb pri absolvovaní odborného poradenstva v zmysle 4. výroku uvedeného rozhodnutia súdu neustále matka „navrhuje nové a nové dôvody a predkladá a dáva otcovi nové a nové podmienky a dohody ohľadom iného styku otca s dieťaťom“. Upresnil, že po vyznačení právoplatnosti výroku, prvého výroku rozsudku, ktorá bola vyznačená dňa 14.2.2013, sa pokúšal kontaktovať s matkou dieťaťa, avšak za obdobie cca 2 a pol mesiaca od vyznačenia právoplatnosti, teda od 14.2.2013 do 23.4.2013, mu bolo umožnené sa s maloletým M. stretnúť len 2 krát. Hneď dňa 17.2.2013 (nedeľa) potom, čo mu matka neumožnila styk s maloletým, podal na OR PZ P. trestné oznámenie, ktoré uznesením zo dňa 1.3.2013 bolo odmietnuté, v ktorom uznesení „OČTK poukázal, že otec nepodal návrh na výkon rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré by bolo bezvýsledné, preto bolo rozhodnuté“ o odmietnutí jeho trestného oznámenia. Tvrdil, že za celé dovtedajšie obdobie sa stretol s M. len 2 krát, raz na 3 minúty a druhýkrát na cca 3 hodiny a
to asi 2 týždne pred podaním návrhu. Namietal, že matka mu bráni aj v riadnom telefonickom kontakte s dieťaťom, mal zato, že takéto správanie matky nevytvára pre maloletého vhodný výchovný vzor, že prostredie u matky nie je vhodným výchovným prostredím vo vzťahu k otcovi dieťaťa a z vyjadrení maloletého údajne zistil, že dieťa s matkou sa presťahovalo do podnájmu z pôvodnej domácnosti, ktorú mali u matky matky dieťaťa, podľa tvrdení maloletého, pre časté hádky medzi matkou a starou matkou. Z uvedeného vyvodil, že nemá inú možnosť ako sa obrátiť s takýmto návrhom na súd.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 25P/346/2010-228 zo dňa 27.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013 v 1. výroku, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 25P/32/2009-42 zo dňa 15.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/204/2009-70 zo dňa 17.9.2009 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým M. každý utorok a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať pred jej bytom v nedeľu a v utorok si otec dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení a otec je povinný po ukončení styku dieťa odovzdať matke pred jej bytom, zároveň týmto rozsudkom súd návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti zamietol, návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie a uložil rodičom maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v P. po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva o. i., že výchovné opatrenie nariaďujúce obom rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu návštevou psychologickej poradne na RPPS pri Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bolo rodičom nariadené za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie potrebnej pri realizácii styku otca s maloletým. Na základe odvolania matky Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7CoP/193/2012-249 zo dňa 21.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zmene úpravy styku.
Povinná, t.j. matka maloletého, na základe výzvy súdu, aby rešpektovala právoplatného rozhodnutie súdu a dobrovoľne sa podrobila jeho plneniu, doručila súdu dňa 21.5.2013 vyjadrenie k návrhu otca, v ktorom uviedla, že návrh otca považuje za absurdný, keďže otec prvýkrát kontaktoval matku dieťaťa po rozhodnutí súdu dňa 15.2.2013 s oznámením, že si maloletého vyzdvihne v nedeľu podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pre maloletého je otec cudzím človekom, dieťa predtým nevidel 2 roky, nestretával sa s ním, vôbec syna nepozná, rozsudkom súdu bolo preto obom rodičom uložené podrobiť sa aj odbornému poradenstvu po dobu jedného roka, súd tak rozhodol preto, aby otec so synom nadviazal kontakt za odbornej pomoci, práve na týchto stretnutiach bolo otcovi zo strany psychologičky E.. O. F. dohovárané, že maloleté dieťa nemôže zobrať len tak po dvoch rokoch, pretože má byť predovšetkým chránený záujem dieťaťa, v konečnom dôsledku aj otca, aby si dieťa na neho postupne zvyklo, otec s uvedeným súhlasil, taktiež súhlasil s tým, že iné stretnutia budú len niekoľkominútové a nenútené a ak ho maloletý nebude chcieť, nebude ho nasilu brávať, aby tým nepokazil rodiaci sa ich vzťah, ďalej matka uviedla, že maloletému umožnila telefonovať s otcom práve z uvedených dôvodov, aby si maloletý na otca zvykol, preto poprela, že by otcovi nebrala telefón, naopak iniciatíva bola z jej strany, matka všetky kroky konzultovala s psychologičkou, dieťa na stretnutia s otcom pripravovala následne došlo medzi rodičmi dňa 19.4.2013 k dohode, kedy otec sám uviedol, že po konzultácií so svojim právnikom súhlasil s tým, že bude chodiť za synom v nedele na dlhšiu dobu, avšak 19.4.2013 napriek spomínanej dohode neprišiel, tvrdila, že o jej snahe, aby si dieťa k otcovi vytvorilo vzťah, aby styk prebiehal bez problémovo, svedčí i to, že dňa 25.4.2013 sa ona stretla s otcom sama, snažila sa otcovi dieťa priblížiť, hovorila mu o jeho zvykoch a jeho potrebách, o tom, čo platí na maloletého, ako si ho otec môže získať, všetky svoje kroky konzultovala vždy so psychologičkou a konala vždy v zmysle jej pokynov, dňa 28.4.2013 otec volal maloletému, ktorý mu do telefónu povedal, že nechce, aby za ním otec chodil, vzhľadom na čo otec na stanovený termín stretnutia neprišiel, sám otec rešpektoval prianie syna a v súčasnosti podaním na súde uvedené matke vyčíta napriek tomu, že on sám bol zástancom, že nebude nasilu si vynucovať stretnutia so synom. Dňa 29.4.2013, čo bol pondelok, otec so synom mimo dňa určeného súdom spolu trávili viac hodín, čo otec v ním podanom návrhu neuviedol, v mesiaci máj 2013 otec za maloletým nebol ani raz z vlastného rozhodnutia, matka mu nijakým spôsobom nebránila maloletého navštíviť, poukázala na to, že otec syna v novom podnájme navštíviť nebol. Ďalej uviedla, že otec je oprávnený na základe rozhodnutia súdu sa s maloletým stýkať každý utorok a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez jej prítomnosti, pričom v utorky podľa rozhodnutia súdu si otec má dieťa vyzdvihnúť v určenom čase v predškolskom zariadení a po ukončení styku dieťa odovzdať matke pred jej bytom, avšak otec ani raz maloletého nevyzdvihol v utorok v predškolskom zariadení, čím poukazovala na to,
že síce otec tvrdí, že matka mu bráni v styku s dieťaťom, avšak na druhej strane je zrejmé, že matka mu v podstate nemá v čom brániť, keďže tento sa ani do škôlky nedostaví, pričom následne matka musí zabezpečovať výber maloletého zo škôlky, uvedeným poukazovala na to, že otec si svojvoľne selektuje svoje práva vyplývajúce mu zo spomínaného rozhodnutia súdu, svojvoľne sa rozhoduje podľa vlastnej úvahy, využívať súdom mu priznané právo na stretávanie sa s maloletým v čase, keď to vyhovuje jemu bez ohľadu na dieťa, namietala, že otec za 5 rokov od narodenia dieťaťa okrem súdnych konaní sa o dieťa nikdy nezaujímal, nezisťoval si o ňom údaje od matky, nevie ani ktorú triedu v ktorej škôlke maloletý navštevuje, nezaujíma sa o to, či matka nepotrebuje pri starostlivosti o maloletého nejako pomôcť. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd návrh otca ako bezdôvodný zamietol.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa 27.5.2013 vyplýva, že bolo realizované zisťovanie informácií pohovormi s rodičmi a vyžiadaním odborného stanoviska Referátu poradensko- psychologických služieb a preverovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu o úprave styku s maloletým dieťaťom, pričom boli zistené nasledovné skutočnosti: dňa 14.5.2013 bol vykonaný pohovor s otcom dieťaťa, ktorý uviedol, že na podanom návrhu trvá, termín prvého stretnutia so synom uviedol koncom marca 2013, presný termín si nepamätal, stretnutie prebehlo za prítomnosti matky po dobu cca 10 minút, ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 16.4.2013, stretnutie prebehlo bez prítomnosti matky, otec si dieťa vyzdvihol na U. XX pred blokom a strávil s ním cca 3 hodiny, po uvedenom termíne sa otec s matkou dohodol na stretávaní so synom už len počas nedelí a to na dobu 6 hodín, ďalšie stretnutie si rodičia dohodli na 28.4.2013, ktoré sa nerealizovalo, keďže dieťa odmietlo s otcom ísť, otec daný stav rešpektoval, následne sa so synom stretol po vzájomnej dohode rodičov dňa 29.4.2013 bez prítomnosti matky, dieťa si vyzdvihol na U. XX a strávili spolu cca 6 hodín, následne dňa 5.5.2013 keď otec pre dieťa prišiel pred byt matky, k stretnutiu nedošlo, matka mu formou SMS správy v daný deň a následne 12.5.2013 oznámila, že k ďalším stretnutiam dôjde až po spoločnej konzultácií u psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb, čo odôvodňovala tým, že pri poslednom stretnutí otec dieťa nevrátil včas podľa dohody rodičov, naďalej otec nevyužil možnosť kontaktovania sa s maloletým v utorok o 15.00 hod. s tým, že dieťa by si v stanovený čas podľa rozhodnutia súdu vyzdvihol priamo z materskej škôlky, túto možnosť nevyužil ani v jednom prípade od právoplatnosti rozsudku, pri pohovore na úrade práce bol vyzvaný k realizácií styku a uplatneniu si práva v zmysle súdneho rozhodnutia, t. j. každý utorok v priestoroch materskej školy a v nedeľu pred bydliskom matky, s čím vyjadril súhlas.
Dňa 20.5.2013 kolízny opatrovník vykonal pohovor s matkou dieťaťa, ktorá uviedla, že nemá záujem brániť v stretávaní sa otca s maloletým, preto považovala jeho návrh na výkon rozhodnutia za neodôvodnený, poukázala na to, že otec si nikdy neuplatnil svoje právo stretnutia so synom v utorok a jeho vyzdvihnutia v priestoroch materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, potvrdila, že otec sa po prvýkrát dožadoval stretnutia so synom 15.2.2013 a to formou SMS správy, kedy zároveň oznámil, že už bol v aute pred bytom matky na U. XX a dožadoval sa styku so synom v zmysle súdneho rozhodnutia, matka mu toto stretnutie neumožnila s odôvodnením, že so synom sa nevideli 2 roky, prvé stretnutie preto chcela realizovať po konzultácií so psychologičkou Referátu poradenskopsychologických služieb, prvé stretnutie otca so synom sa realizovalo 9.4.2013 po prvých dohodnutých konzultáciách na Referáte poradensko-psychologických služieb, kde sa následne rodičia dohodli na ďalšom postupe stretávania sa otca s dieťaťom, ďalšie stretnutie sa uskutočnilo dňa 16.4.2013, kedy si otec maloletého vyzdvihol na U. XX, ďalšie stretnutie sa malo uskutočniť 28.4.2013 avšak otec so synom telefonicky rozprával, syn odmietol stretnutie, otec v daný deň preto na stretnutí netrval, následne stretnutie sa uskutočnilo dňa 29.4.2013 po dohode rodičov, otec s dieťaťom strávil viac ako 6 hodín bez prítomnosti matky a keďže syna otec vrátil cca 20 minút neskôr než boli rodičia vzájomne dohodnutí, matka mu ďalšie stretnutie povolila až po konzultácií s psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb, svoje odmietnutie styku odôvodnila nerešpektovaním presne dohodnutej hodiny návratu dieťaťa otcom, ďalšie stretnutie sa uskutočnilo po dohode rodičov dňa 19.5.2013, kedy došlo k stretnutiu otca so synom cca od 12.00 hod. do 18.00 hod., spočiatku za prítomnosti matky, následne bez jej prítomnosti, matka vyslovila kladné stanovisko a uvítala realizáciu stretnutí otca so synom podľa presne určených pravidiel súdom, t. j. vyzdvihnutie dieťaťa v utorok o 15.00 hod. v priestoroch materskej škôlky a v nedeľu pred jej bydliskom, súhlasila dokonca aj s dlhším časovým intervalom počas nedelí na dobu 5-6 hodín, avšak vždy po vzájomnej dohode.
Vzhľadom k skutočnosti, že v rodine maloletého intenzívne prebieha výkon uloženého výchovného opatrenia práve v otázke úpravy styku, ktorému sa rodičia budú podrobovať až do 15.2.2014 na Referáte poradensko-psychologických služieb, ako aj po zistení uvedených skutočností pri uplatňovaní
si súdneho rozhodnutia o úprave styku, kolízny opatrovník vyslovil predpoklad, že zo strany matky nebudú v budúcnosti kladené žiadne prekážky pri realizácii styku určeného súdom otca s dieťaťom, ako nezanedbateľnú zhodnotil skutočnosť, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia k úprave styku so synom napriek tomu, že si neuplatnil v plnom rozsahu svoje právo stretávania sa so synom určené v súdnom rozhodnutí, t. j. v utorky o 15.00 hod., kolízny opatrovník zároveň poukázal aj na konštatovanie Referátu poradensko-psychologických služieb tamojšieho Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorom sa realizuje výkon výchovného opatrenia o úprave styku, ktorý vo svojej správe poukázal na to, že podávanie návrhov na výkon rozhodnutia počas realizácie výchovného opatrenia môže mať kontraproduktívny charakter.
K tejto správe kolízny opatrovník pripojil aj interný list E.. O. F., psychologičky Referátu poradensko- psychologických služieb OSPODaSK adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.5.2013, ktorým psychologička oznamovala, že sa začalo realizovať výchovné opatrenie uložené súdom rodičom dieťaťa dňom 25.2.2013 osobnou účasťou otca a dňom 27.2.2013 osobnou účasťou matky na poradenstve, v období od 25.2.2013 do 20.5.2013 bolo realizovaných celkom dvanásť stretnutí s rodičmi, z toho šesť bolo individuálnych stretnutí s otcom, štyri individuálne konzultácie s matkou, z toho matka sa dostavila na jedno zo stretnutí spolu s dieťaťom a dve stretnutia boli párové konzultácie s oboma rodičmi spoločne, rodičia boli v kontakte s Referátom poradensko-psychologických služieb taktiež telefonicky a prostredníctvom SMS, odborné poradenstvo bolo zamerané na korekciu postojov a úpravu komunikácie rodičov v záujme dieťaťa, rodičia boli vedení ku krokovej postupnosti znovu obnovovania kontaktu dieťaťa s otcom, na začiatku realizácie výchovného opatrenia styk otca s dieťaťom sa už dlhodobejšie nerealizoval, v období realizácie výchovného opatrenia došlo postupne k uskutočňovaniu štyroch priamych osobných stretnutí otca s dieťaťom (9.4.2013, 16.4.2013, 29.4.2013 a 19.5.2013), došlo k nadviazaniu telefonického kontaktu otca s dieťaťom (dňa 10.4.2013) a tiež k uskutočneniu dvoch spoločných stretnutí rodičov mimo priestorov Referátu poradensko- psychologických služieb (prvé dňa 18.4.2013), s cieľom výmeny informácií o dieťati a konzultovania niektorých záležitosti súvisiacich s realizáciou styku. Prvý osobný kontakt otca s dieťaťom dňa 9.4.2013 bol krátky, uskutočnil sa za prítomnosti matky, druhý styk dňa 16.4.2013 otec uskutočnil bez prítomnosti matky v dĺžke cca 3 hodín a tretí styk s dieťaťom dňa 29.4.2013 otec realizoval po dohode rodičov v dĺžke cca 6 hodín, stretnutia sa uskutočnili bez významných problémov, referát konštatoval, že poradenským usmerňovaním rodičov v priebehu výchovného opatrenia sa podarilo čiastočne tlmiť konfrontačný spôsob komunikácie rodičov v spojení s negatívnymi osobnými skúsenosťami z neúspešného vzájomného partnerského vzťahu, napriek určitému posunu rodičovská komunikácia bola stále krehká, nestabilná a kolísala v závislosti od situačných okolností, stabilnejšia úprava ich komunikácie je spojená so zmenou postojov, čo je záležitosť dlhodobejšieho charakteru. Otec v priebehu realizácie výchovného opatrenia podal návrh na výkon rozhodnutia, pričom podávanie návrh na výkon rozhodnutia počas realizácie výchovného opatrenia môže mať kontraproduktívny charakter na priebeh výkonu výchovného opatrenia.
Dňa 11.7.2013 otec prostredníctvom právneho zástupcu doručil vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 7.6.2013 o zaujatie stanoviska k predmetu konania, v ktorom vyjadrení otec namietal, že matka vo svojom vyjadrení podľa jeho názoru okrem drobných odchýlok vedome klamala, poukazoval na termín vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave styku, ktorá právoplatnosť bola vyznačená súdom 14.2.2013, opätovne poukázal na to, že hneď v nasledujúci deň po vyznačení právoplatnosti rozhodnutia kontaktoval matku s tým, že 17.2.2013 si chcel prísť pre syna, teda najbližšiu nedeľu, kedy sa aj dostavil na adresu „určenú v papieroch na U. XX aj so svedkom“, avšak stretnutie sa neuskutočnilo po SMS správe matky dieťaťa o tom, že táto bola v práci, preto otec následne spolu so svedkom odišiel na políciu, čo následne dokladoval súdu potvrdením o podaní trestného oznámenia, ktoré následne bolo odmietnuté, tvrdil, že na stretnutia so synom stále chodil, dieťa ale nikdy nevidel, pretože mu ho matka nedala. Následne začali navštevovať psychologičku, ktorá „takisto preťahovala stretnutie s dieťaťom, pretože chcela dosiahnuť spoločnú komunikáciu otca a matky“ a on sa „obával od prvého stretnutia so synom a jeho prvotnej reakcie, preto v uvedenom období na odporúčanie psychologičky nechodil na stretnutia určené súdom, až po niekoľkých konzultáciách a stretnutiach u psychologičky s matkou bolo dňa 9.4.2013 prvé stretnutie pred bránou na U. XX, matka so synom čakali pred bránou a on vystúpil z auta, prichádzal k nim, „syn sa usmieval a po dvojročnom „nevidení sa“ reagoval (podľa názoru otca) výborne, bol komunikatívny“, avšak matka stretnutie ukončila z dôvodu, že jej bola zima a odišla späť do brány, stretnutie trvalo asi 3 minúty, bolo veľmi krátke, ale prebehol prvotný kontakt, namietal, žeby
ho dieťa odmietalo ako cudzieho človeka; potvrdil, že prezentoval na stretnutiach so psychologičkou, že ak M. nebude chcieť alebo bude odmietať, nebude ho on nasilu brávať, k uvedenej dohode zo dňa 19.4.2013 uviedol, že šlo o piatok, žiadna dohoda na piatok nepadla, len matka mu napísala SMS správu, že si má dieťa vyzdvihnúť v uvedený deň, t. j. v piatok, na čo jej odpísal, že súhlasí s dohodou aj prípadne v iné dni, ale nie v piatok, pretože pracuje v bare a práve piatkové dni má náročnejšie, uvedený postoj matky hodnotil ako vypočítavý dôvodiac tým, že on podniká deväť rokov, matka samotná uňho pracovala vyše pol roka, takže zrejme veľmi dobre vie ako „to prebieha“, následne po konzultácií s právnikom súhlasil s tým, že dňom stretnutím môže byť nedeľa a dôjde k zlúčeniu dvoch stretnutí do jedného časového termínu, teda v nedeľu od 13.00 hod. do 19.00 hod., namietal tvrdenie matky o vzájomnom telefonovaní si jeho a syna aj počas týždňa tým, že šlo len o krátkodobé a pravdepodobne účelové konanie zo strany matky, ktorá po krátkej dobe jemu ani nedvíhala telefón, neodpovedala ani na SMS správy, ani na jeho žiadosti, aby mu prezvonila, keď príde domov z práce a on by jej následne zavolal; potvrdil, že 25.4.2013 sa stretli s matkou, konzultovali približne dve hodiny postupy styku a výchovy dieťaťa, namietal tvrdenie matky, žeby sa nebol dostavil na stretnutia, tvrdil, že veľakrát čakal pred bránou a matka ani len neodpovedala na jeho SMS správy, ani mu nedvíhala telefón, tvrdil, že ani raz sa nestalo, aby si v danom čase nevyzdvihol syna, teda aby neprišiel na stretnutie, poukázal na to, že čakal dva roky na rozhodnutie súdu berúc ohľad na zdravý vývoj svojho syna aj z dôvodu, že stretnutia v prítomnosti matky neboli „o ničom inom iba o jej nemiestnom správaní“, že so synom má aj po veľmi krátkej dobe hneď po prvom stretnutí a predchádzajúcom dlhodobom odlúčení krásny a výborný vzťah; ku dňu 28.4.2013 uviedol, že matka mu telefonovala a oznámila mu, že M. sa s ním nechce stretnúť, preto ju požiadal, aby mu dala dieťa k telefónu a maloletý následne skutočne povedal, že nechce sa v uvedený deň s ním stretnúť, čo on rešpektoval a po vzájomnej dohode rodičov v nasledujúci deň v pondelok dopoludnia okolo 10.00 hod. telefonoval, ale matka mu nedvíhala telefón, okolo 11.00 hod. mu prezvonila, ale nechcela dať otcovi M. k telefónu a odmietla umožniť styk v uvedený deň, t.j. v pondelok, poukazujúc na právo otca stretávať sa s maloletým len v nedeľu, čo otec namietal, následne si v ďalšom telefonáte asi o minútu mu matka oznámila, že si maloletého môže zobrať na celý deň cca od 12.00 hod. do 18.00 hod., s čím on súhlasil, avšak stretnutie sa predĺžilo o cca 20 minút. Ako hrubé klamstvo označil tvrdenie matky, že v mesiaci máj 2013 nebol za maloletým ani raz, tvrdil, že čakal pred bránou na U. XX, kde mu matka stále odovzdávala dieťa, ale opakovane mu prišli SMS správy od matky, že stretnutie sa uskutoční až po konzultácii psychologičky. K námietke matky v konaní o výživnom, že otec nemá ani predstavu kde dieťa žije, otec namietal, že v rozhodnutí súdu mala byť uvedená adresa U. XX, pričom matka neustále mení adresy bývania, chodí s dieťaťom po podnájmoch, takže túto skutočnosť on nepovažuje za nejako dôležitú, doplnil, že on do bytu matky odmieta vstúpiť, nemá záujem o jej návštevy, preto stále mu odovzdáva dieťa pred bránou tak ako aj v minulosti (t.j. aj pred danou dobou dvoch rokov, kedy bol so synom on naposledy). K námietke, že si dieťa nevyberá z materskej škôlky poukázal na predchádzajúce tvrdenia matky, že ak nepracuje, tak syn M. s ňou ostáva doma, namietal, že by chodil svojvoľne za dieťaťom kedy chce, chcel by sa s matkou dohodnúť, že ak syn nebude v danom termíne chcieť, môžu sa dohodnúť kedykoľvek o inom čase ich stretnutí aj v iných dňoch, tak aby to vyhovovalo obom rodičom, čo navrhol v kancelárii psychologičky Referátu poradensko- psychologických služieb pri spoločnom stretnutí s matkou, s čím matka vtedy nesúhlasila, ale o pár dní neskôr chcela dohodu, v uvedenom termíne 19.4.2013 namietal, že by si syna nechcel vziať, „vtedy padla dohoda“ na nedele na 6 hodín, čo znamenalo spojiť utorky a nedele do jedného stretnutia, čo všetko jeho samotného viedlo k podaniu návrhu na výkon súdneho rozhodnutia, pričom poukázal na to, že zhodou okolností v uvedenom období v televízii bola odvysielaná informácia o matkách, ktoré vedome nechcú dávať deti otcom, kde boli uvedené i možné následky takýchto konaní matiek a neskôr aj po jeho návšteve kolízneho opatrovníka v predmetnom období „pristúpila matka k súdnemu rozhodnutiu, čiže dieťa si vyzdvihuje (otec) utorky a nedele od 15,00 do 18.00 hod. a v utorky, ak je matka doma, tak pred jej bytom. Popísal ďalej situáciu zo dňa 23.6.2013 v nedeľu, kedy o 14,58 hod. zaparkoval auto na U. XX, čakal v aute pred bránou, o cca 15,03 hod. nikto nevyšiel, preto matke prezvonil, na čo mu došla SMS, v ktorej mu matka oznámila, že je s dieťaťom doma, pričom neupresnila či je na U. XX, kde v tom čase bývali, alebo u starých rodičov na U. XX, na jeho ďalšie SMS neodpovedala a o 15,16 hod. mu oznámila, že sa nedostavil na súdom určené miesto preberania, preto následne on hneď kontaktoval svojho právnika, šiel na políciu, volal aj kamarátovi, keďže nevedel kde je na sídlisku polícia, v tom čase ale mu zazvonil telefón, volalo mu neznáme číslo, v telefóne sa mu ozval syn M., ktorý mu oznámil, aby si preňho prišiel, preto následne si dieťa vyzdvihol pred bytom matky, ktorá mu oznámila, že si ho môže zobrať na celý týždeň a že je ochotná v budúcnosti súhlasiť aj so striedavou starostlivosťou o maloletého, ale o 17,45 hod. večer volala matka dieťaťa, pýtala si maloletého k telefónu a otcovi oznámila, aby dieťa doniesol späť domov o 18,00 hod., maloletý to však odmietal, chcel ostať
aspoň jednu noc u otca, preto otec požiadal matku, aby to synovi umožnila, s čím matka v žiadnom prípade nesúhlasila, preto o 18.00 hod. jej dieťa doniesol, avšak dieťa počas jazdy v aute prejavilo hlad, otec oznámil matke, že sa zdržia, pretože M. ešte jedol, doniesol maloletého o 18,25 hod., čo sa matke opätovne nepáčilo, keďže povedal, že dieťa donesie o 10 - 15 minút keď sa naje, poukázal na to, že dieťa prevzal až o 15,45 hod. popoludní, vyhodnotil, že zvažuje podanie návrhu na striedavú starostlivosť o maloletého, poukázal na prchké reakcie matky, ktoré boli problémom aj v ich pôvodnom spolužití a k námietke matky, že sa 5 rokov o dieťa nezaujímal, konštatoval, že dieťa malo všetko, on platil výživné v 2 - týždňovom predstihu bez jediného omeškania, na dieťa sa informoval, avšak matkine odpovede a reakcie boli strohé, preto následne sa prestal na dieťa u nej vypytovať, jeho ponuka po rozchode rodičov, aby ho matka kontaktovala, keď čokoľvek bude potrebovať, bola matkou odmietnutá, viac sa po rozchode nekontaktovali. Uzavrel, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá, keďže, podľa jeho názoru, do dňa jeho vyjadrenia matka dobrovoľne nerešpektovala právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/346/2010 zo dňa 27.3.2012, ani právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/1093/2012 zo dňa 21.12.2012, preto mal za to, že ním podaný návrh je dôvodný, navrhoval, aby súd vytýčil pojednávanie „aby cez výsluchy účastníkov konania ako aj ďalšie dôkazy získal obraz o stave veci a vydal rozhodnutie, aby zo strany matky nedochádzalo k svojvoľnému správaniu a nerešpektovaniu právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s dieťaťom“.
Podľa ust. § 251, ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa ust. § 272, O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
a) vykonateľného rozhodnutia súdu,
b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. 38a)
Ak ide o výkon rozhodnutia podľa odseku 1 ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až 258 a 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.
Pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.
Súd je oprávnený výzvu podľa odseku 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa.
Súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Podľa ust. § 273 O.s.p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
Ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby
a) zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.
Ak povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie podľa § 272 ods. 1, súd vyzve príslušný štátny orgán, aby obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 2.
Súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273aa ods. 3, ibaže sudca výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.
Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia je všeobecný súd dieťaťa.
Na doručovanie rozhodnutia o odňatí dieťaťa sa obdobne použije § 76 ods. 5 prvá veta.
Podľa ust. § 273aa O.s.p., sudca je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia. Sudca je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.
Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
Ak možno dôvodne predpokladať, že dieťa, ktoré sa má odňať, sa nachádza v byte alebo v inom uzavretom priestore (ďalej len "byt") a osoba oprávnená užívať byt nerešpektuje výzvy sudcu na umožnenie odňatia dieťaťa, sudca je oprávnený zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa.
Ak sa dieťa, ktoré sa má odňať, nachádza v priestore, ktorý užíva právnická osoba, poskytne táto právnická osoba sudcovi súčinnosť pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa. Ustanovenie odseku 3 sa použije primerane.
Tomu, kto nerešpektuje záväzný pokyn sudcu alebo nepodá potrebné vysvetlenie podľa odseku 1 alebo kto neuposlúchne príkaz sudcu podľa odseku 2, alebo tomu, kto marí výkon opatrenia na odňatie dieťaťa, alebo právnickej osobe, ktorá podľa odseku 4 neposkytuje sudcovi súčinnosť, súd je oprávnený uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. Ustanovenia § 53 ods. 2, 3 a 4 platia primerane.
Podrobnosti o výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh otca maloletého na výkon rozhodnutia v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu, že zistenými skutočnosťami nebolo preukázané tvrdenie otca o potrebe nariadenia výkonu rozhodnutia, naopak, v danom prípade ide o vec, v ktorej zo samotného návrhu otca i z jeho následných vyjadrení vyplýva, že nie je splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie výkonu rozhodnutia a to, aby matka ako povinná v danom prípade si dobrovoľne neplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Nielen z vyjadrení matky vo veci, ale z vyjadrení samotného otca, ako aj zo zistení kolízneho opatrovníka a v konečnom dôsledku aj zo správy psychologičky Referátu
poradensko-psychologických služieb, na ktorom sa realizuje nariadené výchovné opatrenie uložené rodičom maloletého, jednoznačne vyplýva, že napriek existencii vykonateľného rozhodnutia otec sám bez vážnych dôvodov do podania predmetného návrhu vo veci nerealizoval svoje právo na stretávanie sa s maloletým v utorky, kedy mal a má právo dieťa si vyzdvihnúť o 15,00 hod. v materskej škôlke, ktorú maloletý navštevuje. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vyhodnotil otcom podaný návrh ako bezdôvodný aj s prihliadnutím na ďalšie tvrdenia účastníkov, kolízneho opatrovníka i spomenutej psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb, že pokiaľ ide o stretávania sa s otcom počas nedelí, tieto prebiehali na základe vzájomných dohôd rodičov a pri rešpektovaní vôle samotného maloletého, navyše v neposlednom rade pre zamietnutie návrhu otca na výkon rozhodnutia je smerodatným i jeho vyjadrenie doručené súdu dňa 11.7.2013, v ktorom otec cestou svojho právneho zástupcu súdu oznámil okrem iného, že niekedy po 19.4.2013 „matka pristúpila k úplnej realizácii vykonateľného súdneho rozhodnutia“ o jeho styku s maloletým, takže on sám si dieťa vyzdvihuje už utorky a nedele od 15,00 do 18.00 hod. a utorky ak je matka doma, tak si dieťa vyzdvihuje nie v materskej škôlke, ale pred bytom matky. Vzhľadom na uvedené je teda jednoznačne dôvodnosť otcom podaného návrhu na výkon rozhodnutia vyvrátená, súd nezistil žiaden dôvod pre ktorý by bolo potrebné takýto výkon rozhodnutia nariaďovať. Súd opakovane poukazuje aj na odporúčanie psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb, ktorá upozorňuje rodičov i na kontraproduktívnosť prípadných návrhov nimi podávaných na výkon rozhodnutia v období, v ktorom rodičia sú povinní podrobiť sa nariadenému výchovnému opatreniu formou odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v P. po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).