Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-266-2012.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/266/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom U., R. XX, Z.: XX XXX XXX, práv. zast. G., s. r. o, so sídlom U., R. XX, Z.: XX XXX XXX proti povinnému: H. J., bytom K. XX, o vymoženie 1.122,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 2. októbra 2012, č.k. 5Er/892/2012-12, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 13.08.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 12.07.2011. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 09.06.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 06.03.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.122,87 eur, s dátumom začiatku úročenia dňa 29.11.2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 11.03.2011. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 09.06.2010, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 500 eur za poplatok 484 eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v 12 mesačných splátkach po 82 eur počnúc dňom 15.07.2010. V zmluve je označený povinný svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojím podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 14. VPPÚ pod názvom Dohoda o vyplnení zmenky, je zakotvená nasledovná dohoda: "Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. V článku 15. VPPÚ zmluvné strany, ručiteľ a dlžník prejavili vôľu využiť
mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky. Účastníci ďalej uzavreli rozhodcovskú doložku s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom U. ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Súd s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere je potrebné považovať jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd konštatoval, že vo veci použil špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ aj bod 17. VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, a preto je zo zákona neplatná. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, treba predovšetkým konštatovať, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - ďalej len „RPMN“. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok nie je, podľa názoru okresného súdu, preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávnený na základe dohody o vyplnení zmenky. Okresný súd považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Obč. zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 14 VPPÚ o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Obč. zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ako i dojednanie rozporné s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z... Podľa názoru okresného súdu takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25 % ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený pripravil v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna úprava smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obch. zákonníka, na ktorého použitie odkazuje aj samotná zmluva, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom i s vlastnou zmluvou voči povinnému uplatňuje „zmenkový“ úrok v uvedenej výške. Ďalej okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky, v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej okresný súd uviedol, že nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Záverom okresný súd poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora ES, napr. rozsudok SD vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen, rozsudok SD v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), rozsudok SD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira a rozsudok SD Mostaza Claro C 168/05. Neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá, nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke (v danom prípade na viacerých neprijateľných podmienkach ) by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Má za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Konštatoval, že formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného konania (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok), tak ako to ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Je však názoru, že v rámci preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský súd a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol oprávnený ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a právnosť (ust. § 3 O.s.p.). V danom prípade sa však súd obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. Neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup súdu na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezaoberal sa splnením podmienok pre vzťah spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich záveru, k akému dospel. Vyslovil názor, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Aplikácia príslušného ustanovenia si vyžaduje ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Aplikáciou ust. § 54 Občianskeho zákonníka, ktorú použil súd možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné prikloniť sa k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského. Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu považoval oprávnený za také, ktoré je v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda. Keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Opomenul však, že súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom, hoci nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd zistil, že okresný súd pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal, podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex. poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, vzniká kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami. Materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí, preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie článku 6 Smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
V danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere, zo dňa 09.06.2010. Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o úvere, preto aj uplatnený nárok sa posudzuje podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere, a to ako celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Okresný súd správne zmluvu o úvere uzatvorenú účastníkmi konania považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Avšak nejedná sa o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 09.06.2010 je však zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom prípade naplnená nie je, pretože priamo v danej zmluve o úvere je uvedené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na podnikanie, čo aj potvrdil svojim podpisom. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pretože tento ako lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne ako ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho je zrejmé, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti tejto definícii v zákone o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice 93/13EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Vnútroštátny súd je potom povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Odvolací súd v danom prípade poukazuje, že za takúto podmienku je potrebné považovať rozhodcovskú doložku koncipovanú v bode 15. VPPÚ. Je z neho zrejmé, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné posúdiť ako neprijateľnú, ktorá je následne v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedená zmluvná podmienka vyžaduje od dlžníka, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a tým bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal vykonávané rozhodnutie, bola tak založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, a preto rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho nemôže byť ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorý by mohol v rámci exekúcie vymáhať. Uvedená okolnosť je preto tiež dôvodom, pre ktorý mal okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Odvolací súd uzavrel, že na daný vzťah je treba aplikovať ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách. Ak by bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu postupoval podľa § 52 až § 54 Obč. zák. musel by dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná. Rozhodcovský rozsudok, ktorý priznal oprávnenému plnenie na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu vytvára už samotné zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky je z horeuvedených dôvodov v rozpore s dobrými mravmi. Z rozhodcovského rozsudku mal odvolací súd za preukázané, že účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 9.6.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Dohodu o vyplnení zmenky ako celok posúdil odvolací súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Oprávnený evidentne chcel dohodou o vyplnení zmenky, a aj úrokom v danej neprijateľnej výške obísť zákonné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu.
Z uvedených dôvodov, keď okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .