Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/46/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Q. F. Ž. S., B..K.., so sídlom v E., O. Č.. X, proti povinnému Z. Ž., bytom T. Č.. XXX, XXX XX O. S., o vymoženie 20,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.10.2012 č.k. -58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 13.01.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 21.09.2010. Súd citoval , ods. 2 a Exekučného poriadku, , , o rozhodcovskom konaní, o spotrebiteľských úveroch, , čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a a nasl. a uviedol, že predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive "návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy", do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive "Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus" a tlačive "Všeobecných poistných podmienok". Povinný nemal možnosť zmeniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV.

- rozhodcovské konanie bod 1 až 9, je to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Povinný sa podpisom zmluvy, obsahom ktorých je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných poistných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle a je podľa absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na oprávnenom, koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému,

aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti bol oprávneným vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie nezákonné, a to z dôvodov uvedených v , , , , a Namietala, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.11.2009, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky oprávneného zo dňa 01.01.2009 osobne a vlastnoručne podpísané povinným. na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP, sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré povinný tiež podpísal. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Ďalej namietala, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobjasňuje, v akých procesných právach a povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený. Exekučný súd neuviedol, v čom konkrétne mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne znevýhodnený oproti oprávnenému. V tejto súvislosti potrebovala za dôležité uviesť, že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého prípadu. V danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie za skutkových okolností, kedy a) spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu v rámci osobitných dojednaní a nemusel ju akceptovať ako súčasť uceleného textu poistných podmienok; b) uzavretie poistnej zmluvy nebolo podpisom rozhodcovskej zmluvy podmienené; c) aj po podpise rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľa možnosť takúto doložku zrušiť bez toho, aby sa tým rušil celý poistný vzťah; d) vo veci rozhodol stály rozhodcovský súd, ktorého pravidlá boli uverejnené na internetovej stránke súdu a aj v Obchodnom vestníku; e) rozhodcovia rozhodcovského súdu spĺňali zákonom stanovené predpoklady a podmienky; f) konkrétneho rozhodcu neurčil ani nevybral dodávateľ ani spotrebiteľ ale stály rozhodcovský súd; g)spotrebiteľ mal možnosť požiadať o prejednanie veci v obvode kraja jeho trvalého bydliska; h) spotrebiteľ je podľa pravidiel rozhodcovského súdu oslobodený od poplatkov; i) spotrebiteľ mal možnosť žiadať o prejednanie veci na ústnom pojednávaní; j) subsidiárne sa pred rozhodcovským súdom použije ; k/ spotrebiteľ mal zaručené aj iné procesné práva v rozsahu obdobnom právam podľa ; l) rozhodcovská doložka ani pravidlá rozhodcovského konania neprenášali na spotrebiteľa dôkazné bremeno ani mu nesťažovali uplatnenie procesných práv; m) predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie práva na základnú cenu plnenia dodávateľa. Poistník bol navyše pred uzavretím zmluvy v súlade so na osobitnom tlačive upozornený, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania. Oprávnený namietal, že zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný súd nezisťoval a rozhodcovskú doložku vyhlásil za nekalú bez akejkoľvek nadväznosti na relevantne zistený skutkový stav veci. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol len na základe zhromaždených dôkazov bez účasti oprávneného a bez nariadenia pojednávania. Súd prvého stupňa nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav. Navyše bolo jej upreté právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu. Výsledkom postupu exekučného súdu je faktická nevykonateľnosť exekučného titulu, teda faktické zrušenie jeho účinkov. Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade spĺňa všetky podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Arbitrážny rozsudok zo dňa 21.9.2010, sp. zn. spĺňa všetky podmienky materiálnej

vykonateľnosti. Arbitrážny rozsudok má v súlade s v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní a účinky právoplatného rozsudku. Je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Jedinú výnimku predstavuje zákona o rozhodcovskom konaní, kedy môže exekučný súd preskúmať vecnú správnosť výroku rozhodnutia, a to z hľadiska preskúmania rozporu plnenia priznaného výrokom rozhodcovského rozsudku so zákonom, dobrými mravmi alebo z hľadiska, či plnenie nie je objektívne nemožné. Posúdenie platnosti zmluvných podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania. Na záver uviedol, že exekučný súd sa pri skúmaní exekučného titulu odklonil od tradičného prieskumného konania. Nepreskúmal rozhodcovský spis, ale vykonal vlastné dokazovanie, pričom dospel k opačnému právnemu názoru ako rozhodcovský súd. Činnosť exekučného súdu mala podstatný vplyv na účinky exekučného titulu. Exekučný súd nevykonal riadne dokazovanie na pojednávaní podľa klasických procesných pravidiel za účasti oboch účastníkov na pojednávaní. Namietal porušenie práva oprávneného na zákonného sudcu, keďže vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, a nie sudca. Ďalej v odvolaní poukázala na odlišné závery súdov a to najmä uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Prešove, č.k. -104, - 85, -53, a .

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnená v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.09.2010, č. vydaný Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom A.. Z. Š.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Q. F. Ž. S. , B..K.., na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 12.11.2009 medzi oprávneným a povinným.

K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Obdobné ustanovenie nemá, takže ak súd posudzuje rozhodcovský rozsudok podľa platnej právnej úpravy, nie je tým daná rozdielnosť posudzovania exekučných titulov vydaných v rozhodcovskom konaní a súdnom konaní. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Z rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach X., B. B. Z. L. vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 /Pohotovosť s.r.o. proti P. E./, v ktorom sa okrem iného uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Základnou podmienkou na posúdenie uvedeného je posúdenie, či exekučný titul bol vydaný k tomu oprávneným subjektom. Uvedené posudzoval v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dohodnutá, nie je platná, a preto nemôže byť platný a v súlade so zákonom ani rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na jej základe. Odvolací súd má za to, že ak rozhodcovská doložka nie je platne dohodnutá, je neplatnou nielen ako dôsledok neprijateľnej podmienky podľa , ale aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa .

Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dostatočne odôvodnil záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli prehlásené za súčasť poistnej zmluvy a ich súčasťou je aj časť označená ako "Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008", ktoré sú taktiež vypracované na predtlačenom formulári a sú podpísané oprávneným aj povinným.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, rozhodcovská doložka bola oprávneným uvedená v predtlačenom formulári, bez akejkoľvek účasti povinného. V časti XV - Rozhodcovské konanie je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a že oprávnený môže poveriť inú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, alebo je sám oprávnený taký súd zriadiť a ak tak neurobí, tak rozhodcovský súd bude vytvorený podľa potreby troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany oprávneného. V uvedenej časti je tiež uvedené, že povinný, ako poistník s uvedeným vyjadruje svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas.

Odvolací súd má za to, že takto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Vyplýva z nej, že okrem toho, že sa povinný vzdáva práva na prejednanie sporu pred všeobecným súdom, spôsob, ako bude vytvorený rozhodcovský súd, je výlučne na vôli oprávneného, pričom bola daná aj možnosť, že rozhodcovský súd si zriadi sám oprávnený. Je pravdou, že v danej veci oprávnený zvolil ako rozhodcovský súd, ktorý je právnickou osobou a bol zriadený jediným spoločníkom

- fyzickou osobou, avšak ani na rozhodnutí, že spor bude rozhodovaný týmto súdom, sa povinný nepodieľal a jeho ustanovenie bolo výlučne prejavom vôle oprávneného a za konanie pred taký súdom bol povinný platiť súdne poplatky, ktoré by inak pri konaní na všeobecnom súde nebol povinný platiť.

Za individuálne dohodnutie rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani podpis povinného pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami, pretože tieto tvoria taktiež súčasť predtlačených Všeobecných poistných podmienok a nie je nimi odstránené nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ktoré spočíva v odopretí možnosti povinného brániť svoje práva pred všeobecným súdom, v povinnosti platiť poplatky, ktoré by povinného nezaťažovali v konaní pred všeobecným súdom, pričom oprávnený takú povinnosť nemal (je bez významu, že v danej veci ich oprávnený neuplatnil) a v nemožnosti povinného zúčastniť sa na výbere rozhodcovského súdu a praktickej nemožnosti povinného oboznámiť sa s vnútornými predpismi tohto súdu.

Odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorá má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, čl. 5 a nasl. Je len sotva pravdepodobné, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré nespĺňa podmienky konania v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Odvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobom, že táto nie je individuálne vyjednaná, ale je uvedená iba vo Všeobecných poistných podmienkach a povinný mal možnosť zmluvu s týmito podmienkami iba prijať alebo ju odmietnuť, že o tom, že spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní pred súdom, ktorý bude určený výlučne oprávneným za povinnosti povinného platiť poplatky, ktoré by pri konaní pred všeobecným súdom nemal povinnosť platiť a za situácie, keď mu neboli známe ani vnútorné predpisy tohto súdu, je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ poistenia, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedeného vo Všeobecných poistných podmienkach.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely podľa dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie podľa až 124 , ale iba sa oboznamuje s dokladmi predloženými oprávneným, resp. súdnym exekútorom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v danom prípade sa

naviac jednalo o doklady, ktoré boli predložené samotným oprávneným, a teda mu boli známe a nebolo potrebné ho s nimi oboznámiť a ani na ich oboznámenie nariadiť pojednávanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.