Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/137/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: D. L., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/XX, U., o vymoženie sumy 1.072,12 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, Topoľčany pod sp. zn. Ex 2589/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -9 zo dňa 18. októbra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 10. 2011 v časti zmluvných pokút vo výške 430,22 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 430,22 eur od 20. 08. 2010 do 21. 03. 2011, zo sumy 430,22 eur od 22. 03. 2011 do 02. 05. 2011, zo sumy 430,22 eur od 03. 05. 2011 do 30. 05. 2011, zo sumy 430,22 eur od 31. 05. 2011 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení a , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení , , , , , , , , , , , , a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k. 105/10/10 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave dňa 18. 10. 2010.

Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400001000 zo dňa 30. 08. 2007, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy i s poukazom na ustanovenie účinného od 01. 01. 2008, ako aj znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský (vzhľadom k predmetu činnosti dodávateľa a k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne), na ktorý treba okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán účastníkov.

Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30. 08. 2007 obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách uvedených v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a z tohto dôvodu je exekučný titul v tejto časti v rozpore s príslušnými ustanoveniami i v rozpore s dobrými mravmi a so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň súd poukázal na to, že ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30. 08. 2007, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje ako sankciu i 9 % ročný úrok z omeškania.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu.

V posudzovanej veci je potrebné na spotrebiteľské právne vzťahy vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z uvedeného dôvodu v danej veci nemá právny význam ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa , alebo či došlo k voľbe práva medzi účastníkmi.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku prevzatá , ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorých je vymedzený rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Namietal postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmavaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením SR. Na základe uvedeného mal za to, že neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie plnenia, a nie na jeho právneho dôvodu) posudzuje zmluvu. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách- zmluvných pokutách, nakoľko zmluvná pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí výlučne od doby trvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým vyššia bude i sankcia. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť, že povinný porušil zmluvu o

revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a to neplatením úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,07 eur za každý deň omeškania, teda jednou päťstotinou zo zabezpečenej sumy poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju súd posúdil ako neprimeranú sankciu. Uviedol, že takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie, zabezpečenej povinnosti a z jej významu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. zo dňa 03. 02. 2010 i na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. . Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený uviedol, že nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 53,64 eur.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 06. 06. 2013 vyjadril povinný a uviedol, že v roku 2009 požiadal oprávneného o úver, ktorý je čiastočne splatený, avšak oprávnený od neho žiada nehorázne úroky, ktoré z dôchodku v sume 300,- eur splácať nemôže. Žiadal o zamietnutie rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 10. 2011 potvrdil podľa , , pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 03. 10. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi doručený návrh oprávneného zo dňa 19. 09. 2011 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 105/10/10 dňa 18. 10. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 11. 2010 a vykonateľnosť dňa 12. 11. 2010. Následne súdny exekútor Mgr. Július Rosina podaním zo dňa 10. 10. 2011 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 18. 10. 2011 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 10. 2011 v časti zmluvných pokút vo výške 430,22 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 430,22 eur od 20. 08. 2010 do 21. 03. 2011, zo sumy 430,22 eur od 22. 03. 2011 do 02. 05. 2011, zo sumy 430,22 eur od 03. 05. 2011 do 30. 05. 2011, zo sumy 430,22 eur od 31. 05. 2011 do zaplatenia z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Spotrebiteľská zmluva je v definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvných podmienok tejto zmluvy alebo ich zmeny. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa správne zistil, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Ustanovenia a nasl. sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom tento zákon v ustanovení vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30. 08. 2007 je zrejmé, že nakoľko bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ustanovením Exekučného poriadku, v zmysle ktorých v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa a zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické, ak by exekučný súd vydal poverenie a potom následne by exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž obsahuje viaceré neprijateľné podmienky.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30. 08. 2007 odvolací súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk) s výškou mesačnej splátky vrátane úroku 37,41 eur (1.127,-Sk), s ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 78,32 % a zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 592,58 eur (17.852,- Sk). Z exekučného titulu ďalej vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, okamžite sa stali splatnými všetky záväzky žalovaného podľa tejto zmluvy a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné sankcie, na základe čoho celková pohľadávka oprávneného voči povinnému ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 1.162,12 eur.

Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky, medzi ktoré patrí aj povinnosť povinného zaplatiť sumu úveru zvýšenú o zmluvné pokuty, pričom tieto podmienky - sankcie boli vyjadrené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú priložené k zmluve o úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo

ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia neplatné.

Odvolací súd uvádza, že znenie a nasl. bolo zmenené novelou (, ktorým sa mení a dopĺňa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30. 08. 2007, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa v znení platnom ku dňu jej uzavretia a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Odvolací súd poznamenáva, že predmetom odvolacieho konania boli len zmluvné pokuty a úroky, v časti ktorých súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 10. 10. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak vzhľadom k tomu, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok rozhodcovského súdu pod sp. zn. 105/10/10 zo dňa 18. 10. 2010, dáva do pozornosti súdu prvého stupňa uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -19 zo dňa 24. 02. 2011 s tým, že bude potrebné sa v ďalšom konaní zaoberať formálnou a materiálnou stránkou vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.