Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/102/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci vedenej na návrh oprávnenej Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom J. X, D. proti povinnej U. J., nar. XX. X. XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca v Obci N., toho času J. XXXX, J., Česká republika, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 672,70 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom Exekútorského úradu v T., O. H. XXXX/X pod sp. zn. Ex 1753/12, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -73 zo dňa 1. marca 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s poukazom na to, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Právna predchodkyňa oprávnenej v rozhodcovskej doložke určila, že všetky spory zo zmluvy vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Na základe uvedeného vyslovil pochybnosť o tom, či mala povinná vôbec vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s právnou predchodkyňou oprávnenej, ktorá ako predkladateľka formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mala v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú doložku obsiahla do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či určite mienila uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky naviac nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou, a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má svoj vlastný právny osud. Za druhý dôvod, pre ktorý nemohol okresný súd udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, považoval skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručený povinnej do vlastných rúk. Zo spisu považoval za preukázané, že rozhodca rozhodol uznesením zo dňa 10. 7. 2010, že písomnosti určené povinnej sa budú doručovať uložením v spise. Vychádzal z toho, že povinná je na adrese trvalého pobytu neznáma a v súčasnosti z Registra obyvateľov SR nezistil inú adresu jej pobytu. Zastal názor, že v danom prípade rozhodca nepostupoval dôsledne, keď nevykonal šetrenie prostredníctvom či už obecného úradu, polície, sociálnej poisťovne, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Registra obyvateľov SR,

prípadne aj generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže o pobyte povinnej, teda pokiaľ nedodržal postup pri zisťovaní pobytu, prikročil bez ďalšieho k doručovaniu písomností uložením v súdnom spise, odňal možnosť povinnej konať pred súdom.

Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil oprávnený odvolanie. V podanom odvolaní zastal názor, že je vylúčené, aby sa exekučný súd vôbec zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Uviedol, že predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali jeho vydaniu. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. K spôsobu doručovania uviedol, že žaloba, ako aj rozhodcovský rozsudok povinnému boli doručované doporučenou zásielkou v zmysle vtedy platného a účinného zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vykonal dopyt na Register obyvateľov SR za účelom zistenia aktuálne platnej adresy trvalého pobytu povinného, čím podľa oprávneného vynaložil dostatočne primerané úsilie na zistenie jeho aktuálnej adresy. V tejto súvislosti poukazoval i na ust. o hlásení pobytu občanov SR a o registri obyvateľov SR, v zmysle ktorého trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí. Zastal názor, že oprávnený nemôže niesť zodpovednosť za porušenie povinností povinného ohlásiť aktuálnu adresu trvalého pobytu. V nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a poveril súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu so sídlom Exekútorského úradu v T. vykonaním exekúcie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa uznesenie okresného súdu ako správne, podľa ust. potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, právne posúdenie veci, krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu.

Tak, ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných úverových podmienok, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto doložky, a preto takáto doložka ani nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu, a preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal námietkami oprávneného ohľadne ďalšieho dôvodu, pre ktorý okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnená úspech v odvolacom konaní nemala a ostatní účastníci si žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .