Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/143/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Bratislava 29, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. Č.. XXXX, E., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie J.. J. O., pracovníčkou K. D. Y., o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 50,70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 34,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby mu odporca zaplatil sumu 50,70 Eur a nahradil trovy konania vo výške 104,38 Eur a to z dôvodu, že odporca sa na výzvu revízora dňa 29.10.2012 na linke MHD č. XXX nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 50 Eur. Odporca dlžnú sumu vo výške 50,70 Eur navrhovateľovi dodnes neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku, pokus o zmier - výzva na zaplatenie, zaslanú odporcovi doporučene zo strany PZ navrhovateľa dňa 04.12.2012.

Odporca sa toho času nachádza na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle ust. ustanovil opatrovníka pre konanie J.. J. O., pracovníčku K. D. Y..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 29.10.2012, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Dňa 29.10.2012 bola v čase o 10.31 hod. na linke č.XXX, č. voza XXXX v Bratislave v úseku zastávok W. - Y. vykonaná príslušným kontrolným orgánom navrhovateľa kontrola tarifných a prepravných podmienok, pri ktorej bolo zistené, že odporca sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, nakoľko cestoval bez cestovného lístka. Odporca odmietol zaplatiť požadovanú sumu 50,70

Eur za porušenie prepravných podmienok a tarify MHD. O tomto bolo spísané hlásenie. Následne bol bezúspešnou upomienkou zo dňa 03.12.2012 opätovne vyzvaný na úhradu uvedenej sumy.

Podľa § 760 Obč. zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca dopravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa Z.č. , cestujúci je povinný

a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,

b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,

d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa Z.č. , ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 ods. 4 Z.č. 56/2012, cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,

c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa § 17 ods. 2 Z.č. 56/2012, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods.2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

V danom prípade, keďže odporca bol pristihnutý bez platného cestovného lístka, bol v zmysle ust. z. č. o cestnej doprave, povinný zaplatiť cestovné ako i sankciu - úhradu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku cestovného. Zaplatením cestovného by vznikla medzi navrhovateľom a odporcom prepravná zmluva. Keďže však odporca odmietol cestovné a vyššie uvedenú sankciu uhradiť, medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy a navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré odporca na úkor navrhovateľa týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získal.

Z týchto dôvodov, ako i v zmysle vyššie citovaných ustanovení, je odporca povinný bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vydať, a to v peniazoch, vo výške cestovného 0,70 Eur. Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v zmysle z.č. sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 50,00 Eur.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovením bol do zaradený novelou účinnou od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne, a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , keď navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na

uplatnenie svojho nároku voči odporcovi. Trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatia zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd), kde odplata za jeden úkon právnej pomoci v zmysle príslušnej vyhlášky o odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci je v tomto spore vo výške 16,60 Eur + DPH, režijný paušál za úkon á 7,81 Eur + DPH. Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac ako 2-násobne, však súd v zmysle citovaného ust. znížil výšku náhrady trov tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporcu a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50,50 € do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.