Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Ředitelství silnic a dálnic ČR so sídlom Na Pankráci 546/56, 145 05 Praha, Česká republika, IČ: 65993390, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému R D K , s.r.o. so sídlom Jovická cesta 2081, 048 01 Rožňava, IČO: 36176974, o zaplatenie 28,80 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 15,55 € s istiny so 7,00 % ročným úrokom z omeškania od 27.2.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 28,80 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od 27.2.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 € súdneho poplatku a 58,16 € trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi vznikol súkromnoprávny vzťah, nakoľko žalovaný sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike a žalobca je právnickou osobou registrovanou v Českej republike ako správca a prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho. Žalovaný v období od 10.9.2008 do 21.1.2009 niekoľkokrát porušil svoju povinnosť, keď prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Preto bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 26.1.2012 k zaplateniu dlžného mýta vo výške 28,80 € do 26.2.2012. Žalovaný si svoju povinnosť napriek výzve nesplnil ani čiastočne. Preto sa žalobca v súlade so Zákonom č. 13/1997 Sb. domáhal istiny a tiež úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. a Nařízení vlády č. 142/1994 Sb.

Žalovaný v konaní namietal premlčanie pohľadávky žalobcu vo výške 13,30 € (335,22 Kč), ktorá vznikla v období od 10.09.2008 do 20.11.2008. Uznal pohľadávku žalobcu vo výške 15,55 € (392,04 Kč).

Žalobca sa k námietke premlčania napriek výzve súdu nevyjadril.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z výzvy žalobcu pre žalovaného zo dňa 26.1.2012 vo veci nedoplatku na mýtnom vyplýva, že na základe záznamov v systéme elektronického mýta bolo zistené, že v období od 9/2008 do 1/2009 vznikol nedoplatok na mýtnom vo výške 28,85 €. Žalobca mal uhradiť dlh do 26.2.2012.

Z rozpisu nedoplatku vyplýva, že vozidlo V. vykonalo jazdu 20.12.2009 s nedoplatkom na mýtnom vo výške 23,10 Kč, vozidlo Y. vykonalo jazdu 10.9.2008, 1.10.2008, 9.10.2008 a 13.11.2008 s nedoplatkom na mýtnom vo výške 312,12 Kč, vozidlo T. vykonalo jazdu 7.1.2009, 8.1.2009 a 21.1.2009 s nedoplatkom na mýtnom vo výške 392,04 Kč.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

Nárok žalobcu na zaplatenie mýtneho sa opiera o ustanovenie § 22c a § 22d Zákona č. 13/1997 Sb. v platnom znení ku dňu použitia cestnej komunikácie žalovaným bez úhrady mýtneho. Naviac žalovaný uznal dlh na mýtnom v časti, ako bola priznaná vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 22b ods. 1 až 6 Zákona č. 13/1997 Sb. v platnom stave ku dňu využitia spoplatnenej komunikácie:

(1) Provozovatel systému elektronického mýtného je povinen

a) určit druhy elektronických zařízení, které lze evidovat v systému elektronického mýtného,

b) vést evidenci údajů pro účely provozování systému elektronického mýtného (dále jen "evidence údajů o mýtném"),

c) zajistit bezplatné poskytnutí elektronického zařízení každému provozovateli vozidla v systému elektronického mýtného nebo jím zmocněné osobě11l), která o to požádá,

d) zajistit výběr mýtného od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby11l).

(2) Evidence údajů o mýtném je informačním systémem veřejné správy podle zvláštního zákona11m), jehož správcem je provozovatel systému elektronického mýtného. Evidence údajů o mýtném obsahuje údaje o

a) provozovatelích vozidel v systému elektronického mýtného a jejich vlastnících, není-li vlastník provozovatelem,

b) vozidlech, která byla zaevidována do systému elektronického mýtného,

c) čase a místě průjezdu vozidel v systému elektronického mýtného,

d) používaných elektronických zařízeních,

e) vozidlech, za která nebyla splněna povinnost uhradit mýtné, a o jimi ujetých kilometrech,

f) dalších skutečnostech, které jsou nezbytné pro provozování systému elektronického mýtného, stanovených prováděcím právním předpisem.

(3) Provozovatel systému elektronického mýtného v evidenci údajů o mýtném zpracovává údaje ůsobem stanoveným zvláštním zákonem11m). Provozovatel systému elektronického mýtného poskytuje údaje z evidence údajů o mýtném na základě písemné žádosti správcům pozemních komunikací, silničním správním úřadům, Policii České republiky, Bezpečnostní informační službě a Centrálnímu systému dopravních informací.

(4) Provozovatel systému elektronického mýtného je oprávněn požadovat od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby11l) s výjimkou vozidla v systému elektronického mýtného, jehož užití na zpoplatněné pozemní komunikaci zpoplatnění nepodléhá,

a) úhradu mýtného,

b) složení kauce maximálně do výše pořizovací ceny elektronického zařízení.

(5) Složení kauce je zárukou, že elektronické zařízení bude vráceno funkční a nepoškozené provozovateli systému elektronického mýtného. Po převzetí funkčního a nepoškozeného elektronického zařízení vrátí provozovatel systému elektronického mýtného kauci v plné výši osobě, která kauci složila, nebo jiné zmocněné osobě11l).

(6) Výši kauce stanoví prováděcí právní předpis.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že žalobca mal oprávnenie požadovať od prevádzateľa vozidla úhradu mýtneho a na druhej strane vznikla prevádzateľovi vozidla mýtne zaplatiť. Uvedená povinnosť vzniká na základe použitia spoplatnenej cesty a v prípade, že nie je uhradené mýto, prevádzateľ vozidla je v omeškaní a začína plynúť aj premlčacia lehota. Žalobca teda mal možnosť vstúpiť do vymáhania neuhradeného mýta hneď po jeho splatnosti. V čase vzniku povinnosti žalovaného uhradiť mýto ustanovenie § 22e citovaného zákona ešte neexistovalo a preto úhrada mýtneho nezávisela od výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, ale od skutočného využitia spoplatnenej cesty.

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania mýtneho za obdobie od 10.9.2008 do 20.11.2008 tak, ako ho vypočítal žalobca, súd musel prihliadať na námietku premlčania a posúdiť, či nárok žalobcu v tejto časti nie je premlčaný. Žaloba na súd bola podaná dňa 20.12.2012. Nárok na úhradu mýtneho za obdobie od 10.9.2008 až po 20.11.2008 sa najneskôr premlčal 20.11.2011.

V zmysle ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle ustanovenia pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd teda dospel k záveru, že na prejednávanú vec je potrebné použiť zákonné ustanovenia o premlčaní, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba. Tým, že sa žalovaný dovolal premlčania, nebolo možné žalobcovi inak jeho dôvodnú pohľadávku v tejto časti priznať. Premlčacia doba totiž začala plynúť

odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Ani v prípade, že právna úprava následne zaviedla možnosť v súlade s § 22e Zákona č. 13/1997 Sb. vyzvať povinného na úhradu mýta a uložiť mu lehotu, nepredĺžila sa tým premlčacia lehota na uplatnenie nároku.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 7 % z priznanej istiny sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Sb. v spojení s § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb. Žalobca požadoval úroky od 27.2.2012, pričom v tomto čase už žalovaný bol v omeškaní so zaplatením mýtneho.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie .

Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, nakoľko úspech žalobcu a úspech žalovaného boli na rovnakej úrovni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.