Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27P/261/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v právnej veci navrhovateľa: C. C., L.. X.X.XXXX, J. P. X, T. G. M.: Y. C.Á., L.. XX.X.XXXX, J. T. XXXX, E. C., Č. O., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2012, doplneným 28.1.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu, ktorá je jeho bývalou manželkou, prispievať na jeho výživu počnúc od decembra 2012 vo výške 450,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, nemá žiaden príjem. K návrhu pripojil aj rozhodnutie o jeho zaradení do evidencie uchádzačov zamestnanie dňom 18.2.2012 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a rozsudok Okresného súdu vo Vsetíně- pobočka vo Valašskem Meziříčí zo dňa 8.6.2010 č.k.13C/357/2009-27, ktorým bolo rozvedené jeho manželstvo s odporkyňou.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Pojednávania sa nezúčastnila odporkyňa, u ktorej bolo doručenie predvolanie vykázané riadne a včas z Českej republiky, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíně- pobočka vo Valašském Meziříčí zo dňa 8.6.2010 č.k.13C/357/2009-27 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.7.2010.

S potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 21.2.2012 vyplýva, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.2.2012.

Z výpovede navrhovateľa, vyplýva že odporkyňa je jeho bývalou manželkou, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíně. Z manželstva pochádzajú 2 deti, z toho jedno je už plnoleté. Na deti prispieval po 1.500,- Sk osobitne na každé dieťa, neskôr spolu 150 €. Od januára 2013 na deti neprispieva pre nedostatok financií. S bývalou manželkou nežijú spolu od roku 1997. Naposledy bol zamestnaný vo firme Cais, s.r.o., kde s ním ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe. V roku 2010 nastúpil do firmy Pema, s.r.o., avšak firma bola po roku zrušená. Od mája 2011 do novembra 2011 poberal dávku v nezamestnanosti. Od novembra 2011 sa zamestnal v spomínanej firme Cais, kde pracoval do februára 2012. Od 20.2.2012 je evidovaný na úrade práce. Poberá dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, spolu vo výške 118,30 €. Býva sám v 1-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom osobnom vlastníctve, kde platí mesačne 125 €.Navrhovateľ nemá žiadne zdravotné problémy.

Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.3.2013 doručeného súdu 15.3.2013 vyplýva, že je zamestnaná v spoločnosti VÁHALA a spol. s.r.o., kde v roku 2012 jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 19.733,- Kč ( 785 €). Odporkyňa zároveň poukázala na skutočnosť, že s navrhovateľom majú 2 dcéry, ktoré od roku 1997 žijú spolu s ňou a obe, aj keď sú už plnoleté, nie sú schopné samé sa živiť, nakoľko sa sústavne pripravujú na povolanie, študujú na vysokej škole. Navrhovateľ je podľa rozsudku zo dňa 13.3.1998 č.k. -17 povinný prispievať na ich výživu v celkovej výške 100 €, avšak túto povinnosť si v minulosti plnil nepravidelne a už dlhšie ako pol roka si túto povinnosť neplní vôbec, preto všetky náklady na dcéry znáša sama. Náklady na domácnosť odporkyne, t.j. nájomné, náklady na energie, rozhlasové a televízne poplatky, internet predstavujú mesačne sumu 6.414,-Kč. Náklady na osobnú spotrebu 4.000,-Kč. Na stavebné sporenie dcéram uhrádza mesačne 2.000,-Kč. Odporkyňa je majiteľkou osobného vozidla, ktoré potrebuje na cestu do práce, a ktoré si kúpila za finančnej podpory rodičov. Náklady v súvislosti s vozidlom, t.j. poistenie, údržba, pohonné hmoty predstavujú mesačne 1.000,-Kč. Vzhľadom na zložitú sociálnu situáciu, majetkové a príjmové pomery, nutnosť zabezpečiť výživu a všetky potreby oboch dcér, nie je schopná prispievať na výživu navrhovateľa, ktorého návrh považuje za neopodstatnený. Odporkyňa neuznáva v celom rozsahu nárok navrhovateľa na určenie príspevku na jeho výživu.

Podľa ust. § 72 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky na priznanie príspevku na rozvedeného manžela, pretože aj keď manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, súd nezistil a ani navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že nie je schopný sám sa živiť. Navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie. Odporkyňa sama zabezpečuje výživu ich spoločných dcér, na výživu ktorých navrhovateľ neprispieva. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože neosvedčil rozhodujúcu skutočnosť a to neschopnosť sám sa živiť, neuviedol ani žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo vykonávaní pracovných činnosti, súd jeho návrh zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa ustanovenia , prvá veta v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.

Podľa ust. § 2 ods. 2,3 Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určení výživného. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa, ktorá by bola v prípade neúspechu povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh, túto povinnosť nemá, pretože bola v konaní úspešná, navyše bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.