Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPr/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: M. Q., bytom X., F. XX, proti odporcovi: TRUTRA log, s.r.o., so sídlom Vráble, Štúrova 1323/110, o náhradu mzdy a iné, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 05. 2013 č.k. -21, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 12. 04. 2013 v časti, týkajúcej sa ušlej mzdy. Rozhodol tak v intenciách po tom, čo navrhovateľ i napriek výzve súdu svoje písomné podanie zo dňa 12. 04. 2013 v časti ušlej mzdy neopravil a nedoplnil v požadovanom rozsahu. Za situácie, že navrhovateľ nevyčíslil presne ušlú mzdu, ktorú žiada vyplatiť od odporcu, uzavrel, že jeho návrh v tejto časti neobsahuje vykonateľný petit, a preto nespĺňa náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Keďže pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, v tejto časti podanie navrhovateľa odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol, čoho sa svojim návrhom domáha, keďže vo svojom podaní zo dňa 10. 04. 2013, okrem iného uviedol, že žiada, aby s ním odporca riadne a teda podľa zákona so všetkými náležitosťami ukončil pracovný pomer, ktorý doposiaľ trvá a to ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu. Poukazujúc na to, že nevie, kedy súd vo veci rozhodne, preto nedokáže presne vyčísliť ušlú mzdu. S ohľadom na túto skutočnosť preto považoval vyčíslenie ušlej mzdy, prevedené v jeho podaní zo dňa 03. 05. 2013 za presné, jasné a zrozumiteľné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Keďže súd okrem prípadov uvedených v zákone ( ) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby návrh prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej. V zmysle totiž návrh má okrem všeobecných náležitostí ( ) obsahovať meno, priezvisko, príp. aj dátum narodenia, telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, príp. ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou vo výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá odlišnému zneniu navrhovaného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

Tieto závery vyplývajú z ust. , ktoré nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je totiž zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit návrhu tak, ako ho navrhovateľ formuluje v podanom návrhu alebo neskôr v priebehu konania je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v ňom dostatočne, presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo navrhovateľ žiada). Súd totiž do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne navrhovateľom naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.

Podľa veta prvá, druhá sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa ods. 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa rozhodnúť súd, ktorý ho vydal ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12. 04. 2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha náhrady ušlej mzdy s 8 % úrokom z omeškania od 23. 02. 2013 až do právoplatného rozhodnutia, uloženia mu povinnosti ku dňu rozhodnutia súdu ukončiť s ním pracovný pomer s 2-mesačným odstupným podľa pracovnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2012, uloženia povinnosti odporcovi zaslať mu potvrdenie o zamestnaní podľa a doklady o mzde podľa za celú dobu zamestnania. K svojmu návrhu pripojil i listinné dôkazy a to pracovné zmluvy zo dňa 27. 07. 2012 a 08. 08. 2012, potvrdenie činnosti zo dňa 31. 12. 2012, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 19. 02. 2013, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22. 02. 2013 a výzvu navrhovateľa zo dňa 02. 04. 2013. Uznesením zo dňa 23. 04. 2013 č.k. -17 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na doplnenie jeho podania v 10-dňovej lehote, súčasne s poučením o odmietnutí podania v prípade, že toto neopraví alebo nedoplní. Doplnenie žiadal vykonať presným vyčíslením výšky ušlej mzdy a odstupného a špecifikáciou, za aké obdobie žiada zaslať doklady o mzde. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 03. 05. 2013, reagujúc na výzvu súdu vyčíslil výšku ušlej mzdy tak, že za mesiac február 2013 požaduje náhradu mzdy vo výške 114,67 eura a za každý ďalší mesiac až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu sumu 395 eur, najviac však za 12 mesiacov. Ďalej uviedol, že žiada odstupné vo výške 790 eur a doklady o mzde žiada zaslať za obdobie od 30. 07. 2012 do právoplatného rozhodnutia súdu. Následne súd prvého stupňa neakceptujúc doplnenie návrhu navrhovateľom v časti, týkajúcej sa ušlej mzdy, jeho podanie podľa napadnutým uznesením odmietol.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania v zmysle , musia byť súčasne splnené viaceré

podmienky a to: výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledok je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že v súdom určenej lehote účastník bol pasívny, resp. neodstránil vady návrhu, k odmietnutiu jeho podania bude možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov návrhu je takého charakteru, ktorý bráni súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné vychádzať zo záverov už zhora uvedených.

Zároveň je potrebné mať na pamäti, že výklad a používanie a musí v celom rozsahu rešpektovať základné práva účastníkov na súdnu ochranu podľa SR. Súd musí vykladať a používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitosti do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky návrhu ďalej pokračovať. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pred akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (napr. ).

Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných aspektov, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že sú dané zákonné podmienky pre odmietnutie podania navrhovateľa v časti, týkajúcej sa ušlej mzdy pre existenciu nedostatkov brániacich mu v konaní pokračovať. Navrhovateľ totiž v návrhu v znení jeho dodatku označil účastníkov konania tak, že nie sú pochybnosti o ich identite, uviedol nároky, ktorých sa voči odporcovi domáha, ako aj ich výšku a z obsahu jeho podaní je možné vyvodiť i dôvody, na ktorých svoje nároky zakladá, pričom svoj návrh podoprel i pripojenými listinnými dôkazmi. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o odmietnutí podania navrhovateľa v časti ušlej mzdy založil na zistení, že petit je nevykonateľný, takýto jeho záver nemá opodstatnenie. Podľa odvolacieho súdu totiž za situácie, keď navrhovateľ uviedol, že za mesiac február 2013 požaduje náhradu mzdy vo výške 114,67 eura a za každý ďalší mesiac sumu 395 eur až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu, je petit návrhu v časti ušlej mzdy natoľko určitý, že je možné z neho ustáliť ku dňu rozhodovania súdu, v akej výške navrhovateľ náhradu mzdy od odporcu požaduje. Pri navrhovateľom uvedených údajoch ustálenie konečnej výšky náhrady mzdy je len vecou matematického prepočtu a naviac aj v priebehu ďalšieho konania zo strany navrhovateľa je naďalej možná bližšia špecifikácia tohto plnenia. S ohľadom na uvedené, ak teda súd prvého stupňa podanie navrhovateľa v časti ušlej mzdy odmietol, znemožnil mu tak realizáciu jeho procesného práva na to, aby konal ďalej o jeho návrhu, čím v predmetnom konaní došlo k procesnej vade podľa ust. a to k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom postupom súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa vo veci ďalej konať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.