Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/100/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti povinnej: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX K. Y., štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom: Obec Malatíny, v konaní o vymoženie sumy 643,55 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom Exekútorského úradu, L. XX, XXX XX G., pod sp. zn. Ex 2681/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -57 zo dňa 30. 10. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -57 zo dňa 30. 10. 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa Exekučného poriadku a podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 03.11.2005, ako aj ust. a a , a v nadväznosti na ďalšie ustanovenia a smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou bola dňa 03.11.2005 uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere č. 325 901. Zmluva uzatvorená medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Ľudová banka a.s.) a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorý obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky uvedené v zmluve sú vopred pripravené bez možností ich modifikácie. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, marí voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa s akýmkoľvek sporom na vecne a miestne príslušný všeobecný súd, keď všetky spory v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou bude podľa vopred pripravenej predtlače dodávateľa prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovský súd bol paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Súd prvého stupňa dal tiež do pozornosti fakt, že z ust. o bankách vyplýva pre banku povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle má

z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Článok VI. bod 40 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy obsahuje návrh banky a rovnako tak aj súhlas spotrebiteľa s návrhom banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky), bez akejkoľvek možnosti jej prijatia spotrebiteľom a nemožnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách v spojení s . Právna predchodkyňa oprávneného nedala povinnej na výber a neumožnila jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, alebo ju prijať so všetkými zmluvnými podmienkami. Za takýchto okolností nešlo o návrh pre povinnú tak, ako predpokladal zákon. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako akoby to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej a aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladu vykonateľnosti exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň ako keby neexistoval. Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, rozhodcovskej zmluvy), spôsobuje v spotrebiteľskej veci materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho exekučný súd dospel k záveru, že oprávnenou predložený exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keďže ho vydal orgán na to nepríslušný, a preto v zmysle Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru prekročil súd prvého stupňa rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, preto exekučný súd nie je príslušný konať ako súd vyššej inštancie a preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva. Uvedeným spôsobom totiž dochádza k zásahu do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Výklad ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní je prípustný len v tom zmysle, že oprávňuje exekučný súd zistiť, či povaha samotného priznaného plnenia je v súlade s právom. Exekučný súd v žiadnom prípade nie je príslušný na hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Na podporu svojho názoru oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . K otázke zabezpečenia stability práv a právnych vzťahov sa vyjadril aj Európsky súdny dvor v rozhodnutí C - 40/08, keď konštatoval, že nemožno od vnútroštátneho súdu vyžadovať, aby kompenzoval celkovú pasivitu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť pasivitu spotrebiteľa, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Rozhodcovskú zmluvu (vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá bola uzavretá medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou je v súlade s ust. , o bankách a so súhlasom povinnej, nie je preto možné posúdiť ju ako neprijateľnú podmienku zmluvy a z toho dôvodu neplatnú podľa .

o bankách je právnym predpisom lex specialis k . Zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani zo žiadneho dôkazu v rozhodcovskom konaní nevyplýva, že veriteľ podmienil poskytnutie úveru uzavretím rozhodcovskej doložky a že pri výhradách dlžníka k rozhodcovskej doložke by právny predchodca oprávneného úver neposkytol. Oprávnenému preto nie je zrejmé, na základe čoho vlastne súd k takémuto záveru dospel. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru preto nemá náležitosti požadované zákonom ( v spojení s ). Exekučný súd tak svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom - právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ( zákona o rozhodcovskom konaní) a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Táto prekážka tvorí neodstrániteľnú vadu konania na ktorú je povinný súd prihliadať ex offo. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy je pritom rozsudok vydaný rozhodcovským súdom rovnocenný s rozsudkom vydaným všeobecnými súdmi v občianskom súdnom konaní.

Opatrovník povinnej a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

Podľa sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Zákon o rozhodcovskom konaní v súvislosti so zistením vyššie uvedených nesprávností exekučného titulu nepochybne používa pojem „zastavenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie“, z čoho však nemožno vyvodzovať, že exekučný súd konajúci o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže už v tomto štádiu rešpektujúc ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vyvodiť opodstatnené procesné závery. Štandardným postupom v exekučnom konaní dochádza najprv k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorého súdny exekútor realizujúc svoje oprávnenia vymáha judikované právo. Bolo by nadbytočné a neúčelné napĺňajúc presné znenie zákona najprv udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a vzápätí na to konštatovať ďalším uznesením neprípustnosť exekúcie z dôvodu podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd mal za to, že účelu uvedeného ustanovenia zodpovedá postup, keď exekučný súd preskúma v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul aj z hľadísk vymedzených zákonom o rozhodcovskom konaní a vyvodí z toho záver v podobe neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

Zmluva o úvere zo dňa 03.11.2005 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver (pôžička) na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinná mala v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „“) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj , ktoré demonštratívnym výpočtom definuje jednotlivé druhy neprijateľných podmienok. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . Odsek 4 uvedeného ustanovenia sankcionuje neprijateľnú podmienku jej neplatnosťou.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplynulo právo súdu preskúmať dojednanú rozhodcovskú doložku z hľadiska spotrebiteľsko-právnej ochrany.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy (dokonca je obsiahnutá len v časti všeobecných obchodných podmienok), ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Okresný logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Zároveň je nutné pripomenúť, že dojednaná rozhodcovská doložka mala výhradný charakter - určovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi určený rozhodcovský súd. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. . Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

V tejto súvislosti sa žiada tiež poukázať na znenie ustanovenia a o bankách v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov () budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení všeobecných obchodných podmienok.

Na základe uvedeného záveru preto odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd.

Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného o vzťahu k obsahu rozsudku Súdneho dvora EÚ Asturcom (C-40/08), túto bolo nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Záver rozhodnutia totiž konštatuje, že súdu prislúcha v štádiu výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky a vyvodiť z toho príslušné závery (aj v podobe neviazanosti spotrebiteľa danou doložkou). Námietky oprávneného poukazujúce na čiastkové úvahy vyjadrené v danom rozhodnutí nemohli poprieť konečný úsudok konštatovaný Európskym súdnym dvorom. Možnosť posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu bola dokonca vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí C-76/10, kedy súd považoval rozhodnutie exekučného súdu o neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a ), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinná a exekútor si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili ( ) a fakticky im v súvislosti s terajším II. stupňovým konaním ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.