Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-98-2013.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Technická univerzita vo Zvolene, so sídlom T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, IČO: 00 397 440 zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Drave company s. r. o., so sídlom Bardejovská 25, 080 06 Prešov, IČO: 45 700 745, o zaplatenie 360,02 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360,02 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 18.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 21,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 82,06 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 360,02 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 18.6.2012 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného (v tej dobe pod obchodným menom Polux company s. r. o., so sídlom Štúrova 340/7, 094 31 Hanušovce nad Topľou) zo dňa 20.1.2012, uzavrel ako ubytovateľ so žalovaným ako objednávateľom ústnu Zmluvu o ubytovné podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka a poskytol žalovanému riadne a včas objednané prechodné ubytovanie.
Cena za ubytovanie a služby žalovanému fakturoval faktúrou č. 3120000106 vystavenou dňa 8.2.2012 splatnou 14.2.2012 na sumu 360,02 eura.
Napriek tomu, že bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť univerzite cenu za poskytnuté ubytovanie, túto povinnosť si žalovaný nesplnil, preto dlžnú sumu vo výške 360,02 eura nezaplatil.
Suma 360,02 eura teda predstavuje dlh žalovaného z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté ubytovanie.
Keďže žalobca mal záujem riešiť úhradu dlhu so žalovaným mimosúdnou cestou, žalovaného vyzval listami zo dňa 14.5.2012 a zo dňa 25.9.2012 na zaplatenia celej dlžnej sumy, ale bezvýsledne.
Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, okrem zaplatenia istiny vo výške 360,02 eura sa žalobca domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania.
Úroky z omeškania žiada priznať v zmysle ust. 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, a teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 -dňovej lehoty od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom. Dokladom veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníka je v tomto prípade Pokus o zmier zo dňa 14.5.2012. Tento pokus o zmier žalovanému doručil prostredníctvom poštového doručovateľa, o čom svedčí doručenka, ktorú predkladá ako dôkaz. Z obsahu predmetnej doručenky vyplýva, že zásielka obsahujú Pokus o zmier sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 18.5.2012.
Vzhľadom k tomu, že ide o jednostranný právny úkon treba uvedený dátum považovať za deň doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku žalovanému.
Vzhľadom na uvedené si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 18.6.2012, t.j. po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy žalovanému.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 19Rob/410/2012-29 zo dňa 1.3.2013, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k. 19Cb/98/2013-35o dňa 6.5.2013 zrušil.
Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.s.p.“) v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p. uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom potvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Dňa 6.5.2013 vydal súd uznesenie č.k. 19Cb/98/2013-36, ktorým zaviazal žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadrila v zmysle § 115a O.s.p. Súd vydal toto uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p., t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle §114 ods. 3 O.s.p. a teda vo všetkých ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať.
Toto uznesenie bolo doručené žalovanému na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri za použitia ust. § 48 ods. 3 O.s.p., dňa 4.6.2013. Uznesenie obsahovalo poučenie, že v prípade, že si žalovaný nesplní svoju povinnosť podľa § 114 ods. 5 O.s.p., súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, v zmysle ust. § 114 ods. 5 O.s.p. Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobnému návrhu nevyjadril.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V tomto konaní, ktorého predmetom je zaplatenie 360,02 eura z nepomenovanej zmluvy, rozhodoval súd na základe týchto ustanovení:
Podľa § 261 ods. 2,6 Obchodného zákonníka v spojení s § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 365 a 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,50 eura.
Trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby á 26,56 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), plus 2 x 7,63 eura režijný paušál, t.j. spolu 82,06 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov len čo sa týka výroku o trovách konania.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.
Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.