Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/69/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na v štádiu pokusu podľa v súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa , , s poukazom na a , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.2.2023 č. k. - 340, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 23.2.2023, sp. zn. , rozhodol tak, že obžalovaného A. B. (ďalej aj len ako „obžalovaný“) uznal za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na v štádiu pokusu podľa v súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa , , s poukazom na a . Za to ho odsúdil podľa s prihliadnutím na , , a s použitím a , per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením podľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa uložil obžalovaného povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, škodu vo výške 363,30 eur a podľa poškodenú - Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 931, so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie, a to čo do výroku o treste a náhrade škody. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej, v ktorom argumentoval nasledovne (skrátene): Odvolanie podáva proti výroku o treste, pričom napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, pretože uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny a podaným odvolaním sa dožadoval zmiernenia uloženého trestu. Má za to, že jeho vyhlásenie o vine malo byť pri ukladaní trestu vzaté do úvahy, súd mu mohol ukladať trest podľa , Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, lebo na takýto postup boli splnené podmienky a nie znížiť trest len o 4 mesiace pod hranicu sadzby žalovaného trestného činu. Trest považoval za neprimerane prísny, o čom svedčí aj stanovisko prokuratúry, ktorá navrhovala v záverečnej reči uloženie trestu vo výmere 4 roky. Svojim postojom (vyhlásením viny a oľutovaním svojho

konania) deklaroval vinu so skutkom uvedeným v obžalobe, čím prispel k rýchlemu ukončeniu veci na súde, keďže netrval na rozsiahlom dokazovaní. Z jeho pohľadu súd mohol priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom

- v tomto prípade súdu tým, že sa nemuselo vykonávať rozsiahle dokazovanie (predvolávanie svedkov, vo veci bolo vypočutých desať svedkov). Bol toho názoru, že neurobil som žiaden prieťah, postavil sa k prejednávanej veci zodpovedne. Svoje konanie úprimne a hlboko oľutoval a v súčasnosti si uvedomuje nezákonnosť svojho konania. V súčasnosti požiadal matku, aby z jeho usporených peňazí nahradila škodu vo výške 363,30 Eur poškodenému C. D., bytom D. a zároveň napísal ospravedlňujúce listy poškodenému D. a poškodenému A. F.. Argumentuje tým, že inštitút poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je jedným z významných prostriedkov individualizácie trestu. Sú významné pre dosiahnutie účelu trestu, lebo vyjadrujú možnosti nápravy páchateľa. Je 28 ročný muž, žijúci obyčajným životom. Pred spáchaním trestnej činnosti vždy pracoval, nie síce na trvalý pracovný pomer, ale na živnosť alebo brigádnicky ako čašník v zahraničí. Je pravdou, že bol dvakrát odsúdený a to za majetkovú trestnú činnosť, v oboch prípadoch s účinkami zahladenia. Od spáchania trestnej činnosti, ubehla doba 7 rokov, z čoho vyplýva, že nie je žiaden kriminálnik, či narušená osoba, ktorá by mala zotrvať vo výkone trestu takú dlhú dobu. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie má vzorné, zapája sa do upratovacích akcií a chce byť zaradený do práce. S ohľadom na uvedené je toho názoru, že okresný súd mu mohol ukladať trest odňatia slobody znížený nielen o jednu tretinu, ale trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby tak, ako to má na mysli ustanovenie ods. l, ods. 31 písm. d) . Záverom navrhuje, aby Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest odňatia slobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava nevyjadril. Krajský súd v Trnave (ďalej len ako odvolací súd) rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal bez prítomnosti poškodených za splnenia zákonných podmienok, za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného a prokurátorky krajskej prokuratúry. Prokurátorka sa v konečnom návrhu s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu stotožnila, preto navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu poukázala na písomné odôvodnenie odvolania a dodala, že obžalovaný skutočne v časti už poškodenému D. nahradil škodu, o čom súdu predložila k nahliadnutiu poštovú poukážku, z ktorej vyplynulo, že prostredníctvom matky G. H. obžalovaný zaslal sumu 100,- eur poškodenému C. D. dňa 11.4.2023. Má zato, že uložený trest je prísny a dožaduje sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil ako nezákonný a obžalovanému uložil miernejší trest. Obžalovaný v konečnom návrhu oľutoval, čo sa stalo s tým, že poškodenému nechcel ublížiť, pričom nepokračoval v útoku, nespôsobil ťažkú ujmu, a zároveň žiada nižší trest. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa .

Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a výroku o škode obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov. Prvostupňový súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1, pretože ho odsudzoval za spáchanie dvoch trestných činov, a preto trest ukladal podľa trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v prejednávanej trestnej veci sa jednalo o zločin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na v štádiu pokusu podľa . Trestnú sadzbu uvedenú v neupravoval, pretože po preskúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, dospel k záveru, že u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa (priznal sa k spáchaniu trestných činov a tieto aj úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa (spáchal viac trestných činov), pričom tento pomer bol vyrovnaný (1:1). U obžalovaného vzhliadol dôvod na mimoriadne zníženie zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle aplikácie ustanovenia , per analogiam. Na výkon takto uloženého trestu ho zaradil podľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku zohľadnil trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol dvakrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, pričom obe odsúdenia má zahľadené a priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý bol šesťkrát priestupkovo prejednávaný za priestupky rôzneho druhu (v jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu). Prvostupňový súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy aj počiatočný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ktorý najskôr hľadal výhovorky pre svoje konanie a následne svoje konanie vysvetľoval ako nutnú obranu, rovnako aj spôsob spáchania činu a pohnútku obžalovaného. Záverom prvostupňový súd podotkol, že k uplatneniu mimoriadneho zmiernenia trestu nepristúpil iba na základe vyhlásenia viny obžalovaného, ale zohľadnil aj spôsobený následok činu. K výroku o náhrade škody prvostupňový súd skonštatoval, že tieto si poškodený C. D. a poškodená Union zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnili riadne a včas. Právny nárok na náhradu škody poškodeného C. D. mal prvostupňový súd preukázaný na základe znaleckého dokazovania. Poškodenú spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na náhradu škody odkázala z dôvodu, že výšku nároku si presne nevyčíslila a nešpecifikovala, preto ustálenie výšky škody poškodenej by presahovalo potreby trestného konania. Vyššie uvedené skutočnosti popísané prvostupňovým súdom si osvojil aj odvolací súd, stotožňuje sa s nimi a v plnom rozsahu na ne odkazuje. S ohľadom najmä na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti dvakrát odsúdený, pričom tieto odsúdenia zjavne vzhľadom na prejednávanú vec nemali požadovaný výchovný účinok. Rovnako tak žiadna zo sankcií v priestupkovom konaní. Trestná a priestupková minulosť obžalovaného v spojení s počtom spáchaných trestných činov (dva trestné činy), so spôsobom spáchania činu (nečakaný trojnásobný útok päsťou do tváre maloletého A. F., útok päsťou do tváre poškodeného brániaceho maloletého A. F., následný násilný bodný útok na poškodeného prostredníctvom črepinového úlomku z rozbitej fľaše do oblasti krku), s osobitným motívom obžalovaného (bodný útok vykonaný z pomsty) odôvodňovala uloženie úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, teda pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby s ohľadom na prijatie vyhlásenia o vine. Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený prvostupňovým súdom bude postačovať aj na ochranu spoločnosti aj na individuálnu prevýchovu a potrestanie obžalovaného. Trest za protiprávne konanie bol uložený obžalovanému v súlade so zákonnými ustanoveniami, zohľadňuje charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a odvolací súd ho považuje za spravodlivý a okolnostiam prípadu aj primeraný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení.

Odvolaciu námietku obžalovaného spočívajúcu v možnosti priznania poľahčujúcej okolnosti podľa , teda, že napomáhal pri objasnení trestnej činnosti príslušným orgánom, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016, zo dňa 27.6.2017 uvádza, že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu okolnosť podľa , musí k samotnému priznaniu pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade jeho aktívna účasť na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). V danom prípade odvolací súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, ktorú by bolo potrebné povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa . Obžalovaný poukázal nato, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, keď urobil vyhlásenie o vine a nemuselo sa vykonávať dokazovanie ohľadom viny, chce uhradiť spôsobenú škodu a napísal ospravedlňujúce listy poškodenému D. a poškodenému F., k tomuto súd dodáva, že sa nejedná o také skutočnosti odôvodňujúce priznanie vyššie uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa , nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017). V súvislosti so spáchanými skutkami obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že spôsobenú škodu poškodenému C. D. už čiastočne uhradil, pričom má snahu uhradiť spôsobenú škodu v celom rozsahu, navyše sa mu písomne ospravedlnil a taktiež aj poškodenému A. F.. Odvolací súd k týmto odvolacím argumentom obžalovaného podotýka, že takéto aktívne konanie obžalovaného je vnímané ako podstata v rámci základných etických a morálnych pravidiel slušného správania, čím prejavil ochotu uspokojiť poškodené osoby materiálne i nemateriálne. Avšak nijakým spôsobom to neovplyvňuje jeho protiprávne konanie a samotnú výmeru uloženého trestu, najmä z dôvodu, že k tomuto kroku pristúpil až po vynesení napadnutého rozsudku, a tak to možno vnímať aj ako účelové pôsobenie na odvolací súd. Na dôvažok je však potrebné podotknúť, že tento krok obžalovaného môže mať pozitívny vplyv na náhľad poškodených osôb na samotné príkorie spôsobené im trestným činom. K odvolacej námietke obžalovaného, že prvostupňový súd mu mohol ukladať trest znížený nielen o jednu tretinu, ale trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia , vzhľadom na jeho osobné pomery, odvolací súd dodáva, že u obžalovaného nevzhliadol dôvody na aplikáciu mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia aj podľa . Odvolací súd pripomína, že mimoriadne zníženie trestu je možnosťou súdu, nie jeho povinnosťou, pričom alternatívne vyjadreným podmienkam aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu však musí obligatórne pristúpiť ďalšia okolnosť predvídaná dotknutým ustanovením, a to v konkrétnom prípade musí ísť o neprimerane prísne vymeraný trest vzhľadom na niektorú z uvedených podmienok (mimoriadne skutkové okolnosti, alternatívne osobné pomery páchateľa). Osobné pomery páchateľa by mali byť v prípade jeho aplikácie výnimočnejšie a nie bežného charakteru. Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na svoje osobné pomery odôvodňujúce neprimeranú prísnosť zákonnej sadzby. Aplikáciu tohto ustanovenia oprel o svoj vek, pracovnú minulosť, časový úsek od spáchania poslednej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený a v neposlednom rade o hodnotenie ústavu na jeho osobu počas výkonu väzby. Odvolací súd skutočnosti uvádzané obžalovaným po ich komplexnom posúdení nepovažuje za výnimočné či mimoriadne, vymykajúce sa bežnému životu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia , , a preto považoval aj túto odvolaciu námietku obžalovaného za nedôvodnú. Zároveň nie sú v tomto prípade prítomné ani žiadne mimoriadne okolnosti prejednávaného prípadu. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného v zmysle zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.