Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13C-78-2013.pdf
PDF · 115.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: O. O., G.. XX.X.XXXX, K. J. XXX, XXX XX Ž. X, Š. U. A., o zaplatenie 449,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 85,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 27.5.2011 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 28.1.2013 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 449,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 27.5.2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že uzavrel s odporcom Zmluvu č. A4414393, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Na jej základe navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
Nakoľko uplatňovanie dojednanej zmluvnej pokuty (v tomto prípade bola dohodnutá vo výške 497,91 eur) bolo v inom súdnom konaní (rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je navrhovateľ v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáha nároku vo výške škody, ktorá mu mala vzniknúť za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung SGH-U900, a to vo výške 497,91 eur, táto škoda pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Odporca podľa tvrdenia navrhovateľa túto škodu spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Dohodnutá zmluvná pokuta mala v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti
a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta podľa tvrdenia navrhovateľa nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu, a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mal odporca spôsobiť navrhovateľovi, je nasledovný:
akciová cena 1,- eur; predajná cena 1,- eur; uplatnená škoda 497,91 eur
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 85,35 eur vyfakturovaných v období 2011/01 - 2011/03. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.5.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Sumu za poistenie faktúr si navrhovateľ neuplatňuje. Na pokus o pokonávku odporca nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 27.5.2011. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ svojím návrhom žiada, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 85,35 eur aj nárok na zaplatenie sumy 363,80 eur, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. Avšak v prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva navrhovateľ na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, túto navrhovateľovi prizná.
Odporca sa v priebehu konania k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na ust. § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 30.7.2013 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli - Zmluvou o pripojení č. A4414393 zo dňa 21.6.2009 s pripojeným Dodatkom, dokladom o cene poskytnutého telekomunikačného zariadenia, Pokusom o pokonávku zo dňa 12.5.2011 s pripojeným dokladom o doručení, faktúrami vystavenými za poskytnuté služby, ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., pričom bol zistený nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 21.6.2009 Zmluvu o pripojení č. A4414393, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Na jej základe navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktoré mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku zo dňa 21.6.2009 k Zmluve č. A4414393 odpredal navrhovateľ odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Samsung SGH-U900 za akciovú kúpnu cenu 1,- eur, zmluvná pokuta za porušenie zmluvných podmienok bola v tomto prípade dohodnutá vo výške 497,91 eur.
Navrhovateľ vystavil za poskytnuté služby odporcovi nasledovné faktúry:
- dňa 22.1.2011 faktúru č. 8291909880 znejúcu na sumu 49,60 eur, splatnú dňa 5.2.2011,
- dňa 28.2.2011 faktúru č. 2103363785 znejúcu na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 14.3.2011,
- dňa 28.2.2011 faktúru č. 2103456820 znejúcu na sumu 30,44 eur, splatnú dňa 14.3.2011,
- dňa 27.3.2011 faktúru č. 2106962917 znejúcu na sumu 3,98 eur, splatnú dňa 10.4.2011.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.5.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za poskytnuté služby (spolu vo výške 85,35 eur) a výšku zmluvnej pokuty (497,91 eur) a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote (do 26.5.2011).
Odporca dosiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 85,35 eur navrhovateľovi neuhradil.
Taktiež odporca dosiaľ navrhovateľovi neuhradil ani ním uplatňovaný nárok na nahradenie škody vo výške 363,80 eur.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu): (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 85,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 27.5.2011 do zaplatenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel, nakoľko v konaní bolo riadne preukázané, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o pripojení boli odporcovi poskytnuté služby, pričom za tieto služby mu boli vyfakturované sumy spolu vo výške 85,35 eur (ide o súčet súm vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, ako je to uvedené vyššie) a túto cenu poskytnutých služieb odporca navrhovateľovi dosiaľ neuhradil. Odporca napokon v priebehu konania svoj dlh voči navrhovateľovi nijako nerozporoval, k návrhu sa napriek riadne doručenému poučeniu ani len nevyjadril, preto súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti navrhovateľovho nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ktoré vyúčtoval jednotlivými faktúrami.
Keďže je odporca dosiaľ v omeškaní s platením svojho finančného dlhu v súvislosti s nezaplatením ceny poskytnutých služieb, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne zo súdom priznanej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, tak ako to navrhovateľ požadoval v návrhu na začatie konania.
V zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 363,80 eur s naviazaným úrokom z omeškania súd návrh navrhovateľa zamietol z nasledovných dôvodov a pri aplikácii nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 53 ods. l a ods. 4 písm. k) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a OZ: (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 544 OZ: 1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 OZ: Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ: Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ: Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
V odseku § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením.
Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. V zmysle ust. § 443 OZ treba pritom vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb na základe platne uzatvorenej zmluvy o pripojení (teda povinnosť vyplývajúcu z tohto záväzkovoprávneho vzťahu), v prejednávanej veci však bolo ďalej potrebné vysporiadať sa najmä s okolnosťou, či skutočne bola navrhovateľovi odporcom spôsobená škoda a ak bola, tak v akej konkrétnej výške.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v návrhu navrhovateľ uviedol viaceré zmätočné informácie pri opise skutkového stavu, napr. že akciová cena telefónu bola 1,- euro, predajná cena 1,- euro a uplatnená škoda 497,91 eur (č. l. 3), čo však nie je v súlade s petitom návrhu a s ďalším obsahom návrhu (ďalej v texte navrhovateľ pre zmenu uvádza, že si uplatňuje len škodu 363,80 eur), iná predajná cena telefónu vyplýva aj z predloženého dokladu o cene telefónu (364,80 eur, teda nie 1,- euro). Odhliadnuc od týchto skutočností má súd za to, že evidentne išlo len o chybu pri prepise údajov v návrhu, a skutkový stav je
možné ustáliť z ďalšieho znenia návrhu aj z predložených listinných dokladov. To však nič nemení na skutočnosti, že v časti uplatňovanej náhrady škody tak či onak nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Odporca podľa tvrdenia navrhovateľa mu mal škodu spôsobiť tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Táto tvrdená „skutočná škoda“, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená konaním odporcu, má byť rozdielom predajnej a akciovej ceny telefónu, a teda ak akciová cena telefónu činila 1,- euro a jeho predajná cena (podľa predloženého dokladu o cene mobilného telefónu) 364,80 eur, škoda má byť potom vo výške 363,80 eur.
Podstatným pre rozhodnutie súdu je posúdenie otázky, či možno rozdiel medzi predajnou a akciovou sumou požadovať za skutočnú škodu.
Podľa názoru súdu takýto záver učiniť nemožno.
Zmluva o pripojení je v prípade, ak obsahuje aj ustanovenia o poskytnutí mobilného telefónu za príslušnú kúpnu cenu, zmluvou, ktorá obsahuje prvky kúpnej zmluvy, charakterom pritom ide stále o zmluvu spotrebiteľskú.
Pri dojednaní konkrétnej kúpnej ceny je zachovaný princíp zmluvnej voľnosti účastníkov kúpnej zmluvy a v prípade, ak mobilný operátor poskytne druhému účastníkovi zmluvy (spotrebiteľovi) mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie so zľavou z kúpnej ceny, je potrebné považovať takto určenú kúpnu cenu za konečnú a považovať ju teda za takto dohodnutú účastníkmi zmluvného vzťahu.
Podľa názoru súdu nemožno v žiadnom prípade dodatočne (hoci aj v dôsledku preukázaného neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy spotrebiteľom) zľavu z kúpnej ceny stotožňovať s právnym inštitútom škody. Argumentácia navrhovateľa je v tomto zmysle len účelová a vyplýva zo skutočnosti, že inak zlyhali prostriedky, ktorými sa zmluvne snažil zabezpečiť riadne plnenie povinností spotrebiteľmi (sankcia vo forme zmluvnej pokuty dojednaná spôsobom uvedeným v zmluvách o pripojení bola opakovane súdmi určená za neprijateľnú podmienku zmluvy).
Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v Dodatku zo dňa 21.6.2009 k Zmluve o pripojení č. A4414393 sa nachádza v čl. 3 bod 3.7 vyhlásenie účastníka, že si je vedomý, že mu je mobilný telefón poskytnutý zo zľavou z kúpnej ceny a že nedodržanie záväzku z jeho strany by spôsobilo, že podniku vznikla škoda.
Takéto vopred dané vyhlásenie (navyše spísané na vopred predtlačenom formulári, ktoré druhý účastník zmluvy reálne ani nemôže ovplyvniť) nemá žiaden vplyv na objektívne posúdenie okolností, či vôbec nejaká škoda skutočne vznikla.
Navyše škoda by v prípade jej uplatňovania musela byť riadne preukázaná čo do výšky, v danom prípade je to však zo strany navrhovateľa problematické, ak nie dokonca nemožné. Z ekonomického hľadiska sa totiž dohodnutá kúpna cena nemusí automaticky bez ďalšieho zhodovať s reálnou hodnotou predávanej veci.
Pri kúpnych zmluvách ide o právny vzťah založený na vzájomnej akceptácii ohľadom vlastností predmetu kúpy a kúpnej ceny, od kupujúceho v zásade možno očakávať trhové správanie na základe prístupu (zjednodušene vyjadrené) „za takúto kúpnu cenu tovar kúpim, avšak za vyššiu ako takáto cena by som už tento tovar nekúpil“. Už aj z dôvodu zachovania zdravého hospodárskeho prostredia a nevnášania ďalšej neistoty do vzájomných vzťahov medzi účastníkmi obdobných zmlúv súd nemôže odobriť uplatňovaný nárok na zaplatenie „škody“, ktorú navrhovateľ stotožňuje s poskytnutou zľavou z kúpnej ceny mobilného telefónu. Pre úplnosť možno poznamenať, že ani navrhovateľa nikto nenútil vstupovať do takého právneho vzťahu, aký zmluvou o pripojení (resp. aj dodatkom k tejto zmluve) s odporcom uzavrel, učinil tak sám dobrovoľne a to, že odporcovi napokon zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu poskytol, bolo len na jeho rozhodnutí. Že navrhovateľovi nakoniec zlyhalo uplatňovanie zmluvne dohodnutých sankčných opatrení vo forme zmluvnej pokuty, nemožno s poukazom na tieto okolnosti následne riešiť
priznaním nároku na náhradu škody, pokiaľ nebolo bez pochybností preukázané, že mu vôbec nejaká škoda skutočne vznikla.
Podľa § 142 ods. 2 OSP: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V konaní bol úspešnejším účastníkom odporca (návrh navrhovateľa bol z väčšej časti zamietnutý), náhradu trov konania si však neuplatnil ani nevyčíslil, preto mu súd s poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenia náhradu trov konania nepriznal (o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh, takýto však zo strany odporcu ani nebol podaný).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).