Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, IČO: 35 765 143, zastúpeného STANĚK VETRÁK&PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, proti žalovanému: A. K., R. C. C. XXX, o zaplatenie 354,10 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 65,55 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 20,18 € od 24.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10,10 € od 26.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 9,90 € od 24.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10,10 € od 24.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10,10 € od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5,17 € od 25.11.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 354,10 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 21,18 € od 24.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11,10 € od 26.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 9,90 € od 24.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11,10 € od 24.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11,10 € od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 284,55 € od 25.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5,17 € od 25.11.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. M., predmetom ktorej

bolo poskytovanie služby Rýchlejší internet Mini. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému dodané služby, ktoré boli vyfakturované faktúrami za obdobie 06/2011 až 11/2011 spolu v sume 354,10 €. Poplatok za upomienku v sume 1,00 € uvedenej na faktúrach si žalobca uplatňuje v zmysle bodu 6.5 Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet, Oddiel A - Vysokorýchlostné pripojenie platnej od 01.06.2011. Prílohou zmluvy je aj Cenový výmer č. 5/2011.

Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu dodaných služieb za obdobie 06/2011 až 11/2011, čím porušil zmluvné povinnosti podľa čl. V bod 2 písm. a) Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet, žalobca bol podľa čl. VIII bod 6 písm. b) VOP nútený odstúpiť od zmluvy. Suma vo výške 282,15 € predstavuje

náhradu škody žalobcu, ktorý v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným a následným predčasným ukončením zmluvy odstúpením od zmluvy nedosiahol očakávaný hospodársky výsledok, ktorý by bol dosiahol v prípade trvania dohodnutej doby viazanosti zmluvy. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v súvislosti so zriadením a poskytovaním služby mu vznikli náklady predstavujúce v priemere sumu 247,20 €, pričom ide najmä o náklady za poplatok za zriadenie služby, mesačný paušál spoločnosti T-Com za DSL linku, pokuta za predčasné zrušenie DSL linky spoločnosti T-Com, hodnota koncového zariadenia poskytnutého žalovanému a režijné náklady (vyhotovenie zmluvy, obal zmluvy, telefonovanie, aktivácia klienta, poštovné kuriér a pod.).

Žalobca listom zo dňa 27.10.2011 oznámil žalovanému, že nakoľko dlh vo výške 64,38 € nebol uhradený do 45 dní po jeho splatnosti, žalobca preto odstupuje od zmluvy a odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo žalobcu požadovať od žalovaného náhradu škody vo výške 282,15 €.

Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade s ust. v znení neskorších predpisov.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v .

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že podľa ust. , , , sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom: potvrdenie o telefonickom uzavretí zmluvy o pripojení čl. 5, potvrdením o telefonickom uzavretí zmluvy o pripojení čl. 6, odovzdávacím a preberacím protokolom k zmluve o pripojení čl. 7, opisom faktúr čl. 8-14, tarifou na poskytovanie prístupu str. 7 čl. 15, všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet čl. 16, odstúpenie od zmluvy čl. 17, potvrdenie o telefonickom uzavretí Zmluvy o pripojení čl. 20-21, odovzdávací a preberací protokol k zmluve o pripojení čl. 22, cenový výmer č. 5/2011 čl. 23 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi bola verbálnou formou uzavretá zmluva o pripojení, ktorou sa žalobca zaviazal účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky a tarifa. Žalobca so žalovaným teda uzavrel zmluvu o pripojení č. M., predmetom ktorej bolo poskytovanie služby Rýchlejší internet Mini. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu dodaných služieb za obdobie 06/2011 až 11/2011, žalobca listom zo dňa 27.10.2011 oznámil žalovanému, že z dôvodu dlhu vo výške 64,38 €, ktorý neuhradil ani do 45 dní po jeho splatnosti, odstupuje od zmluvy. Žalobca v jednotlivých faktúrach vyfakturoval žalovanému mesačný paušál za poskytnuté služby, upomienku za oneskorené úhrady, a v neposlednom rade bližšie nešpecifikovanú škodu.

Zistený skutkový stav súd takto právne hodnotí:

Podľa , o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy (február 2011), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Tretí odsek cit. ustanovenia upravuje zánik zmluvy tak, že zmluva o pripojení zaniká:

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Štvrtý odsek cit. ustanovenia upravuje podmienky, za ktorých môže účastník odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií.

Podľa , podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Žalobca listom zo dňa 27.10.2011 (čl. 17) oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy o pripojení v zmysle , pre nezaplatenie ceny za poskytnutú službu ani do 45 dni po dni splatnosti.

Aj keď žalobca právne ani skutkovo nezdôvodnil zodpovednosť žalovaného za škodu, súd skúmal prípadnú zodpovednosť žalovaného za škodu predovšetkým podľa , kde upravená zodpovednosť účastníka za škodu je osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave zodpovednosti za škodu uvedenej v a nasl. .

Úprava zodpovednosti žalovaného za škodu je v citovanom zákone súčasťou úpravy vzájomných práv a povinností účastníka a podniku a je uvedená ustanovení .

V citovanom ustanovení § 42 ods. 1 písm. b), je taxatívnym spôsobom vymedzený prípad zodpovednosti účastníka za škodu - podnik má právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa osobitnej právnej úpravy teda oneskorená úhrada za služby nie je takým porušením zmluvných povinností, z ktorého by mohla podniku (žalobcovi) vzniknúť škoda.

Podnik - žalobca má podľa osobitného zákona pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach možnosť postupovať tak, že (a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení) je podnik podľa , bod 2 zák č. , oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby. V prípade omeškania účastníka s úhradou ceny za poskytnutú službu o viac ako 45 dní po dni splatnosti, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení podľa

Zodpovednosť účastníka (žalovaného) za škodu upravená v čl. XI., všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prostredníctvom prístupu na internet (ďalej len VP) a tomu zodpovedajúce právo podniku (žalobcu) na náhradu škody, je úpravou súladnou s vyššie uvedenými ustanoveniami osobitného zákona - , o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy.

Pre naplnenie (a úspešné uplatnenie z toho plynúceho nároku) zodpovednosti účastníka - žalovaného za škodu podľa všeobecnej právnej úpravy, teda podľa ustanovení , musia byť splnené tieto predpoklady:

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zvinenie sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Protiprávnosť úkonu podľa teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.

Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) <http://www.epi.sk/Main/ Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345009&FragmentId2=3345010> je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu

v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu.

Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t.j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku.

Podľa žalobcu mu vznikla škoda vo výške 282,15 €, ktorá spočíva v nedosiahnutí ním očakávaného hospodárskeho výsledku, ktorý by bol dosiahol v prípade trvania viazanosti zmluvy.

Okrem uvedeného žalobcovi vznikli náklady vo výške 247,20 €, ktoré pozostávali z: poplatok za zriadenie služby, mesačný paušál uhrádzaný spoločnosti T-Com za DSL linku, pokuta za predčasné zrušenie DSL linky platená spoločnosti T-Com, hodnota koncového zariadenia, režijné náklady (obal zmluvy, telefonovanie, poštovné a pod.). Z obsahu návrhu však vyplýva, že uvedené náklady v sume 247,20 € žalobca neuplatňoval, preto nie sú predmetom toho konania.

Žalobca škodu vo výške 282,15 €, ktorá spočíva v nedosiahnutí ním očakávaného hospodárskeho výsledku, ktorý by bol dosiahol v prípade trvania viazanosti zmluvy, skutkovo nezdôvodnil. Možno sa len domnievať, že má ísť o súčet mesačných poplatkov za poskytnuté služby za predpokladanú dobu viazanosti - teda za 1.- 18. mesiac (9,90 € x 18 mes.) 178,20 € a za 19. až 36. mesiac ( 15,23 € x 18 mes.) 274,14 €, čo spolu predstavuje sumu za služby v predpokladanej dobe viazanosti 36 mesiacov, spolu vo výške 452,34 € (vrátane DPH). Predložil faktúry sa služby poskytnuté za odbdobie 6/2011 až 10/2011, ktorými (okrem iných položiek) vyfaktúroval mesačné paušály za uvedené obdobie vo výške 9,90 € (s DPH)/mesiac - spolu za 5 mesiacov suma 49,50 €.

Nie je vecou súdu „pátrať“ po odôvodnení, či po možnom spôsobe výpočtu uplatneného nároku, ak ho sám žalobca zrozumiteľne nezdôvodnil tvrdením (ktoré by mal aj preukázať) okolností odôvodňujúcich uplatnený nárok. Žalobcom uplatnená suma ako náhrada škody nekorešponduje ani s výpočtom: celková sumu za služby v predpokladanej dobe viazanosti 36 mesiacov, spolu vo výške 452,34 €, mínus mesačné paušály za služby poskytnuté za obdobie 6/2011 až 10/2011, spolu suma 49,50 €, mínus /súdom predpokladané uhradené/ mesačné paušály za služby poskytnuté za odbdobie 2/2011 až 5/2011 v sume 39,60 €, rovná sa sume 363,24 €.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. )

Súd poučil účastníkov o tom, že v zmysle ust. , , na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednávanie veci vzdali a upozornil ich na to, že podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch - ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v .

Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaný nenavrhol vykonať dôkazy - a konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

Žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha ( <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3980318&FragmentId2=3980318>). Ak ide o peňažné plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná suma, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch uvedených v ustanovení . <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406802&FragmentId2=3406802>

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav nebolo možné aplikovať ustanovenia o škode tak, ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v návrhu na začatie konania.

Súčasťou faktúrovaných súm sú aj „poplatky za upomienku“ v jednotkovej cene 1,00 €. Žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku preukázaním odoslania upomienky žalovanému v zmysle čl. IX bod 10 písm. c) VP, preto mu súd v tejto časti uplatnený nárok nepriznal.

Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu vyhovel s poukazom na:

V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré je povinný zaplatiť.

Súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 65,55 €, nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s .

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa znenia nariadenia vlády SR v znení novely č. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS\LEGISLAT\Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

Žalovaný bol teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,55 €, s príslušným úrokom z omeškania ročne z jednotlivých súm podľa doby splatnosti do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v . Súd po splnení procesných podmienok verejne vyhlásil rozsudok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania, lebo žalobca v konaní uplatňoval sumu 354,10 € a bol úspešný do výšky 65,55 €, čo predstavuje 19,22 %. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal, aj keď pomer úspechu žalovaného v konaní je 80,87 %, avšak tento si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou ( ).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 , Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 , Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.