Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/190/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobkyne: Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. XXX/XX, v konaní zastúpená advokátom: JUDr. Milan Kuhajda, Piešťany, Vajanského 54, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Trnava, Beethovenova 26, IČO: 00 17 54 80, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Slanina, Trnava, Bradlanská 2, o zaplatenie 177,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -52 zo dňa 12. apríla 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 50,12 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 177,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 177,16 Eur od 14.10.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 177,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z tejto istiny odo dňa 16.7.2008 do zaplatenia nahradiť trovy konania. Žalovanú sumu žiadala priznať na základe vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu v bytovom dome, ktorého je užívateľkou, v ktorom vykonáva správu bytov žalovaný. Vyúčtovanie služieb je za rok 2007 a vyhotovené bolo dňa 8.8.2008. Žalovaný napriek výzvam dlžnú sumu žalobkyni neuhradil. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že eviduje voči úpadcovi VETES Vrbové s.r.o. pohľadávku vo výške 68.663,35 Eur a po ukončení konkurzu uspokojí žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalobkyňou v bytovom dome na R. ulici XXX/XX vo H. za rok 2007, ktoré vyúčtovanie je zo dňa 8.8.2008, eviduje žalovaný voči žalobkyni preplatok vo výške 5.337,- Sk (177,16 Eur). Vyúčtovanie bolo žalobkyni doručené dňa 12.8.2008. Žalovaný si uplatnil pohľadávku zodpovedajúcu sume uplatnenej v tomto konaní v rámci konkurzného konania proti spoločnosti VETES Vrbové s.r.o. Suma vzniknutého preplatku medzi účastníkmi nebola sporná. Žalovaný sa bránil len tým, že dodávateľ služieb samotný je v konkurze. Súd prvého stupňa z čl. 37 stanov žalovaného zistil, že vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods. 2 a 4 tohto článku družstvo uhradí členovi najneskôr do 60 dní po doručení vyúčtovania. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. a nasl. a dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne, keďže bolo preukázané, že žalovaný vypracoval vyúčtovanie za rok 2007. Toto vyúčtovanie doručil žalobkyni dňa 12.8.2008 a podľa čl. 37 stanov je povinný tento preplatok žalobkyni do 60 dní vyplatiť. Tým, že ho nevyplatil, bezdôvodne sa na jej úkor obohatil, pričom

obrana spočívajúca v povinnosti vyplatiť preplatok najskôr dodávateľom v konkurze súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodnú. S poukazom na ust. a súd prvého stupňa uzavrel, že povinnosť vrátiť žalobkyni preplatok je potrebné vyhodnotiť tak, že dňom 13.8.2008 začala plynúť 60-dňová lehota na vrátenie preplatku a dňom 14.10.2008 sa žalovaný dostal do omeškania. Teda súd prvého stupňa priznal príslušenstvo k pohľadávke od tohto dňa a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a žalobkyni priznal náhradu trov konania v zmysle vyúčtovania.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, že žalovaný neuznal pohľadávku žalobkyne pred začatím konania, ani na pojednávaní, hoci uviedol, že žalovaný nepoprel správnosť vyhotoveného vyúčtovania. Súd prvého stupňa pochybil pri právnom posúdení uplatnenej pohľadávky, keďže túto posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný má za to, že do vydania rozhodnutia nebol v konaní žalobkyňou uvádzaný právny titul, na základe ktorého sa domáha zaplatenia žalovanej sumy a po prvýkrát toto vyhodnotil až súd prvého stupňa a teda žalovaný nemal možnosť uplatniť námietku premlčania podľa , čo učinil v odvolaní. Vyúčtovanie zálohových platieb bolo vyhotovené dňa 8.8.2008 a teda preplatok bol zistený týmto dňom. Vyúčtovanie bolo žalobkyni doručené dňa 12.8.2008, avšak návrh bol podaný až dňa 9.8.2011 a teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že v roku 2007 bola členkou Bytového družstva so sídlom v Trnave a teda v členskom vzťahu so žalovaným. Práva a povinnosti členov družstva sa riadili stanovami družstva účinnými od 13.2.2003. Podľa čl. 37 týchto stanov má byť vrátený zistený preplatok do 60 dní po doručení vyúčtovania. Táto skutočnosť zakladá medzi žalobkyňou a žalovaným právny vzťah a žalovaný existenciu tohto právneho vzťahu nepoprel a nepoprel ani povinnosť vyplývajúcu zo stanov družstva a na základe čoho nie je potrebné podľa tieto skutočnosti dokazovať. Žalovaný namietol, že žalobkyňa neodôvodnila na základe akého zákonného ustanovenia sa svojho nároku domáha, čo je však irelevantné s poukazom na ust. a žalobkyňa zároveň uviedla, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nie je správne, keďže právny nárok žalobkyne vyplýva z existujúcich stanov družstva a z jej členstva v družstve, a teda nedošlo na strane žalovaného k obohateniu bez právneho dôvodu. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 18,26 Eur plus 7,63 Eur paušál.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), a to v zákonom stanovenej lehote - včas( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( posledná veta ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Z obsahu spisu vyplýva, že v spornom období bol žalovaný správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobkyne, pričom za obdobie roku 2007 uskutočnil vyúčtovanie stavu úhrad za služby k 31.12.2007 a bol zistený preplatok, pričom doposiaľ z neho žalobcovi neuhradil 177,16 eura. Žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie uvedeného zvyšku preplatku, žalovaný mu napriek tomu zvyšok preplatku nevrátil.

Súd prvého stupňa žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť úhrady zisteného preplatku, pričom nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nie je správne.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu alebo tiež z dôvodu, ktorý odpadol. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.

Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

V prejednávanej veci bezdôvodné obohatenie malo žalovanému vzniknúť tak, že prijal viac, ako mu patrilo a právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. O takýto prípad však nejde, pretože medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ktorý na uvedenú situáciu pamätá a výslovne ju upravuje. Žalovaný v súlade so stanovami družstva vykonal vyúčtovanie a zistil uvedený preplatok, pričom v zmluve prevzal na seba povinnosť preplatok vrátiť, uvedená povinnosť žalovaného vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. Žalobca platil preddavky na náklady spojené s prevádzkou bytu, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v určenej výške, žalovaný preddavky vyúčtoval a vznikol preplatok, ktorý doposiaľ žalobcovi nevrátil.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a pre rozhodnutie je rozhodujúce a to ust. , a , na základe čoho v zmysle ust. vyzval účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že vyjadrenie k použitiu týchto ustanovení je obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný uplatnil v konaní námietku premlčania, avšak vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o uplatnenie nároku zo zmluvného záväzku, takáto námietka neobstojí. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k použitiu predmetných ustanovení vyjadril tak, že v prejednávanej veci ide o prípad bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa tepla - úpadcu VETES Vrbové s.r.o. Uznal, že žalovaný prijal zálohovú platbu na dodávky tepla od žalobkyne na základe zmluvy o výkone správy, avšak po vyúčtovaní preplatku nedošlo k vráteniu príslušnej sumy žalovanému a teda na strane spoločnosti VETES Vrbové s.r.o. došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Zálohové platby pre rok 2007 išli od žalobkyne cez žalovaného k dodávateľovi tepla a zistené preplatky mali byť spätne vyplatené dodávateľom tepla cez žalovaného ako správcu žalobkyni. Správca bytového domu pri zabezpečovaní dodávok tepla plní len úlohu sprostredkovateľa, sám nedisponuje sumou preplatku a túto nemôže žalobkyni vrátiť. Žalovaný disponuje iba účelovo viazanými finančnými prostriedkami jednotlivých vlastníkov a nájomcov bytov a finančné prostriedky poskytnuté mu jedným vlastníkom alebo nájomcom nemôže použiť na krytie peňažného plnenia voči iným. Dodávateľ tepla vyúčtovaný preplatok zadržal bez právneho dôvodu u seba a získal tak na úkor majetku žalobkyne majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalovaný v spore o vrátenie preplatku nie je pasívne legitimovaný, na čo už poukázal a žalobkyňa si má svoj nárok uplatniť voči spoločnosti VETES Vrbové s.r.o.

K skutkovej argumentácii žalovaného v súvislosti s vykonávaným konkurzom VETES Vrbové, s.r.o. v konkurze odvolací súd uvádza, že právne vzťahy žalovaného s inými dodávateľmi služieb nemôžu mať vplyv na právny vzťah medzi účastníkmi sporu, keďže žalovaný podľa stanov bytového družstva prevzal na seba záväzok zistený preplatok uhradiť do 60 dní od jeho vyúčtovania, ktorú povinnosť si musí žalovaný splniť rovnako tak, ako musel zasa žalobca platiť žalovanému za byt dohodnuté úhrady.

V súvislosti s námietkou odvolateľa smerujúcou k odňatiu práva konať pred súdom z dôvodu, že žalobný návrh neobsahuje právnu kvalifikáciu nároku a súd si vyhodnotil túto sám odvolací súd zdôrazňuje, že takáto námietka odvolateľa nie je dôvodná a procesný postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku bol správny (hoci právne nárok správne nevyhodnotil). Ustanovenie navrhovateľom ukladá, aby v žalobe okrem iného uviedli aj rozhodujúce skutočnosti. Tvrdením týchto rozhodujúcich skutočností a návrhom výroku rozsudku navrhovateľ vymedzuje predmet konania. Navrhovateľ však nemusí svoj návrh právne zdôvodniť a ak tak napriek tomu učiní, súd nie je jeho právnym posúdením viazaný. Doplnenie žaloby o tvrdenie skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok tiež z hľadísk uvedených v inom zákonnom ustanovení nie je zmenou žaloby. Ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich podradiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než akú uviedol navrhovateľ, je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, aký právny dôvod uvádza žalobca. Ak na základe zisteného skutkového stavu možno navrhovateľovi priznať plnenie, ktorého sa domáha, aj keď z iného právneho dôvodu, než ako navrhovateľ svoj nárok kvalifikoval, súd nemôže žalobu zamietnuť, ale musí žalobcovi plnenie priznať. Prekročením návrhu a porušením dispozičnej zásady by bolo len priznanie iného plnenia, než ktoré navrhovateľ v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 28/2004 civ.).

Podľa čl. 37 stanov bytového družstva, upravujúcich zmluvné záväzky medzi žalobkyňou ako členkou družstva a žalovaným - družstvom, je povinnosťou družstva vyúčtovaním zistený preplatok vrátiť do 60 dní od doručenia vyúčtovania.

Medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah. Predmetom tohto konania je právny vzťah žalobkyne v danom čase členky družstva a družstva, vyplývajúci zo Stanov Bytového družstva so sídlom v Trnave.

v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti (autonómie). Subjektmi záväzkového právneho vzťahu sú veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva. Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah. Obsahom

záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná majetková hodnota.

Pretože žalovaný vyúčtovanie preplatku za rok 2007 zo dňa 08.08.2008 doručil žalobkyni dňa 12.08.2008, v súlade so stanovami, a preto i v súlade s ustanovením bolo jeho povinnosťou do 60 dní od doručenia vyúčtovania tohto preplatku (do 13.10.2008) zaplatiť žalobcovi spornú pohľadávku. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto uplatnenému nároku žalobcu bolo dôvodné priznať súdnu ochranu.

V súvislosti s námietkou žalovaného o premlčaní dlhu (vznesenou v odvolacom konaní) odvolací súd uvádza, že predmetný vzťah je potrebné posúdiť aj v kontexte právnej úpravy obsiahnutej v , keďže stanovy družstva upravujú vzťah medzi členom družstva a družstvom. Podľa ust. platného v čase vzniku záväzku sa tento predpis aplikuje na vzťah medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia. Keďže povinnosť uložená družstvu v stanovách nemá charakter záväzku formulovaného v citovanom ustanovení , je potrebné na vzťah medzi účastníkmi použiť výlučne právnu úpravu solúcie obsiahnutú v , vrátane právnej úpravy premlčania.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčanie je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby (premlčacej doby) vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžník pred súdom tohto oprávnenia využije a namietne premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto právnemu účinku premlčania treba, aby boli splnené tieto dve skutočnosti: 1) márne uplynutie premlčacej doby a 2) vznesenie námietky premlčania dlžníka na súde. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd nemá povinnosť dlžníka poučiť o jeho práve vzniesť námietku premlčania ( ). Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať. Túto povinnosť nemá len výnimočne v prípade podmienok stanovených v ustanovení .

Dôvodné vznesenie námietky premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a v takomto prípade žalobu zamietne. Subjektívne právo veriteľa však ani právoplatným zamietajúcim rozsudkom nezaniká, jeho právo naďalej trvá a dlžník môže dobrovoľne aj premlčané právo veriteľovi splniť.

Pri určení, ktoré majetkové práva sa premlčujú, a ktoré nie, treba vychádzať z ustanovenia , . Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, túto upravuje jednak všeobecne () a jednak osobitne pre niektoré práva ( a nasl.).

V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie dlhu a povinnosťou súdu bolo s poukazom na vyššie uvedené, sa touto vznesenou námietkou premlčania zaoberať. Žalovaný vyúčtovanie preplatku doručil žalobkyni dňa 12.08.2008, jeho povinnosťou bolo do 60 dní od doručenia vyúčtovania tohto preplatku, t.j. do 13.10.2008, zaplatiť žalobkyni spornú pohľadávku. Prvým dňom omeškania, a teda dňom, kedy si žalobkyňa mohla svoje právo uplatniť na súde, je tak 14.10.2008. Podľa ust. premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda návrh podaný na súde dňa 11.08.2011 je včasným uplatnením práva. Námietka vznesená žalovaným tak neobstojí a odvolací súd na ňu neprihliadal.

Pokiaľ súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom vo výške 8,5 % ročne z istiny od 14.10.2008 do zaplatenia a to spolu s trovami konania,

jeho rozhodnutie je vecne správne a tak ho odvolací súd, i keď z iného právneho dôvodu, ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. . Žalobkyni ako úspešnej v odvolacom konaní patrí náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ju uplatnila, odvolací súd jej ju priznal v rozsahu zodpovedajúcom vyčísleniu náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, t.j. za právny úkon vyjadrenia k odvolaniu a vyjadrenia k výzve súdu spolu vo výške 50,12 eur (vyjadrenie k odvolaniu 18,26 eur s vyjadrenie na výzvu súdu 16,60 eur plus režijný paušál ku každému úkonu 7,63 eur).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.