Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-17-2013.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/17/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej v trestnej veci proti obžalovanému I. Y., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm.a/, odsek 2 písm.d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora ako i obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 14.11.2012 sp.zn. 3T/36/2010 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora ako i obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného I. Y. spod obžaloby okresného prokurátora sp.zn. 1Pv 596/2009 z 10.02.210 a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm.d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 30.05.2009 o 21.50 hod., v obci Kajal, po Hlavnej ulici, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit 136 L, hnedej farby, ev.č. IL 961-AR. Hliadka PZ ho po zastavení kontrolovala a bolo zistené, že motorové vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ, ODI Galanta sp.zn. ORP-P-469/DI- GA-2009 z 04.05.2009, právoplatným 04.05.2009, bol mu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, pretože skutok nie je trestným činom.
Za to súd obžalovanému podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona § 37 písm.mj/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil i ochranný dohľad na dobu 1 roka.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako i obžalovaný.
Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora tento napadol rozsudok okresného súdu čo do oslobodzujúceho výroku pričom poukázal na to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm.d/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa priznal, že v kritickom čase viedol osobné motorové vozidlo a
to v čase kedy mu bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu. Rovnako príslušníci polície, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, zadokumentovali konanie obžalovaného, zo skutku vyhotovil správu o objasňovaní priestupku ako aj úradný záznam o priebehu zákroku. Zhodne uviedli, že v prípade ak by sa vo vozidle nachádzala okrem obžalovaného ďalšia osoba, tak by táto skutočnosť bola uvedená v oboch týchto písomnostiach. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že konal v krajnej núdzi, túto okresný prokurátor v dôvodoch sťažnosti považoval za zrejme účelovú, nakoľko podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené všetky podmienky preto, aby konanie obžalovaného mohlo byť posudzované ako konanie v krajnej núdzi v zmysle § 24 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, jeho odvolanie smeruje čo do výroku o treste uloženému mu rozsudkom okresného súdu a žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm.a/, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona a aby do výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do výkonu s minimálnym stupňom stráženia resp. zvážil či neprichádza v danom prípade do úvahy i uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania ktorým predchádzalo a tak zistil, že odvolanie tak okresného prokurátora ako i obžalovaného nie sú dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetnou vecou sa už zaoberal krajský súd, kedy svojim rozhodnutím zo dňa 14.09.2010 pod sp.zn. 3To/95/2010 v dôsledku odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok ohľadom skutku pod bodom 1/ týkajúci sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v dôvodoch predmetného uznesenia poukázal na to, že okresný súd v predmetnej veci nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, najmä sa s náležitým spôsobom nevysporiadal s obranou obžalovaného ktorý tvrdil, že konal v krajnej núdzi, pričom v danom prípade nariadil okresnému súdu doplniť dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára MUDr. Q., ako i vykonanie prípadne ďalších dôkazov na preverenie obrany obžalovaného. Okresný súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu na hlavnom pojednávaní vypočul MUDr. Q. ako i MUDr. Y., ktorí potvrdili, že I. Y. bol v roku 2009 vážne chorý, má vysoký krvný tlak, ischemickú chorobu srdca a cukrovku, pričom MUDr. Q. ošetroval dňa 30.05.2009 po 22.00 hod. v Nemocnici v Galante popáleniny na ľavej ruke I. Y.. Obaja lekári potvrdili, že človek, ktorý poznal zdravotný stav I. Y. a ktorý videl ako odpadol ako i skutočnosť, že bol popálený, mohol byť presvedčený ako laik o tom, že život I. Y. je v reálnom ohrození. Na základe takto doplneného dokazovania potom okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný ako laik, ktorý videl svojho otca, ktorý sa popálil horúcim olejom a odpadol pričom poznal jeho celkový zdravotný stav, naložil tohto do auta a odviezol do nemocnice s cieľom zachrániť mu život, ktorú skutočnosť okresný súd vyhodnotil u obžalovaného ako subjektívny pocit, že ide o stav ohrozujúci jeho život a keďže sa to odohralo v nočných hodinách kde hľadať náhradné riešenie vo forme hľadania iného vodiča sa ťažko zabezpečuje, vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v krajnej núdzi v súlade s ustanovením § 24 odsek 1 Trestného zákona a následne ho preto spod obžaloby okresného prokurátora spod tohto skutku podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku oslobodil.
Takýto postup okresného súdu i krajský súd považoval za správny a zákonný, nakoľko i podľa názoru krajského súdu pre postup aký zvolil okresný súd v podobe oslobodzujúceho výroku v zmysle § 285 písm.b/ Trestného poriadku má svoje plné opodstatnenie vo vykonaných dôkazov. V tomto smere preto krajský súd nezistil zo strany okresného súdu žiadne pochybenia ani porušenia zákona.
V ďalších podrobnostiach krajský súd preto len poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozsudku. Z týchto ako i ďalších dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku preto krajský súd nemohol akceptovať námietky okresného prokurátora vyslovené v dôvodoch odvolania.
Pokiaľ ide odvolanie obžalovaného ktoré smeruje do výroku o treste je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal striktne z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto smere je potrebné poukázať na to, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému sa dôsledne riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a trest, ktorý obžalovanému uložil, zohľadňuje všetky vyššie uvedené kritériá. Rovnako správne v tomto smere okresný súd poukázal na pomer priťažujúcich okolností ktoré v predmetnej veci prevažovali u obžalovaného, na základe čoho potom okresný súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona, kde po zvýšení dolnej hranice podľa tohto ustanovenia je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody od 4 rokov a 8 mesiacov. Je teda nepochybné, že okresný súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pokiaľ obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Za správny považoval krajský súd i výrok o uložení ochranného opatrenia a to vo forme ochranného dohľadu na dobu 1 rok, ktorý vzhľadom na osobu obžalovaného je nevyhnutný na dovŕšenie výchovného pôsobenia.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.