Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrei Mazákovej v právnej veci navrhovateľky M. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo H. na L. ul. č. XX proti odporcovi F. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v T. č. 31 za účasti matky navrhovateľky M. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo H. na L. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ivanom Husárom advokátom so sídlom v Košiciach na Vojenskej ul. č. 14 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 19.10.2012 č.k. -131 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.2.1997 č.k. z 33,19 € na 500,- € mesačne od 20.10.2010 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu.

Dlžné výživné za obdobie od 20.10.2010 do 31.10.2012 v sume 11.384,04 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom takto rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. F. nar. XX.X.XXXX sumou 330,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc 20.10.2010.

Dlžné výživné za obdobie od 20.10.2010 do 31.10.2013 v sume 7.223,01 € je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

II. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej M. F. sumou 170,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet maloletého dieťaťa zriadený matkou na tento účel, počnúc 20.10.2010.

Dlžné úspory za obdobie od 20.10.2010 do 31.10.2012 vo výške 4.080,- € je otec povinný vložiť na účet maloletého dieťaťa zriadený na tento účel do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II z 28.2.1997 č.k. , v časti týkajúcej sa výživného.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 20.10.2010, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného pre v tom čase maloletú M. z 33,19 € na 500,- € mesačne od 8.12.2007 a zároveň žiadala zaviazať otca prispievať na tvorbu úspor maloletej 100,- € mesačne. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 63 ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1, 3, § 62 od. 1, 2, 4, 5, § 75 od. 1 vety prvej Zákona o

rodine a konštatoval, že u mal. M. došlo k zmene pomerov vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 15 rokov, v čase rozvodu mala maloletá 2 roky, zatiaľ čo v súčasnosti má 17 rokov a je študentkou maturitného ročníka gymnázia. Nepochybne sa zvýšili náklady na jej školské potreby, výdavky na ošatenie, stravovanie, uspokojovanie nevyhnutných osobných potrieb a výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom. Pokiaľ ide o príjem otca, vzhľadom na to, že otec v konaní nepreukázal svoje príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ani nepredložil žiadne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, musel súd vychádzať z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého sa v danom prípade predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Poznamenal, že v zmysle o životnom minime sumy životného minima sa novo upravia vždy k 1. júnu bežného kalendárneho roka, pričom od 1.7.2010 do 30.6.2011 životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu predstavovalo 185,38 € mesačne, za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2012 189,83 € mesačne, s účinnosťou od 1.7.2012 194,58 € mesačne. Z toho vyplýva, že výška priemerného mesačného príjmu otca bola za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 v sume 3.707,60 €, za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2012 v sume 3.796,60 € a od 1.7.2012 predstavuje 3.891,60 € mesačne. Súd zároveň zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorá svoj podiel na výžive maloletého dieťaťa plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že vývoj životných nákladov sám osebe odôvodňuje zmenu výšky výživného, považoval návrh matky za dôvodný, pričom uvedenú výšku výživného považuje za primeranú tak zárobkových možnostiam a schopnostiam otca, ktorého predpokladaný priemerný mesačný príjem bol za obdobie od začatia konania doposiaľ v uvedených výškach, ako aj odôvodneným potrebám 17- ročného dievčaťa. Ďalej citoval ust. Zákona o rodine a uviedol, že aj napriek tomu, že matka v konaní žiadala zvýšiť výživné od 1.11.2007, súdu nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohlo byť zvýšené výživné priznané spätne, preto súd zvýšil výživné až odo dňa podania návrhu, t.j. od 20.10.2010. Vzhľadom na to, že otec si plní vyživovaciu povinnosť na mal. M. vo výške 33,19 € mesačne, pričom od augusta 2012 nezaplatil výživné a súd zvýšil výživné na sumu 330,- € mesačne za obdobie od 20.10.2010 do 31.10.2012, za toto obdobie vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 7.223,01 € (výživné zvýšené o 296,81 € mesačne x 24 mesiacov + nezaplatené výživné za mesiace august, september a október 2012, teda 3 x 33,19 €), ktoré mu uložil zaplatiť v lehote 30 dní. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že dospel k záveru, že v danom prípade majetkové pomery otca ako povinného rodiča dovoľujú aj tvorbu úspor maloletej, preto mu uložil povinnosť prispievať v súlade s ust. Zákona o rodine na tvorbu úspor mal. M. mesačne sumu 170,- € počnúc dňom podania návrhu, teda 20.10.2010 do budúcna, pričom otcovi uložil, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka, to znamená, rodič ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dlh týkajúci sa úspor za obdobie od 20.10.2012 do 31.10.2012 vo výške 4.080,- € mu súd nariadil vložiť na účet maloletej v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že určené výživné niekoľkonásobne prevyšuje možnosti, ktoré má ako nezamestnaný a jeho príjem z príležitostných brigád je mesačne 280,- až 320,- €. Z tejto sumy spláca 100,- € za pôžičku vo výške 3.000,- € na výživné, ktoré zaplatil v júli 2010 matke navrhovateľky, ktorá mu sľúbila, že návrh na začatie konania zoberie späť, ak túto sumu zaplatí a nie ako uvádza 300,- €. Následne na to odcestovala s priateľom na dovolenku a mal. M. nechala samú doma vo H.. Vzhľadom na skutočnosť, že má ešte vyživovaciu povinnosť na syna vo výške 70,- € a na živobytie mu ostáva po odrátaní 110,- až 140,- €, je vyživovacia povinnosť určená súdom na základe nepravdivých informácií matky navrhovateľky pre jeho osobu likvidačná. Uviedol, že pre určenie výšky výživného nie je rozhodujúci príjem, ale majetkové pomery, čo je podstatne širší pojem ako samotný príjem. Z uvedeného dôvodu nie je v súlade so zákonom nebrať do úvahy ním uvedené financie. Namieta túto skutočnosť s tým, že majetkové pomery matky navrhovateľky nie sú tvorené len dávkou v hmotnej núdzi. Táto zatajila podstatné skutočnosti, ktoré by podľa zákona, konkrétne § 62 ods. 2 mal vziať súd pri rozhodovaní o zvýšenie výživného do úvahy. Matka navrhovateľky vlastní rodinný dom, ktorý v r. 2010 kompletne zrekonštruovala, vlastní 2 osobné motorové vozidlá a chalupu v obci Hačava, taktiež po rekonštrukcii. Vlastní koňa v hodnote 3.000,- €, ktorého ustajnenie v zariadení Vysokej školy veterinárnej na Popradskej ul. stojí mesačne okolo 500,- €, ak k tomu pripočíta každodennú dopravu z Valalík a samozrejme jazdecké potreby a veterinárnu starostlivosť, tak suma, ktorú matka minie na svoj koníček sa pohybuje okolo 1.000,- €. Už niekoľko rokov sa venuje obchodovaniu so psami všetkých plemien v mieste bydliska a podľa jej slov úspešne. Brigádničke, ktorú zamestnáva, platní mesačne 350,- €. Podľa jej vlastných slov v júli 2010 už to nie je čo bolo, ale tých 2.000,- € v čistom má každý mesiac. V prípade potreby vie zdokladovať, že od rozvodu v r. 1997 až do r. 2008 prispieval na

výživné pre mal. M. pravidelne od 2.000,- až 3.000,- Sk viac ako mu bolo určené súdom. Ďalšie výdavky na oblečenie, hračky, elektroniku alebo počas ich stretnutí nebude rozvádzať, pretože je to podľa neho samozrejmá vec. Týmto chce poukázať na to, že pokiaľ mu to jeho finančná situácia dovoľovala, nemal žiaden problém s tým, aby sa jeho dcéra podieľala na jeho životnej úrovni. Uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hnuteľný majetok, telefón, nemá v prenájme žiaden byt, ani dom. Uprednostňuje brigády aj s ubytovaním a ak nepracuje, prespí v T. u matky, ktorá je na invalidnom dôchodku a otca, ktorý je dlhodobo chorý a nezamestnaný. Býva tam aj jeho sestra s dieťaťom a nezamestnaný brat. Má dlžoby vo výške okolo 7.000,- €, ktoré spláca aj odrába prácou. Pohľadávky, ktoré vlastní, dlžníci nesplácajú, dlhodobo sa vyhýbajú a vzhľadom na jeho finančnú situáciu, keď nemá ani na súdne poplatky, sú momentálne nevymožiteľné. Tak ako pri prvom, aj pri druhom rozvode všetok nadobudnutý majetok nechal bývalým manželkám. Ako sa píše v rozsudku, že figuruje vo firme Doprastav Košice, s.r.o., tak je to aj doslovne. Vzhľadom na jeho neúnosnú situáciu si momentálne nemôže dovoliť ani vycestovať za jednotlivými osobami a osobne prevziať doklady, ktoré súd žiadal a doklady, ktoré sú potrebné, aby na obchodnom súde zapísali skutočnosť, že bol ako konateľ odvolaný zo všetkých spoločností, kde figuruje.

Matka navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odvolateľ na preukázanie svojich tvrdení a výšky svojich príjmov nepredložil žiaden doklad, ani v rámci konania na súde prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania. Absolútne ignoroval prvostupňové konanie, nevyjadril sa k návrhu na začatie konania, na výzvy súdu nereagoval a na žiadne pojednávanie sa nedostavil. Podľa jej vedomostí bol otec dieťaťa spoločníkom alebo konateľom vo viacerých spoločnostiach, ale ohľadom žiadnej z uvedených spoločností nepredložil žiadne dôkazy o výške jeho reálnych príjmov, vyplývajúcich z pozície konateľa alebo spoločníka. Súd prvého stupňa teda nemal inú možnosť ako vychádzať z prezumpcie príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalšie tvrdenia odvolateľa sú nepreukázané a nepravdivé. V júli 2010 otec maloletej zaplatil 300,- €, nie sumu 3.000,- € ako uvádza v odvolaní. Nehnuteľnosť, ktorú ona vlastní vo H., bola rekonštruovaná iba čiastočne z peňazí poskytnutých jej rodičmi. Predmetná nehnuteľnosť slúži pre účely jej bývania, chata v T. rekonštruovaná nebola, túto neprenajíma a nemá z nej žiaden príjem. Jediné motorové vozidlo 15-ročný Nissan predala v r. 2012 za 500,- € a k dnešnému dňu žiadne vozidlo nevlastní. Koňa nevlastní viac ako dva roky, pričom ustajnenie dnes stojí 250,- €. Okrem toho kôň nebol ustajnený na UVL, ale v Poľove, kde ustajnenie stálo 150,- €. Nakoľko si takéto náklady nemohla dovoliť, dohodla sa so známymi, že budú platiť ustajnenie a za to môžu na koňovi jazdiť. Pokiaľ sa týka chovu psov a ich predaja, ide o výmysly odvolateľa. Je síce pravdou, že ako hobby chová psov, ale príjem z ich predaja postačuje akurát na vykrytie nákladov spojených s ich stravou a veterinárnou starostlivosťou. Výmyslom je aj jeho tvrdenie o zamestnávaní brigádničky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľka M. F. dovŕšila XX.X.XXXX plnoletosť po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, uplynutí odvolacej lehoty a lehoty na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 cit. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,

že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa odseku 3 cit. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa ku dňu svojho rozhodnutia riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od odporcu (otca) pre v tom čase maloletú navrhovateľku, a to aj pokiaľ ide o zvýšenie bežného výživného, ako aj určenie výživného na tvorbu úspor. V priebehu odvolacieho konania došlo k právnej skutočnosti, ktorá vyvolala potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhovateľka dovŕšila plnoletosť v priebehu odvolacieho konania 29.4.2013, v dôsledku čoho zaniklo zákonné zastúpenie matkou maloletej, a keďže výživné je osobným právom dieťaťa, teda navrhovateľky, je oprávnená preberať alebo vymáhať výživné od povinného odporcu sama. Uvedená právna skutočnosť má vplyv aj na rozhodnutie o spôsobe splatnosti výživného na tvorbu úspor. Z ust. vety prvej Zákona o rodine vyplýva, že ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Zákon pritom nerozlišuje medzi dieťaťom maloletým a plnoletým. Uvedené ustanovenie prelomilo zásadu spotrebného charakteru výživného, to znamená, že je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať. Spôsob akým sa bude tvorba úspor zabezpečovať, je však nevyhnutné upraviť len v súvislosti s dieťaťom a jeho majetkom, pokiaľ je maloleté. Plnoleté oprávnené dieťa je oprávnené nakladať s výživným na tvorbu úspor bez obmedzenia. Len v prípade maloletého oprávneného je výživné na tvorbu úspor splatné na osobitný účet maloletého a pre nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebné schválenie súdom. Z uvedeného teda vyplýva, že u plnoletého dieťaťa sa výživné na tvorbu úspor stáva súčasťou bežného výživného, a preto nie je potrebné a ani účelné výživné rozčleňovať na tzv. bežné výživné a výživné na tvorbu úspor. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa v zmysle vyššie uvedeného tak, že zvýšil výživné z 33,19 € na 500,- € mesačne od 20.10.2010, t.j. odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, ktoré je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci navrhovateľke dopredu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa hodnotenia kvalifikovanej zmeny pomerov u navrhovateľky vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 15 rokov, v dôsledku čoho sa nepochybne zvýšili

všetky potreby navrhovateľky súvisiace so štúdiom, zdravotným stav, ošatením, stravovaním, osobnými potrebami, na uspokojovaní ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia. Matka uspokojovala všetky odôvodnené potreby navrhovateľky tak ako postupne vznikali, v rozsahu podstatne vyššom ako odporca, ktorého príspevok na výživu dieťaťa 33,19 € evidentne nemohol pokryť ani minimálnu časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu je odvolacia argumentácia odporcu, ktorou poukazuje na údajné majetkové pomery matky navrhovateľky, ktoré však ničím nepreukázal a z dokazovania súdu prvého stupňa ani nevyplynuli, irelevantná. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý v danom prípade aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov odporcu vychádzal z jeho fiktívneho príjmu, keďže ako osoba majúca príjem z inej než závislej činnosti, si nesplnil svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného ustanovenia vyplýva povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena povinnému rodičovi, v tomto prípade odporcovi, to znamená, že procesnú povinnosť zadovážiť skutkové podklady pre rozhodnutie súdu má povinný rodič, ktorý v tomto konkrétnom prípade mal predložiť doklady, z ktorých by bolo možné zistiť podstatné skutočnosti pre vyhodnotenie možností, schopností a majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti. Edičná povinnosť vyplývajúca z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine nie je viazaná na výzvu súdu, a ak si povinný rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (fiktívny príjem). Súd prvého stupňa aj napriek tomu odporcu niekoľkokrát vyzval na splnenie tejto povinnosti, na čo však odporca nereagoval, nevyjadril sa ani k návrhu na začatie konania, a nedostavil sa ani na jedno pojednávanie súdu. Odvolací súd tiež dodáva, že túto povinnosť si napriek podanému odvolaniu odporca nesplnil ani v odvolacom konaní. Vychádzajúc z fiktívneho príjmu odporcu, je aj záver o splnení podmienok pre určenie výživného na tvorbu úspor zo strany súdu prvého stupňa správny. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie výživného spätne pred podaním návrhu, ako žiadala matka navrhovateľky, nakoľko neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie zvýšeného výživného spätne (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

V dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného odvolací súd zmenil aj výrok o dlžnom výživnom za obdobie od 20.10.2010 do 31.10.2012, pričom ďalším dôvodom na zmenu tohto výroku je aj skutočnosť, že súd prvého stupňa ustálil dlžné výživné nesprávne. V prvom rade opomenul priznať dlžné výživné aj za obdobie 12 dní mesiaca október 2010 pri učení bežného zvýšeného výživného, ako aj dlžného výživného na tvorbu úspor a naopak, k dlhu na výživnom pripočítal odporcom nezaplatené výživné pre navrhovateľku za mesiace august až október 2012 (3 x 33,19 €). Titulom pre výkon rozhodnutia v časti doposiaľ určeného výživného 33,19 € je rozsudok o výživnom Okresného súdu Košice II z 28.2.1997 č.k. -26 a v prípade opätovného uloženia tejto povinnosti povinnému rodičovi v rozhodnutí o zvýšení výživného by došlo k duplicitnému rozhodnutiu. Pri ustálení dlžného výživného v dôsledku zvýšenia výživného súd môže vychádzať len z rozdielu medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným, pričom je irelevantné, či doposiaľ určené výživné povinný rodič uhrádzal a naopak, musí prihliadať na plnenia povinného, ktoré presahovali rámec doposiaľ určeného výživného, či už finančné alebo naturálne, ktoré však musí vyhodnotiť z hľadiska či spĺňali účel výživného.

V tomto prípade vznikol odporcovi dlh na zvýšenom výživnom ako rozdiel medzi zvýšeným výživným 500,- € mesačne a doposiaľ určeným výživným 33,19 €, čo je 466,81 x 24 mesiacov + 12 dní v októbri 2010, čo je spolu 11.384,04 €, ktoré odvolací súd uložil odporcovi zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku podľa , z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Nakoľko ide o výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži, pričom ani matka navrhovateľky pri uspokojovaní potrieb navrhovateľky nebola zvýhodnená možnosťami splátok a musela tieto potreby uspokojovať tak ako postupne vznikali, je lehota 90 dní dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti odporcom a zároveň strpenie plnenia v tejto lehote oprávnenou navrhovateľkou ju neprimerane neznevýhodní oproti povinnému.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.