Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/104/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.4.2023 č.k. - 24, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , , , tak, že zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 3.2.2021 a rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. zo dňa 15.5.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sp. zn. zo dňa 9.8.2021. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.5.2023 nasledovne (citácia): „Uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa 17.04.2023 podľa , písmeno b) ods.2, 7nrestného zákona bol môj návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý. V zákonnej lehote ihneď' po vyhlásení uznesenia súdu o zamietnutí môjho návrhu som zahlásil sťažnosť, ktorú teraz zdôvodňujem nasledovne: Nestotožňujem sa s názorom súdu prvého stupňa, že som nesplnil všetky zákonom stanovené podmienky . Vychádzam predovšetkým z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, ktoré konštatuje, že moje správanie sa vo výkone trestu stabilizovalo. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektujem a v osobných veciach udržiavam poriadok. V skupine odsúdených som nekonfliktný. Počas výkonu trestu som bol doposiaľ jedenkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne som potrestaný nebol. Pracovne nie som zaradený zo zdravotných dôvodov. Podľa hodnotenia stanovené ciele programu zaobchádzania plním čiastočne a čiastočne spĺňam aj podmienky na podmienečné prepustenie s dohľadom. Som toho názoru, na rozdiel od súdu prvého stupňa, že u mňa je odôvodnený predpoklad, že budem viesť na slobode riadny život a viac sa nedostanem do rozporu so zákonom. Pobyt vo výkone trestu ma presvedčil, že ak budem podmienečne prepustený s primeranou skúšobnou dobou, budem viesť riadny život a chcem, aby mi bola daná šanca na riadny život s tým, že sľubujem, že sa už trestnej činnosti viac nedopustím. Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto žiadam napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa , odseku 1, písmeno b) zrušiť a podľa , písmeno a)

rozhodnúť o mojom podmienečnom prepustení na slobodu s uložením primeranej skúšobnej doby podľa , odsek 1 / .“ Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku splnil čiastočne, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa pri konštatovaní o polepšení odsúdeného poukázal na jeho hodnotenie vypracované riaditeľom ÚVTOS a zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave je vo vzťahu k príslušníkom aj odsúdeným v súčasnosti slušné, stabilizovalo sa. Spočiatku nebolo na požadovanej úrovni, porušil zákaz prechovávať zakázané predmety. Časový rozvrh dňa, ústavný poriadok, zásady čistoty a hygieny odsúdený už dodržiava. V kolektíve odsúdených sa odsúdený javí ako nekonfliktný jedinec. Zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Pracovne zaradený nebol zo zdravotných dôvodov. Bol jedenkrát disciplinárne odmenený a nebol disciplinárne potrestaný. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne, čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie s dohľadom a resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Vo vzťahu k tretej zákonnej (druhá materiálna) podmienke, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu poukázal súd prvého stupňa na zjavné sklony odsúdeného páchať trestnú činnosť, ktoré neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný, má 12 záznamov v registri trestov. V prípade odsúdeného jeho doterajší život nasvedčuje tomu, že ani predchádzajúce tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu na neho nemali očakávaný účinok v tom zmysle, aby viac trestnú činnosť nepáchal. Odsúdený dostal množstvo príležitostí, ktoré súdy poskytli odsúdenému na to, aby svoj život viedol riadne a v súlade so zákonom, aj bez toho, aby vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedené tresty však neboli postačujúce k tomu, aby odsúdený zmenil svoje správanie k lepšiemu a poučil sa zo svojej trestnej minulosti. K tomu pristúpila skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu dopustil trestnej činnosti závažnejšieho charakteru (za ktorú bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn. ) čo len preukazuje, že doposiaľ ukladané tresty neboli dostatočné a náprava odsúdeného je možná len prostredníctvom nepodmienečného trestu odňatia slobody. V závere poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu a na len čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . Na rozdiel od prvostupňového súdu je sťažnostný súd toho názoru, že odsúdený nesplnil na podmienečné prepustenie ani prvú materiálnu podmienku. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, neboli vyhodnotené správne, odsúdený buď spĺňa alebo nespĺňa jednu z podmienok nevyhnutných na podmienečné prepustenie. Aj keď záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dokonca u odsúdeného vyskytli viaceré nedostatky, ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne, v súčasnosti nie je pracovne zaradený, nie je poverený žiadnou funkciou z radu väzňov a za celý čas výkonu trestu bol len raz disciplinárne odmenený.

Sťažnostný súd zdôrazňuje, že len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu, na ktorý odkazuje. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Aj sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá, vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti. Sťažnostný súd zároveň zdôrazňuje, že odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný (má dvanásť záznamov), uplatnil sa voči nemu inštitút podmienečného odsúdenia, ktorým mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený, dokonca nedodržal podmienky uložené pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a trestnej činnosti sa dopustil aj v jeho skúšobnej dobe. Uvedené svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Pokiaľ aj sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, táto okolnosť nie je v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení určujúca, keďže žiaden odsúdený, teda ani ten, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, nemá na podmienečné prepustenie „právny“ nárok. Ku každej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie súdy pristupujú individuálne, reflektujúc špecifiká toho ktorého prípadu. Aj napriek tomu, že riaditeľ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného (aj keď s dohľadom), treba upozorniť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach. Výlučne súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody, pričom je na zvážení súdu, či si uvedené odporúčanie osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Preto aj napriek skutočnosti, že sa odsúdený vo výkone trestu už dobre správa, riziko recidívy je s ohľadom na jeho trestnú minulosť stále privysoké. Súd má neustále pochybnosť a obavu, s ohľadom na jeho predchádzajúci život, či bude viesť, aj napriek výchovnému pôsobeniu výkonu trestu odňatia slobody, na slobode riadny život. Sťažnostný súd opakuje, že pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. V tomto smere je ďalším rozhodujúcim faktorom menej priaznivá resocializačná prognóza, rovnako ako len čiastočne plnené ciele stanovené programom zaobchádzania. V sťažnosti obhajoby uvádzané argumenty ohľadne presvedčenia odsúdeného, že už je u neho predpoklad viesť na slobode riadny živor, a že pobyt vo výkone trestu ho presvedčil o tom, že po prepustení sa už nedopustí trestnej činnosti, nie sú takými okolnosťami, ktoré by viedli k prepusteniu odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený mal šancu neopakovať páchanie trestnej činnosti už mnohokrát, po ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody, ani táto skutočnosť ho od opakovaného páchania trestnej činnosti neodradila. Navyše, ak má odsúdený záujem viesť riadny život, môže tak urobiť po výkone uloženého trestu, teda po prepustení na slobodu po jeho vykonaní. Záverom sťažnostný súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával. V prípade odsúdeného má sťažnostný súd za vyššie popísanej situácie vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že odsúdený v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je

namieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa obe materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie a prvostupňový súd správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.