Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8CoE-98-2013.pdf
PDF · 72.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, ul. Záhradnícka č. 60, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. R., C. č. XX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, ul. Ľudová č. 11, IČO: 47 234 466, adresa pre doručovanie Košice, ul. Nerudova č. 14, pre vymoženie sumy 2.165,57 eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na doplnenie uznesenia č. k. 7Er/687/2007-91 zo dňa 27. 02. 2013, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/687/2007-109 zo dňa 20. marca 2013, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, okresný súd návrh povinnej na doplnenie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/687/2007-91 zo dňa 17. 02. 2013 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 251 ods. 4, § 167 ods. 2, § 166 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Poukázal na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú trovami exekúcie iba trovy vzniknuté oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Exekučnému súdu vyplýva podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodovať pri zastavení iba o trovách exekúcie. Pokiaľ ide o trovy povinného, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 (uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2007 pod číslom 36 na str. 46) „právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným.“ Uviedol, že napriek uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné v prípadoch, keď vzniknú povinnému v exekúcii náklady spojené s úspešným bránením sa voči neprípustnej exekúcii, ktorej neprípustnosť spôsobil oprávnený, o týchto nákladoch povinného rozhodnúť aj v exekúcii. Pri rozhodovaní o týchto trovách exekučný súd aplikuje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, pričom musia byť splnené podmienky, že súd zastavuje exekúciu z dôvodov zavinených oprávneným (§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.), povinný podal exekučnému súdu návrh na prisúdenie náhrady trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a povinnému vznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva (§ 142 ods. 1 a § 137 O. s. p.). Iba v prípadoch kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné zaviazať oprávneného na náhradu tých trov, ktoré v exekučnom konaní a exekúcii vznikli povinnému. V danom prípade povinná podala dňa 27. 04. 2012 návrh na odklad exekúcie v ktorom si uplatnila trovy vo výške 319 eur. Dňa 30. 04. 2012 podala povinná návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
zastavenie exekúcie, v ktorom si uplatnila trovy vo výške 319,00 eur. Podaním zo dňa 15. 06. 2012 povinná uplatnila trovy vo výške 159,50 eura za podanie vyjadrenia k podanému odvolaniu oprávneného, o ktorých rozhodol Krajský súd v Žiline. Povinná podala dňa 13. 03. 2013 návrh na doplnenie uznesenia v ktorom si uplatnil trovy vo výške 159,68 eura. Návrh povinnej na odklad exekúcie podaný dňa 27. 04. 2012 a návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podaný dňa 30. 04. 2012 boli podané po vydaní rozhodnutia exekučného súdu č. k. 7Er/687/2007-13 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení dňa 26. 04. 2012. Trovy vzniknuté povinnej za právne zastúpenie pri vyhotovení uvedených návrhov tak neboli potrebné na účelné uplatňovanie práva, keďže exekúcia už bola ex offo zastavená exekučným súdom (neprávoplatne). Trovy vzniknuté povinnej za vyjadrenie k odvolaniu oprávneného boli povinnej priznané Krajským súdom v Žiline. Exekučný súd za takého stavu nemal dôvod rozhodovať o uplatnených trovách povinnej. Nakoľko súd zamietol návrh na doplnenie uznesenia, neboli účelne vynaložené ani trovy povinnej za podanie návrhu na doplnenie uznesenia (podaný dňa 13. 03. 2013). Nakoľko povinnou uplatnené trovy neboli potrebné a účelne vynaložené na uplatňovanie práva, povinnej nevznikol v exekučnom konaní a exekúcii nárok na ich náhradu a rozhodovanie o nich. Z uvedených dôvodov súd podanému návrhu povinnej nevyhovel a podľa § 166 ods. 2 O. s. p. návrh na doplnenie uznesenia zamietol.
V zákonnej lehote proti uzneseniu podala odvolanie povinná. Žiadala uznesenie okresného súdu zmeniť a priznať jej uplatnené trovy v zmysle podania označeného ako „Návrh na doplnenie uznesenia č. k. 7Er/687/2007-91 z 13. 03. 2013“. S rozhodnutím okresného súdu vyjadrila nesúhlas a jeho odôvodnenie považovala za zavádzajúce a nedostatočné. Uvádzala, že vyšší súdny úradník ante datoval rozhodnutie vydané od stola a že pri nepriznaní trov právneho zastupovania nepostupoval správne Dĺžka trvania nezákonnej exekúcie - od vydania poverenia na vykonanie exekúcie po doručenie prvostupňového rozhodnutia o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú uplynulo 55 mesiacov, pričom toto rozhodnutie bolo označené ako „vydané“ práve len jeden deň pred podaním návrhu na odklad zo strany povinného. Z obsahu spisu vyplýva, že dátum udelenia plnomocenstva (18. 04. 2012) predchádza dátumu rozhodnutia titulného súdu o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú dňa 26. 04. 2012. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bolo rozhodnutie titulného súdu o dátume vydania tohto rozhodnutia pravdivé, odmena za jeden úkon právnej služby (príprava, prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom) mala byť priznaná, nakoľko v čase vydania rozhodnutia 20. 03. 2013 bola táto skutočnosť zrejmá a nesporná z obsahu spisu. Úkony právneho zastúpenia povinnej boli riadne uplatnené a vyčíslené a vzhľadom na charakter konania i to, že ich obsahom bol návrh totožný s rozhodnutím (v časti zastavenia) mali byť trovy povinnej priznané. Nepriznanie náhrady trov konania mohlo spôsobiť porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Oprávnený sa k odvolaniu povinnej písomne nevyjadril.
Sudca podanému odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť, a preto v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol, že odvolanie neobsahuje dôvody umožňujúce uvedený postup prvostupňového súdi, preto neboli naplnené zákonom stanovené podmienky na aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že povinná nepreukázala splnenie podmienok k tomu, aby jej exekučný súd mohol priznať trovy konania. V danom prípade nebola splnená podmienka, že trovy povinnej vznikli na účelné uplatňovanie práva. Zo spisu prvostupňového súdu mal odvolací súd preukázané, že povinná podala návrh na odklad exekúcie dňa 27. 04. 2012 a návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie dňa 30. 04. 2012. Oba návrhy povinnej boli podané po vydaní rozhodnutia v konaní sp. zn. 7Er/687/2007-13, a to dňa 26. 04. 2012. Povinná nepreukázala antidatovanie súdneho rozhodnutia.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .