Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/278/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Mária Klepancová, v právnej veci žalobcu: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Q., zastúpeného advokátom: JUDr. Katarína Kalabová, Krasovského 13, Bratislava, proti žalovaným: 1. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A., 2. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Daniel Chovanec, Radlinského 6, Bratislava, 3. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., o určenie neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. apríla 2012, č.k. -245, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorou žalobu zamietol p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uzavretá 13.11.2001 medzi žalovaným 1 a 2 ako spoluvlastníkmi a spoluvlastníkmi a žalobcom v zastúpení žalovanou 3 a aj žalovanej 3, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť kat. úz. A., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela č. 40/1, parcela č. 40/2, parcela č. 40/3 a dom súpisného čísla XXX na parcele č. 40/2 je neplatná, pričom v priebehu konania rozšíril žalobu so súhlasom súdu aj o určenie neplatnosti plnej moci zo dňa 05.04.2001, ktorú udelil žalovanej 3. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím , vecne tým, že v danom prípade, keďže predmetom konania je určovacia žaloba, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý záujem. Vzhľadom na zistený skutkový stav žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na určovaciu žalobu a aj dohody o splnomocenstve udeleného na uzavretie tejto dohody. Nie je totiž daný žiadny naliehavý právny záujem tam, kde sa môže žalobca domáhať plnenia. Túto možnosť žalobca nevyužil. Len v konaní na plnenie by sa súd zaoberal otázkou platnosti či už plnomocenstva alebo samotnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako prejudiciálnou otázkou. Naviac vyhovením žaloby by sa do právnej neistoty dostali žalovaní 1 a 2 ako terajší vlastníci nehnuteľností, rovnako ako aj žalovaná 3, ktorá síce nie je vlastníčkou, ale bola jej vyplatená finančná protihodnota za podiely na nehnuteľnosti, pričom z hľadiska hodnoty podielu potom nastupuje samotný právny vzťah žalobcu so žalovanou 3 ako bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Odôvodnenie žaloby z hľadiska naliehavého právneho záujmu extrémnou nepriaznivou finančnou situáciou žalobcu nie je preukázaním naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, pretože táto nemá riešiť nepriaznivú situáciu účastníka. Za daného stavu aj ďalšie odôvodnenie naliehavého právneho záujmu formálnym a všeobecným vyjadrením potreby ochrany vlastníctva neobstojí, jednak z dôvodu, že v konaní na plnenie by sa prípadne mohla posudzovať otázka

platnosti dohody ako prejudiciálna otázka. Už samotná neexistencia naliehavého právneho záujmu bola dôvodom na zamietnutie žaloby v oboch častiach.

Súd prvého stupňa potom vec posúdil aj z hľadiska samotnej neplatnosti namietaných úkonov a to podľa s tým, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by robili právny úkon neplatným. Dôvod neplatnosti udeleného plnomocenstva žalovanej 3 žalobca ani neuviedol. Ani plnomocenstvo, ani namietaná dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva netrpeli takými vadami a nedostatkami, ktoré by ich robili neplatnými, keďže mali všetky zákonom stanovené náležitosti. V časti plnomocenstva potom súd poukázal na skutočnosť, že v ňom výslovne bolo udelené splnomocnenie aj na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Neboli zistené žiadne okolnosti jeho neplatnosti, žalobca ho v podpísal, bol s jeho obsahom oboznámený a jeho tvrdenia sa javia ako účelové v snahe dosiahnuť neplatnosť samotnej dohody. Súd nezistil rozpor so zákonom ani jeho obchádzanie v súvislosti s namietanými úkonmi. Už v čase udelenia plnej moci žalobca so žalovanou nežil v spoločnej domácnosti 3 roky, o nehnuteľnosť ani splácanie úveru sa nezaujímal, čo sám potvrdil. Okolnosti uzavretia dohody mu boli známe najneskôr v čase, kedy sa dozvedel o zmene bydliska žalovanej. Ním uvádzané investície sú irelevantné a tieto si prípadne mohol uplatniť iným spôsobom. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že nehnuteľnosť bola zaťažená úverom a záložnou zmluvou, do rozhodnutia súdu bola sporná len výška záložného práva, čo však nič nemení na skutočnosti, že záložný veriteľ sa svojich práv domáhal a teda boli dôvodné obavy o stratu vlastníctva vykonaním dražby. Ani o tieto skutočnosti sa žalobca nezaujímal. V ďalšom súd prihliadol na námietku premlčania znesenú žalovanými, pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná 3 konala v rozpore s jeho záujmami, že na uzavretie dohody nedal súhlas a to s prihliadnutím na ust. . Žaloba bola podaná 03.06.2011, pričom žalobca najneskôr v roku 2004, kedy prebiehalo konanie o rozvod manželstva bol na území Slovenskej republiky, mal vedomosť o tom, že žalovaná 3 s deťmi bývajú na W. ulici a nie v spornej nehnuteľnosti a v trojročnej premlčacej lehote sa relatívnej neplatnosti úkonov nedomáhal. Nepochybne pri minimálnom záujme mohol mať vedomosť a túto aj mal o predaji podielu spoluvlastníkom. I keď v danom prípade sa jednalo o tvrdenie nesúhlasu manžela pri nie bežnej záležitosti, navrhovateľ sa návrh domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V ďalšom súd konštatoval, že samotná cena nehnuteľnosti zohľadňovala výšku úveru, ktorý vyplatili žalovaní 1 a 2 a so všetkých predložených dokladov vyplýva, že vzhľadom na kroky záložného veriteľa bolo potrebné situáciu riešiť o čo však žalobca neprejavil akýkoľvek záujem. V danom prípade podanie žaloby svedčí o účelovosti konania žalobcu v snahe získať finančné prostriedky. Z týchto dôvodov potom žalobu vo veci samej ako nedôvodnú zamietol a úspešným žalovaným v zmysle priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia podľa a Vyhlášky č. vychádzajúc z hodnoty polovice nehnuteľnosti, tzn. 20.082,32 Eur, zohľadniac spoločné úkony za spoločné zastupovanie.

Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie žalobca s tým, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa. Rozporuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol daný naliehavý záujem na určovacej žalobe. Súd postupoval mechanicky a formalisticky, keď generalizoval skutočnosti tak, že naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde je možné sa domáhať plnenia. Žalobca sa od počiatku domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ale mal len záujem na určení, že je vlastníkom časti nehnuteľnosti, že dohoda, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných 1 a 2 je neplatná. Žalobca nemal o uzavretí dohody vedomosť, táto bola uzavretá v rozpore s jeho záujmom a preto určovací návrh je v danom prípade opodstatnený aj z dôvodu, že vyriešenie platnosti plnej moci a dohody by znamenalo úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Určením neplatnosti dohody by nastal právny vzťah, ktorý by vyjasnil vzťahy medzi účastníkmi konania, došlo k uvedeniu stavu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu a bolo by možné do katastra nehnuteľností zapísať vlastnícke právo žalobcu bez potreby ďalšieho dokazovania. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalobca dôvod neplatnosti udeleného plnomocenstva neuviedol, pričom rozsah udelenej plnej moci je podľa súdu daným textom plnej moci. Súd prvého stupňa v tejto časti nesprávne zhodnotil zistený skutkový stav, keď rozsah plnej moci odvodzuje od textu plnomocenstva a úplne opomína existenciu pokynov žalobcu a dohody splnomocenca a splonomocňujúcej osoby. Súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s preukázanými skutočnosťami, že žalobcovi neboli zo strany žalovanej 3 ako splnomocenca vyplatené žiadne finančné prostriedky, resp. pomerná časť odplaty za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. S ohľadom na finančnú situáciu žalobcu existujúce pôžičky, ktoré žalobca preukázateľne splácal a je zrejmé, že žalobca by v prípade vedomosti o uzavretí dohody mal záujem na vyplatenie finančných prostriedkov. Uvedená

skutočnosť je zároveň dôkazom toho , že žalobca o uzavretí dohody nevedel. Rozpor záujmov vyplýva aj z dohodnutej odplaty za prevod spoluvlastníckeho podielu, keď výlučne v prospech žalovanej 3 je dohodnutá časť odplaty, ktorú predstavovalo plnenie - právo doživotného užívania nehnuteľnosti v centre A. v prospech tretej osoby, ktorá je blízkou príbuznou žalovanej 3, ku ktorej žalobca nemá žiaden vzťah. Žalobca ako dôvod rozporu záujmov neuviedol rozpad spoločnej domácnosti, na ktorú poukazuje súd prvého stupňa, ale konanie žalovanej 3, ktorým ho poškodila, keď nehnuteľnosť previedla na tretú osobu, aj keď vedela, že to nebol záujem žalobcu a túto skutočnosť predtým tajila. Žalovaná 3 v konaní opakovane uviedla množstvo skutočností, ktorými mi ju podľa jej tvrdenia žalovaný počas trvania manželstva poškodzoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti majú za to, že žalovaná 3 nebola schopná postupovať objektívne v súlade s oprávnenými záujmami žalobcu, ale pri rozhodovaní o nakladaní s nehnuteľnosťou zohľadňovala primárne svoje záujmy. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že okolnosti uzavretia dohody boli žalobcovi známe najneskôr v čase, kedy sa dozvedel o zmene bydliska žalovanej, uviedol, že nie je zrejmé o akú skutočnosť súd toto konštatovanie opiera. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol s dohodou oboznámený. Táto mu nikdy nebola žalovanou 3 zaslaná ani inak predložená a dozvedel sa o nej až v lete 2011, na základe jeho výslovnej žiadosti. Žalobca žil 10 rokov v zahraničí, pričom na Slovensko sa vracal len sporadicky kvôli deťom a svojim rodičom. Dôvodne predpokladal, že vo veci za neho konal splnomocnenec, tzn. žalovaná 3, a nemal žiaden dôvod iniciatívne sa domáhať predkladania informácií o nehnuteľnosti, keďže mal za to, že je povinnosťou splnomocnenca ho o týchto veciach informovať. Ďalej namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že cena nehnuteľností zohľadňovala výšku úveru a zo všetkých predložených dokladov vyplýva, že vzhľadom na kroky záložného veriteľa bolo potrebné situáciu riešiť o čo žalobca neprejavil záujem a jedná sa nepochybne o účelovosť konania žalobcu v snahe získať finančné prostriedky, nesúhlasil ani s týmto konštatovaním. Žalobca oprávnene predpokladal, že vzhľadom na udelenú plnú moc a preukázaný rozsah dohody o plnomocenstve je o nehnuteľnosť dostatočne postarané a v prípade vzniku neočakávaných skutočností ho splnomocnený zástupca bude informovať. Výlučným právom žalobcu bolo rozhodnúť, ako bude s jemu prislúchajúcou časťou nehnuteľnosti nakladané. Uvedená skutočnosť bola pritom v konaní preukázaná, keď žalobca vo vzťahu k žalovanej 3 obmedzil rozsah danej moci a teda súd nemôže toto právo žalobcovi upierať a rozhodovať čo je pre žalobcu výhodné.

Rozsudok napadol aj v časti rozhodnutia o trovách konania, poukázal predovšetkým na nedostatočné odôvodnenie a nesprávnu aplikáciu príslušných ustanovení vyh. č. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, v ktorom prípade ide o spor s neoceniteľným predmetom konania, čo sa má odraziť aj pri výpočte trov právneho zastúpenia. Zo strany súdu išlo o nesprávny postup, keďže výšku trov právneho zastúpenia nemal určiť v zmysle a Vyhlášky č. , ale v zmysle citovanej vyhlášky. Namietal aj počet priznaných právnych úkonov, hlavne počet rokovaní v prípade právneho zastúpenia na strane žalovaných. Súdom uznaný počet rokovaní je neodôvodnený a hlavne nemožno ich uskutočnenie preukázať. V prípade, že by odvolací súd potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže dôvodom zamietnutia žaloby bolo okrem iného nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení a táto skutočnosť bola súdu prvého stupňa známou už v čase podania žalobného návrhu a žiadosti o vydania predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a nikdy v priebehu konania túto otázku nerieši., je možné konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávnym postupom nedôvodne navýšil trovy konania, čo je v rozpore so zásadami hospodárnosti konania. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1 a 2 vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Zdôraznili, že žalobca jednoznačne naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nepreukázal a to jednak preto, že ho zdôvodňoval svojou nepriaznivou finančnou situáciou, čo však nie je právny, ale skôr ekonomický záujem na určení, ako aj preto, že petit žaloby mal byť správne naformulovaný úplne inak než ako to urobil žalobca. Aj v časti rozhodnutia o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti žalobcom udeleného plnomocenstva žalovanej 3 je nesporné , že žalobca jasne a určite prejavil svoju vôľu podpisom plnej moci, kde sa výslovne hovorí o predaji spoluvlastníckeho podielu, resp. zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd prvého stupňa správne akceptoval nimi vznesenú námietku premlčania, práva žalobcu dovolať sa neplatnosti spornej dohody o zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.11.2001. Podpis žalobcu na plnomocenstve zo dňa 05.04.2001 predstavuje tiež súhlas žalobcu podľa , aby žalovaná 3 nakladala so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti ako i spoločnou vecou v iných ako bežných veciach. Ak má žalobca za to, že tento súhlas neudelil odvolal ho, že boli porušené podmienky tohto

súhlasu, mal sa dovolávať relatívnej neplatnosti predmetnej dohody v trojročnej lehote od podpisu spornej dohody, tzn. do 15.11.2004, čo sa ale nestalo a toto samé o sebe bolo dôvodom na zamietnutie celej žaloby. Žalobca založil celú svoju žalobu na tvrdení, že existoval rozpor záujmov medzi žalobcom a žalovanou 3 a na tvrdení, že žalovaná 3 ho nemohla zastupovať pri podpise spornej dohody na základe plnej moci. Toto tvrdenie však nezostalo pravdivým ani opodstatneným. Žalobca a žalovaná 3 pristupovali k spornej dohode na jednej strane zmluvy a prevádzali žalovaným 1 a 2 svoj spoločný spoluvlastnícky podiel, čiže ich záujem z hľadiska uzavierania dohody bol rovnaký a to dosiahnuť maximálny možný výnos z prevodu podielu s ohľadom na existujúci skutkový stav, najmä na existenciu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech banky a zámer banky uskutočniť výkon tohto záložného práva. Medzi žalobcom a žalovanou 3, ktorá zastupovala žalobcu pri uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda neexistoval rozpor záujmov vo vzťahu k uzavretej dohode. Skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel o uzavretí predmetnej dohody je z hľadiska jej platnosti úplne irelevantná. Žalobca klame, že sa dozvedel o predaji podielu na nehnuteľnosti až v roku 2011, keď sa vrátil zo zahraničia späť na Slovensko. Aktuálny stav si mohol overiť napríklad na Katastrálnom portáli alebo predtým písomnou žiadosťou na Správu katastra, prípadne so žiadosťou vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva. Poukázali na výpoveď svedka L. D. na pojednávaní zo dňa 15.03.2012, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalobca vedel o predaji nehnuteľnosti najneskôr v roku 2004. Záverom uviedli, že sa stotožňujú so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že cena nehnuteľnosti, tzn. odplata za spoluvlastnícky podiel na nej vo veľkosti jednej poloviny zohľadňovala výšku úveru, ktorý vyplatili žalovaní 1 a 2, a že vzhľadom na kroky záložného veriteľa bolo skutočne potrebné situáciu riešiť o čo žalobca neprejavil žiaden záujem. Dohodnutá odplata za spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti vo výške 605.000,- Sk bola primeraná, dokonca s ohľadom na okolnosti prípadu (výšku úveru), ktorý bol zabezpečený zriadeným záložného práva k nehnuteľnosti a reálnu hrozbu výkonu tohto záložného práva ešte vyššia ako reálna trhová cena, ktorú by v tom čase nemohol ponúknuť žiadny záujemca, ak by sa vôbec nejaký našiel. V tejto súvislosti poukázal aj na ocenenie nehnuteľnosti znalcom F. C., ktorý je súčasťou spisu.

Čo sa týka náhrady trov konania nestotožnili sa s názorom žalobcu, ale považujú za správny postup súdu, keď za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon za zastúpenie jedného žalovaného počítal podľa Vyhlášky č. Predmetom žaloby bolo určenie neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou sa prevádza spoluvlastnícky podiel jednej poloviny na nehnuteľnosti za odplatu vo výške 605.000,- Sk. V takomto prípade je predmetom konania spoluvlastnícky podiel jednej poloviny na nehnuteľnosti podobne ako pri určení vlastníckeho práva k nemu. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.01.1993, sp. zn. IÚS712/01SB. Záverom zdôraznil, že vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe navrhujú, aby sú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a aby bol žalobca zaviazaný k náhrade vyčíslených trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si potom vyčíslili v sume 462,48 Eur za vyjadrenie k odvolaniu.

Aj žalovaná 3 podala písomné vyjadrenie k odvolaniu s tým, že odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo veci vecne správne a rozhodnutie je treba zrušiť len v časti o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust.

vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle ust. sa potom odvolací súd v časti rozhodnutia o určenie neplatnosti právnych úkonov obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva iba nasledovné:

Z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobca sa ním domáha určenia neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Trnava, Obec A., kat. úz. A., parcelné č. 40/1 zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. 40/2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 40/3 zastavané plochy a nádvoria a k stavbe zapísanej na LV č. XXXX Katastrálny úradom Trnava, Správa katastra Trnava, Okres Trnava, Obec A., kat. úz. A., súpisné č. XXX na parcele č. 40/2, v ktorom sú obchodno- prevádzkové priestory. Dôvod neplatnosti uviedol, že právny úkon“ Dohoda o zrušenie podielového spoluvlastníctva“ má vady, pre ktoré je neplantá, nakoľko nemá zákonom predpísané náležitosti, tzn. prejav žalobcu ako spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v písomnej forme, prípadne rovnaký prejav jeho zástupcu oprávneného za neho vykonať tento úkon. V ďalšom popísal skutkový stav, podľa ktorého v roku 2001 bol spoluvlastnícky podiel vo výške jednej poloviny na predmetnej nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 3 (ako jeho manželky) a podiel vo výške jednej poloviny bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1 a 2. Dňa 05.04.2011 žalobca udelil žalovanej 3 plnú moc na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa nehnuteľnosti. Dôvodom udelenia plnej moci a jej znenia bola skutočnosť, že v roku 1999 a nasledujúcich sa žalobca dlhodobo zdržiaval pracovne v zahraničí s úmyslom vyriešiť finančnú situáciu rodiny a preto uvedenou plnou mocou splnomocnil na nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou žalovanú 3. Dôvodom udelenia plnej moci bola predovšetkým skutočnosť, že ohľadne predmetnej nehnuteľnosti a jej využitia panoval nesúlad medzi spoluvlastníkmi. Žalovaní 1, 2 a 3 uzavreli dňa 13.11.2001 dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, predmetnom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúceho sa v BSM žalobcu a žalovanej 3 na žalovaných 1 a 2. Žalobcu ako účastníka dohody zastupovala žalovaná 3 na základe plnej moci zo dňa 05.04.2011. Až v priebehu konania tesne pred rozhodnutím vo veci samej súd uznesením na pojednávaní dňa 17.04.2012 pripustil rozšírenie petitu žaloby o určenie neplatnosti plnej moci zo dňa 05.04.2001. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu je zrejmé, že žalobu rozšíril o určenie neplatnosti plnej moci zo dňa 05.04.2001 z dôvodu, že aj na základe takto určenej neplatnosti plnej moci sa stáva neplatnou pôvodne napadnutá dohoda. Dokazovanie v tomto smere nenavrhol doplniť.

V zmysle predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi tzn.: žalovaným je popieraná existencia práva žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, je daná potreba odstránenia tejto neistoty. Ustálená judikatúra súdov vychádza zo záverov, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah ohrozený, poprípade tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie žalobcu stalo neistým. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstránia, alebo nezjednajú efektívne istotu v dotknutom právnom vzťahu, nie je podmienka naliehavého právneho záujmu splnená a súd bez toho, aby sa zaoberal vecou samou, žalobu o určenie zamietne.

Judikatúra tiež zastáva názor, podľa ktorého ak má právna otázka (tu platnosť právneho úkonu), o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky (neplatnosti právneho úkonu), ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv

(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Tento právny záver zaujal NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle konštantnej súdnej judikatúry ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná i keď je možná žaloba na plnenie. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená, kde by neslúžila potrebám praktického života a viedla by k zbytočnému rozmnoženiu súdnych sporov.

Podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky v danom prípade nie sú splnené. Odvolací súd preto tiež uzavrel, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti popísanej dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ani na určení neplatnosti plnej moci udelenej žalovanej 3 dňa 05.04.2011. Je zrejmé, že navrhovateľ sa chce domôcť svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorej sa týka napadnutá dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva. V prípade, že by sa v konaní domáhal svojho vlastníctva k nehnuteľnosti zvoleným spôsobom, v takom konaní by súd riešil otázky platnosti dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva aj plnomocenstva ako otázku predbežnú (prejudiciálnu). Neobstojí totiž jednoduchý názor žalobcu, že v prípade určenia neplatnosti dohody, v katastri nehnuteľnosti, by sa obnovil predchádzajúci stav a on by opäť bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností.

Žalobca za dôvod neplatnosti právneho úkonu uvádzal predovšetkým jeho absolútnu neplatnosť a s použitím aj jeho relatívnu neplatnosť. S ktorými námietka sa súd prvého stupňa vysporiadal a dospel k správnemu záveru, že dôvody absolútnej neplatnosti ani u jedného z posudzovaných dôvodov neexistujú.

Pokiaľ ide o posúdenie relatívnej neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v zmysle , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Toto ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. V súvislosti s vybavovaním spoločných vecí zákon používa pojmy „bežné veci“ a „ostatné veci“, pričom bližšie tieto pojmy nevymedzuje. Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci na účel, na ktorý vec slúži a podobne. Za bežnú vec možno považovať napríklad zaobstarávanie každodenných nákupov, bežného ošatenia, platenia poplatkov a podobne. Za bežnú vec však nemožno považovať napríklad darovanie nehnuteľností, poskytnutie daru, ktorý nemá len nepatrnú hodnotu a podobne. V týchto veciach majú manželia zásadne konať spoločne, resp. so vzájomným súhlasom. Ak ide o vybavovanie inej než bežnej veci, je na platnosť právneho úkonu potrebný súhlas oboch manželov. Tento súhlas nemôže byť konkludentný a už vôbec nie vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností. Ak súhlas nebol udelený, je právny úkon relatívne neplatný (). Právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežných vecí uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, je považovaný za platný, pokiaľ ten, ktorý je ním dotknutý sa nedovolá jeho neplatnosti. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. , , , , , a považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. To znamená, že pokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti.

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu

dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.08. 2010, sp. zn. ) . Pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. V danom prípade dôvod relatívnej neplatnosti napadnutého úkonu zistený nebol vzhľadom na existenciu písomného, kvalifikovaného a zrozumiteľného plnomocenstva udeleného žalobcom žalovanej 3, ktorá podľa neho dohodu uzavrela (dňa 13.11.2001) aj v mene žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa správne prihliadol i na námietku premlčania a správne vyhodnotil, že žalobca musel o zrušení podielového spoluvlastníctve vedieť skôr ako než 3 roky pred podaním žaloby na súd (dňa 03.06.2011). V roku 2004 totiž prebiehalo konanie o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej, žalovaný už vtedy s pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou vedel, že žalovaná s deťmi už v nehnuteľnosti nebýva a táto sa stala predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uvedené vyplynulo i z ostatných vykonaných dôkazov, preto záver súdu prvého stupňa s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania, je správny.

Na základe uvedeného, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh zamietol ako nedôvodný. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. a vo veci samej potvrdil.

Odvolanie žalobcu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania je však dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutia v časti o trovách konania vykazuje znaky arbitrárnosti, keď nie je z neho možné vyvodiť prečo vzal súd za základ pri priznaní odmeny advokáta hodnotu nehnuteľnosti, a podľa akých ustanovení priznal úspešnému účastníkovi odmenu za ten-ktorý úkon právnej pomoci a v akej výške, keď je nesporné, keď predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, tzn. predmet konania, ktorého hodnotu v peniazoch nemožno vyjadriť. Pokiaľ súd priznal odmenu advokátovi aj za viaceré „rokovania“ a písomné vyjadrenia, tiež nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia zistiť o ktoré úkony ide. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na potrebu zohľadnenia hľadiska účelnosti jednotlivých úkonov advokáta, keď spis obsahuje viackrát zaslané fotokópie listinných dôkazov a písomné vyjadrenia, ktoré takmer pravidelne nasledujú za pojednávaním vo veci samej a následne potom protistrana sa vyjadruje k vyjadreniu žalobcu.

V zmysle ust. v odôvodnení rozsudku a v spojení s ust. i uznesenia, súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie cit. ust. . Takéto odôvodnenie musí teda obsahovať i uznesenie súdu a to i v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného uznesenia prvostupňového súdu v napadnutej časti s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový súd sa ust. dôsledne neriadil, keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie o náhrade trov predmetného konania podstatné skutočnosti. V dôsledku toho je rozhodnutie i nepreskúmateľným.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania účastníkov s použitím zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť vecne i právne otázku náhrady trov konania účastníkov a jeho výšku, pritom súd s poukazom na rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.