Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-210-2013.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrei Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov I. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo I. - E. B. č. XX zastúpenej JUDr. Jurajom Birošom advokátom so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 a K. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. na M. ul. č. X v konaní o úpravu výkonu rodičovských prvá a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 25.9.2012 č.k. 13P 145/2012-64 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 23.4.2013 č.k. 13P 145/2012-110 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. Q..
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zveril mal. Q. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletej vopred počnúc od 26.4.2012 a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny piatok v mesiaci od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. a každú nepárnu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletú prevezme v mieste bydliska matky v stanovenú hodinu a v mieste bydliska matky ju odovzdá v stanovenú hodinu.
Proti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletou podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.b/ a d/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že upraví styk otca s maloletou každú párnu nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletú prevezme v jej bydlisku v stanovenú hodinu a na tom istom mieste jej maloletú odovzdá a každý pondelok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste jej bydliska, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožňuje sa so skutkovými zisteniami uvedenými v napadnutom rozsudku, na základe ktorých dospel súd k záveru, že napriek tomu, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa o dieťa zaujíma a pravidelne maloletú navštevuje. Napriek tomu, že dieťa je ešte malé, je na otca zvyknuté, otec nemá so starostlivosťou o maloletú žiaden problém a je v záujme maloletej prehlbovať a rozvíjať vzťah s rodičom, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti. V priebehu konania nesúhlasila s návrhom otca, aby mohol tráviť víkendy s maloletou s tým, že táto bude v jeho domácnosti ostávať aj cez noc a to z dôvodu, že nie je pre dieťa vo veku jedného roka a deviatich mesiacov vhodné, aby trávilo noc bez matky, na ktorú je citovo naviazané a jej prítomnosť si v noci vyžaduje. Maloletej v tomto čase rastú zuby, čoho dôsledkom maloletá v noci často plače, je nervózna a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Tiež namietala, že maloletá je zvyknutá spať v posteli,
avšak v jednoizbovom byte otca majú k dispozícii len postieľku, o ktorú sa v noci stále udiera. Domnieva sa, že názor súdu prvého stupňa obsiahnutý v odôvodnení rozsudku, že otec nemá so starostlivosťou o maloletú žiaden problém, nie je podložený žiadnymi skutkovými zisteniami, dôkazmi a tento záver nevyplýva ani zo správy o šetrení kolíznej opatrovníčky. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti, sa o maloletú starala ona alebo stará matka zo strany otca. Na pojednávaní uviedla, že otec je častokrát nervózny, keď maloletá plače, nerešpektuje jej denný režim a považuje ho za nezodpovedného, pretože otec maloletú po obede nenechá spať, čo je pre dieťa v jeho veku nevyhnutné. Uvedenú skutočnosť na pojednávaní potvrdil aj otec s odôvodnením, že keďže jeho styk je obmedzený len na niekoľko hodín, chce tento čas využiť efektívne. Poukázala tiež na to, že kolízny opatrovník nevykonal šetrenie v mieste bydliska otca. Vyjadrila názor, že úprava styku uvedená v napadnutom rozsudku nie je širšia ako styk, ktorý sa realizoval na základe ústnej dohody medzi ňou a otcom dieťaťa. Otec je nezamestnaný, má teda dostatok času venovať sa maloletej aj cez týždeň. Otcovi nebráni a ani nemá v úmysle brániť stretávať sa s maloletou častejšie vždy, keď o to požiada. Nakoľko ona je zamestnaná a pracuje na zmeny, sama by uvítala, keby otec maloletej prejavil záujem starať sa o maloletú cez týždeň, kým je ona v práci, čo by zodpovedalo aj jeho požiadavke podieľať sa na výchove maloletej. Nakoľko s maloletou býva v rodičovskom dome so záhradou a detským ihriskom, môže otec stráviť plnohodnotný čas s maloletou aj v mieste jej bydliska, čím by ušetril čas, ako aj dopravu do Košíc a naspäť. Upravený styk tiež nezohľadňuje návrhy rodičov vyslovené na pojednávaní, aby každý z rodičov mal možnosť stráviť aspoň jeden celý víkend v mesiaci s maloletou. Názor, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa nie je vhodné, aby strávilo dva dni a dokonca noc bez matky vyslovil aj súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia z 23.5.2012, ktorým bol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou tieto vlastné skutkové závery vôbec nebral do úvahy. Podľa jej názoru sa súd prvého stupňa nesprávne vysporiadal so skutkovými zisteniami uvedenými v napadnutom rozsudku, pretože nebral do úvahy jej vyjadrenia, ako aj vyjadrenia jej právnej zástupkyne na pojednávaní. Vyjadrenia oboch účastníkov nie sú dostatočným spôsobom zhodnotené v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, z ktorých dôkazov súd pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozsudok odzrkadľuje výsledok dokazovania, ktoré bolo vykonané a tiež prihliada na jeho majetkové a sociálne pomery, keďže si aktívne hľadá zamestnanie a preto je pre neho veľmi náročné neobmedzene cestovať pre dieťa mimo územia mesta Košice. Domnieva sa, že tvrdenia matky o nepreskúmateľnosti a nesprávnosti rozhodnutia sú len subjektívnym pocitom matky, ktorá sa za každú cenu snaží zabrániť mu, aby si uplatnil svoje rodičovské práva a aktívne sa podieľal na výchove svojej dcéry. Domnieva sa, že subjektívny pocit matky, že rozsudok nie je podľa jej predstáv, nemôže byť jediným dôkazom v tak závažnej veci ako je starostlivosť rodiča o vlastné dieťa. On prejavuje jednoznačný záujem o čo najčastejší a najvhodnejší spôsob kontaktu s vlastným dieťaťom, ku ktorému má vybudovaný silný citový vzťah, ktorý chce naďalej rozvíjať a podieľať sa nielen na výžive svojho dieťaťa, ale aj na jeho výchove. Matka dieťaťa býva mimo územia mesta Košice a je pre neho veľmi náročné aj vzhľadom k tomu, že je momentálne nezamestnaný, cestovať každý týždeň 20 km autom pre dcéru a potom ju zas v ten istý deň vrátiť. Tvrdenie matky, že maloletá vyžaduje zvýšenú starostlivosť z dôvodu rastu zubov a z toho plynúcej nervozity a plaču nie je podľa jeho názoru dôvodom, aby sa o jej potreby nemohol postarať aj on, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako matka. Poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, teda babkou maloletej a preto naozaj neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že o maloletú sa dokáže postarať rovnako dobre ako jej matka. Má vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, ktoré spí vo vlastnej postieľke, ktorá je primeraná jej veku a potrebám, pričom tvrdenie matky, že sa o postieľku dieťa udiera nie je nijako podložené. Rovnako spochybňovanie záveru súdu prvého stupňa, že sa o dieťa nedokáže vhodným spôsobom postarať, je matkou ničím nepodložené a argument, že súd nenariadil šetrenie kolíznou opatrovníčkou, je len dôkazom toho, že súd vôbec nemal pochybnosti o tom, že je schopný sa o dieťa vhodne postarať. Sám nepožiadal o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, pretože si uvedomuje, že dieťa má vytvorené vhodné podmienky aj u matky a preto žiada len o úpravu styku, aby mohol so svojou dcérou tráviť dostatok času. Rovnako nebolo preukázané, že on je nervózny a nerešpektuje denný režim dieťaťa. Na pojednávaní pripustil len to, že maloletá niekedy nespala po obede, nie že po obede nespí nikdy. Aj vzhľadom k skutočnosti, že ich styk je matkou výrazne obmedzovaný, ovplyvňuje to čiastočne skladbu denného režimu maloletej a aj z toho dôvodu žiada o jeho zmenu, aby bol denný režim dieťaťa narušovaný čo
najmenej a boli čo najviac vytvorené prirodzené a vhodné podmienky na vývoj dieťaťa aj v jeho opatere. Argument matky, že je nezamestnaný a preto má dostatok času sa s dieťaťom stretávať hocikedy je irelevantný, nakoľko aktívne si hľadá prácu a jeho finančná situácia je týmto stavom výrazne ovplyvnená. Cestovať za dieťaťom mimo mesto len tak na požiadanie matky, keď jej to vyhovuje vzhľadom k jej povinnostiam, nie je pre neho vôbec možné aj preto, že v súčasnosti vypomáha ako pomocník v pneuservise. Vyjadril názor, že súd pri rozhodovaní nie je viazaný názorom vysloveným v uznesení o zamietnutí predbežného opatrenia. Domnieva sa, že matka v odvolaní neuviedla ani jeden dôkaz, ktorým by spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Výroky rozsudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určení výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 36 od. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala
potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzenie spočívajúce v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť styk oprávneného rodiča s dieťaťom bezdôvodne obmedzovaný.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým dieťaťom rešpektujúc právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, právo dieťaťa poznať svojich rodičov a jeho právo na pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a to z výpovedí oboch rodičov, ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov maloletého dieťaťa nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali potrebu obmedziť prirodzený kontakt dieťaťa s otcom, predovšetkým s poukazom na to, že počas styku s otcom je dieťa v domácnosti, ktoré je mu dôverne známe, nakoľko v tejto domácnosti viedli rodičia spoločnú domácnosť pred odchodom matky k svojim rodičom s tým, že dieťa má s otcom vytvorený pozitívny vzťah a je v záujme dieťaťa, aby bol tento vzťah naďalej prehlbovaný. Nesúhlas matky s prespávaním dieťaťa u otca z dôvodu útleho veku dieťaťa, citovou naviazanosťou na matku a problémami s rastom zubov, ktorými v konečnom dôsledku argumentuje aj v odvolaní, nie sú v súčasnosti zjavne aktuálne, keďže dieťa má už dva a pol roka, pričom matka aj počas materskej dovolenky pracovala na zmeny, teda neposkytovala dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť a v čase jej neprítomnosti bolo dieťa v starostlivosti inej osoby. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že závery súdu prvého stupňa vyslovené v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko v rámci konania a rozhodovania o predbežnom opatrení sa spravidla dokazovanie nevykonáva a súd rozhoduje len na základe osvedčenia okolností vyžadujúcich si okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania na základe skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom je potrebné zohľadňovať nielen vek, školskú či predškolskú dochádzku dieťaťa, jeho denný režim, prípadne záujmovú činnosť, ale aj možnosti rodičov styk s dieťaťom realizovať. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné rešpektovať aj finančné problémy otca, ktoré mu neumožňujú realizovať styk častejšie, niekoľkokrát v týždni, tak ako navrhuje matka dieťaťa. Súd prvého stupňa zjavne rešpektoval i vek maloletého dieťaťa, keďže neupravoval styk otca s maloletou aj počas sviatkov a prázdnin, s čím sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko je potrebné, aby si dieťa zvyklo na dlhší čas strávený s otcom a boli tak vytvorené vhodné podmienky aj na ich styk počas dlhšieho časového obdobia, tak ako to zodpovedá štandardnej úprave styku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.