Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_3To-74-2013.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovanému L. Y., pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.04.2013 sp.zn. 5T/69/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného L. Y. za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v čase asi o 17.40 hodine dňa 28.12.2011 v G. I. O. na ulici pri B. O., na chodníku vedúceho k železničnej stanici zamaskovaný kapucňou a respirátorom napadol poškodenú V. O. v úmysle ju usmrtiť tak, že túto pri tom ako išiel okolo nej na bicykli zozadu udrel drevenou palicou o dĺžke 50 cm a hrúbke 3 cm do zadnej časti hlavy, následne zosadol z bicykla a pokračoval v úderoch palicou veľkou silou a intenzitou, ktoré smeroval výhradne na tvárovú a vlasatú časť hlavy poškodenej, v dôsledku čoho, táto opakovane stratila vedomie, týmto konaním spôsobil poškodenej viac početné tržno-sečné rany v oblasti vlasatej časti tváre, zlomeninu nosových kostí, lícnych kostí a otras mozgu, v dôsledku ktorých poškodená podstúpila opakované operácie s tým, že liečba trvá dodnes.
Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. a/, § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného aby nahradil poškodenej strane
- Zdravotnej poisťovni Dôvera, Cintorínska 5, Nitra škodu vo výške 678,04 Eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta škodu vo výške 337,40 Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. X. W. č. XXX/X odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Eurotrade SK - B. N. rovnako odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodené strany - Zdravotná poisťovňa Dôvera, Cintorínska 5, Nitra a Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta odkázali so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozhodnutie o vine odôvodnil súd I. stupňa výsledkami dokazovania, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, keď na rozdiel od obžaloby upravil skutkovú vetu tak, že z tejto vypustil tú časť, kde sa obžalovanému kládlo za vinu, že po útoku poškodenú presúval smerom k blízkemu rybníku s vedomím, že poškodená je neplavec, kde ju chcel hodiť do vody, avšak pod hrozbou odhalenia, od takéhoto konania upustil. Túto časť konania obžalovaného nemal súd I. stupňa za preukázanú, pričom v prospech obžalovaného vyhodnotil aj svedeckú výpoveď G. N. - policajta, ktorý sa dostavil na miesto činu bezprostredne po spáchaní skutku, a ktorý uviedol, že nepozoroval také stopy, ktoré by potvrdzovali, že by obžalovaný ťahal telo poškodenej po betónovej ploche, prípadne po časti trávnatého brehu rybníka. Na základe tejto svedeckej výpovede mal preukázané aj to, že poškodená bola v čase príchodu polície pri vedomí, sama sa pokúšala vstať aj chodiť z čoho vyvodil, že bola schopná sa sama na krátku vzdialenosť dvoch až troch metrov premiestniť.
Mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný konal v stave poškodenou vystupňovaného afektu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. L. W., PhD. Zároveň prihliadol na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného a jeho bezúhonnosť s tým, že uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na svoje psychické rozpoloženie s tým, že nevedel svoje konanie ovládať, konal skratovo. Poprel svoj úmysel poškodenú zavraždiť. Keby to bol chcel urobiť mal na to dostatok času, nikto ho nevyrušil, nikto ho neoslovil. Poukázal na svoju spoluprácu s políciou, na to, že sa priznal ku všetkému čo si pamätal a na to, že nikdy v minulosti sa do rozporu so zákonom nedostal. Tieto skutočnosti žiadal zohľadniť pri posudzovaní jeho trestného činu aj pri určení výšky trestu.
Obhajca obžalovaného namietal správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku, keď predovšetkým tomuto vytýkal jeho nepreskúmateľnosť. V odôvodnení rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov vo vzťahu k zavineniu obžalovaného a neobsahuje právnu úvahu o hodnotení dôkazov v naznačenom smere. Obhajoba sa stotožnila s právnym záverom súdu I. stupňa, ktorý z vykonaných dôkazov správne vyhodnotil, že skutočnosť o ťahaní tela v snahe poškodenú utopiť v rybníku nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Táto časť skutku bola z obžaloby správne vypustená. Súd, po vypustení tejto časti skutku, ustálil, bez podkladu v obžalobe, úmysel vo vzťahu k usmrteniu len podľa samotných úderoch, čo je nad rozsah obžaloby, a teda v rozpore s obžalovacou zásadou. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou vo vzťahu k porušeniu obžalovacej zásady je potrebné zohľadniť, že samotná úprava skutku má zásadný význam pri hodnotení dôkazov. Poškodená nebola po útoku v takom zdravotnom stave, aby bolo možné konštatovať, že jej zlyhávali základné životné funkcie, keďže bola schopná opakovanej komunikácie a bola schopná sa aj premiestňovať. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa založil rozhodnutie o vine obžalovaného aj na základe jeho priznania, čo súd odôvodňuje tak, že obžalovaný podrobne opísal skutok, popísal ako sa na skutok pripravoval a popísal aj priebeh skutku aj to, ako veci po skutku zničil. Tieto skutočnosti však obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní neuvádzal a tak bola porušená zásada bezprostrednosti a ústnosti. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by obžalovaný bol uzrozumený s tým, že spôsobí smrť poškodenej. Neexistuje žiadny dôkaz o úmysle obžalovaného usmrtiť poškodenú. Tento úmysel obžalovaný od začiatku popiera. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu I. stupňa zrušiť podľa § 321 odsek 1 písm.a/ až e/ Trestného poriadku a vec mu vrátiť aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť, pretože rozhodnutie o vine vychádza z dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní a toto považuje za správne a zákonné. Rovnako za správny a zákonný považuje aj uložený trest.
Splnomocnenkyňa poškodenej na verejnom zasadnutí prehlásila, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a zákonný.
Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch.
Krajský súd, potom, ako zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonnej lehote, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd v prejednávanej veci preskúmal všetky výroky o vine a treste napadnutému rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo, pričom nezistil ani v jednom z týchto výrokov a ani v konaní, ktoré týmto výrokom predchádzalo, žiadne také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že orgány činné v trestnom konaní v prejednávanej veci zadovážili dostatok dôkazov na to, aby boli objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písm.a/ až písm.e/ Trestného poriadku, a ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného ako aj o ukladanom treste.
Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavných pojednávaniach postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou obhajoby, že súd I. stupňa pri svojom dokazovaní a následne aj hodnotení dôkazov porušil zásadu bezprostrednosti a ústnosti, keď vychádzal aj z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní a to z nasledovných dôvodov.
Súd I. stupňa vypočul obžalovaného k žalovanému skutku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2013. V tejto výpovedi na rozdiel od jeho výpovede v prípravnom konaní, v podstate vypovedal len to, že počas jazdy na bicykli v kritickom čase jedenkrát udrel poškodenú palicou do zadnej časti hlavy, viac si nepamätá, bol v zlom psychickom rozpoložení, nevie koľkokrát poškodenú udrel, kadiaľ ju udieral. V čase skutku mal oblečenú pracovnú kombinézu - overal, na tvári mal respirátor, tieto veci, ako aj palicu ktorou zaútočil na poškodenú následne, po návrate domov spálil. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, súd I. stupňa na návrh okresného prokurátora na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prečítaním výpovedí obžalovaného z prípravného konania, ku ktorým dal možnosť obžalovanému sa vyjadriť. Vo vyjadrení obžalovaný potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal tak ako bolo na hlavnom pojednávaní prečítané a pripustil aj to, že v čase tohto výsluchu si skutok pamätal. Ohľadom prečítania výpovedí obžalovaného z prípravného konania okresný súd pochybil len v tom, že na č.l. 639 v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.01.2013 v uznesení, ktorým rozhodol o prečítaní výpovede obžalovaného cituje nesprávne zákonné ustanovenie ( § 263 odsek 3 Trestného poriadku), namiesto správneho zákonného ustanovenia (§ 258 odsek 4 Trestného poriadku). Toto pochybenie súdu I. stupňa však v žiadnom prípade nie je takým pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na jeho rozhodnutie o vine a treste, jedná sa zrejmú nesprávnosť vo vyhotovovaní zápisnice. Je zrejmé, že úkon bol vykonaný v súlade s ustanovením § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora.
Skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine napadnutého rozsudku vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Súd I. stupňa pri rozhodovaní o vine obžalovaného vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenom v § 2 odsek 12 Trestného poriadku teda jednotlivo a v ich súhrnne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
V nadväznosti na správne zistený skutkový stav následne súd I. stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s požiadavkami § 168 odsek 1 Trestného poriadku v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona formou pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a to po stránke subjektívnej ako aj po stránke objektívnej.
Takýto záver o zavinení obžalovaného bol preukázaný výsledkami vykonaného dokazovania a logicky z nich vyplynul. Obžalovaný konal v stave vystupňovaného afektu po rozpade partnerského vzťahu s poškodenou, netrpel však žiadnou takou duševnou poruchou, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Na útok na poškodenú sa obžalovaný pripravoval, zamaskoval sa, zobral si palicu a takto nasledoval poškodenú. Spôsob akým na poškodenú zozadu zaútočil, intenzita útoku, použitie zbrane - palice, ktorou viedol útok veľkou silou a intenzitou výhradne na tvárovú a vlasatú čas hlavy a opakovane, jednoznačne nasvedčujú prinajmenšom na nepriamy úmysel obžalovaného v zmysle § 15 písm.b/ Trestného zákona, pretože musel vedieť, že takýmto útokom môže spôsobiť poškodenej smrť a pre prípad, že k tomuto následku dôjde bol s tým uzrozumený. Konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, zákonom predpokladaný následok
- smrť poškodenej, však nenastal. Konaním opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku však obžalovaný jednoznačne naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku síce stručne, ale vecne uviedol aj ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mal za preukázané a tiež svoje úvahy, ktorými a spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s rozhodnutím o treste.
Okresný súd mimoriadne znížil trest obžalovanému a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia ustanovení § 39 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona, keď mal za to, že vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, a jeho psychické rozpoloženie v čase skutku podmienené aj správaním poškodenej, by bolo pre neho uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania.
Odvolací súd, vzhľadom na nedostatok odvolania prokurátora nemal inú možnosť len akceptovať výrok o treste, keďže akákoľvek zmena k horšiemu v neprospech obžalovaného je zo zákona vylúčená.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody v zmysle § 321 odsek 1 písm.a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.