Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/167/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária I.. S. Q., D., so sídlom J., T. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinným v 1. rade: C. C., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX G. a v 2. rade: P. E., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX T., pre vymoženie istiny vo výške 2.798,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. januára 2013, č.k. -22, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora I.. P. G. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , Ex. por., , , , príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2012 domáha vykonania exekúcie proti povinným, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. , ktorý vydal dňa 03.08.2011 I.. C. T., a ktorý rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.01.2012 a vykonateľnosť dňa 16.01.2012. Súdny exekútor I.. P. G. predložil súdu prvého stupňa dňa 28.12.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 26.11.2008 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným v 1.rade zmluvu nazvanú ako „Zmluvu o revolvingovej pôžičke“, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému v 1.rade (povinný v 2.rade podpísal zmluvu ako spoludlžník - avalista zmenky) zmenkovú sumu - vo výške 2.798,23 eur a povinný v 1.rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 18-tich mesačných splátkach vo výške 81,36 eur (v znení podľa zmluvy), v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy a zaplatiť oprávnenému za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu. Súd prvého stupňa uzavrel, že veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti dodržať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere tak, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a ), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania či podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie odberateľa a aký

konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom činnosti odberateľa, resp. podnikaním vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným tak, ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd, je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku

- spotrebiteľského úveru, resp. zmluvy, ku ktorému sa viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd prvého stupňa tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku /uzavretie spotrebiteľskej zmluvy/, za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa zákona povinný ( § 33 ZoRK). V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku 21. bodu 2.1 zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinných vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 100639-22016 v čl. 21 bode 21.1 zo dňa 26.11.2008 sa zmluvné strany dohodli že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením a neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným v zmluvných dojednaniach uvedených rozhodcov ( I.. N. O., I.. C. T., C.. R. T. ). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Podľa čl. 21 bodu 21.3 rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní.

V zmluvných dojednaniach v článku 21 je teda upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovej pôžičke, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu oprávnený, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinní vôbec pristúpili. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že oprávneného výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, kde vystupujú opakovane rovnaký rozhodcovia (obdobne v konaniach vedených na tunajšom súde). Ak by aj druhá strana - dlžník - spotrebiteľ osobu rozhodcu namietal, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhradného rozhodcu znova na žalobcovi, teda oprávnenom (viď: čl.21 bod 21.2.1 zmluvy). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení , 54 platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami , a o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie zaťažené vadami nesprávnych,

neúplných a ničím nepodložených skutkových a právnych tvrdení a súčasne je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdenie súdu o spotrebiteľskej povahe zmluvy nemá oporu v žiadnom dôkaze v exekučnom spise a je založené na účelovej selekcii údajov vyplývajúcich zo samotnej zmluvy o revolvingovej pôžičke. Skutočnosť, že na zmluve je uvedené IČO podľa jeho názoru nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Pritom ani neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by súd oprávňovalo prezumovať skutočnosť, že v prípade povinného ide o spotrebiteľa a teda tvrdenie o spotrebiteľskom postavení povinného je nedôvodné. Z tohto hľadiska je postup exekučného súdu nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s ňou, čo popri porušení predstavuje aj porušenie článku 2 ods. 2 . Ďalej uviedol, že výrazným identifikátorom, podľa ktorého povinný nekonal pri uzavieraní zmluvy ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ je aj uvedenie obchodného mena. Mal za to, že postup a záver súdu, ktorý povinného považoval za spotrebiteľa a zmluvný vzťah za spotrebiteľský je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a jednostrannom, účelovom a neúplnom vyhodnocovaní predložených dôkazov. Exekučný súd v rámci svojej činnosti ani len nevyzval oprávneného na preukázanie vytýkaných skutočností, ale rozhodol paušálnym spôsobom, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom. Namietal paušálne tvrdenie súdu o predtlačenom formulári zmluvy, ktoré súd uvádza bez toho, aby toto svoje tvrdenie (ako i v ostatných prípadoch) odôvodnil konkrétnymi dôkazmi. Poukázal na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka je pohľadávkou z vlastnej zmenky. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Vystavením vlastnej zmenky povinným so splatnosťou dňa 28.12.2009 vznikol samostatný právny vzťah. Ďalej uviedol, že vzhľadom na podnikateľský charakter zmluvy považoval za nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmysle . Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami aj napriek skutočnosti, že bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi a žiadny právny predpis nezakazuje dohodnúť medzi zmluvnými stranami spôsob výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Zásadne odmietol tvrdenia súdu týkajúce sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. Vyslovil zároveň názor, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu, čo je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, je vymedzený predovšetkým na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenie objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 152,20 Eur vrátane DPH.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.12.2012, doručeným súdnemu exekútorovi I.. P. G. dňa 18.12.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 2.798,23 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom I.. C. T. dňa 03.08.2011, sp. zn. RK-508/11-MK, ktorý podľa doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.01.2011 a vykonateľnosť dňa 16.01.2011. Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými bol založený dňa 13.11.2008 zmluvou o revolvingovej pôžičke č. 100639 - 22016.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a na tento aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku v bode 21.2 predmetnej zmluvy následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom, odvolací súd zistil, že povinný 1/ uzatváral danú zmluvu ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, povinný 1/ je v danej zmluve označený obchodným menom, v záhlaví zmluvy je zároveň uvedené miesto podnikania povinného, jeho identifikačné číslo (IČO) a číslo živnostenského registra. Povinný 1/ tak v zmluve vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by povinný 1/ uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho podnikania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v žiadosti o poskytnutie živnostenskej pôžičky sám povinný 1/ uviedol ako účel čerpania pôžičky nákup tovaru. Z obsahu zmluvy, ako aj ďalšieho spisového materiálu, tak nevyvstali pochybnosti o nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní a plnení zmluvy, a preto za týchto okolností nemožno použiť ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských zmluvách a ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa ( ).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa zároveň pri preskúmavaní exekučného titulu nevyporiadal so skutočnosťou, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému v danej veci právo na peňažné plnenie na základe zmenky a odôvodnenie tohto rozsudku vychádza zo zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť vzťah medzi účastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k odôvodnenému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .