Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-47-2023.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX. XXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 6. júla 2023 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., narodený XX. XXXX XXXX v C., D., trvale bydliskom E. XX, F., D., prechodne bydliskom byt č. XX, G. G. XX, H., D., prechodne bydliskom v F. I. B. XXXX, J., F. I., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
je vinný, že
za prisľúbenú finančnú odmenu vo výške 200,- USD za jednu prevezenú osobu, ktorú mal obdržať od nestotožnenej osoby po vyložení migrantov na doposiaľ nezistenom mieste v Poľskej republike, umožnil šiestim osobám, ktoré neboli štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na územní Slovenskej republiky, nedovolený prechod cez územie Slovenskej republiky, a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 10. marca 2023 v čase približne o 22.00 h na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskou republikou, do motorového vozidla značky Alfa Romeo 147, imatrikulované v Poľskej republike, evidenčného čísla GTC23845, VIN: K., ktoré sám riadil a tieto prevádzal cez územie Slovenskej republiky v smere k štátnej hranici s Poľskou republikou, kde pri tom ako prechádzal cez mesto Považská Bystrica bol s vozidlom dňa 11.03.2023 v čase približne o 01.25 h v Považskej Bystrici na ulici Sládkovičovej, pri benzínovom čerpadle Slovnaft, zastavený hliadkou Diaľničného oddelenia PZ, Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že vo vozidle sa nachádzalo šesť osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky, a to L. M., nar. XX.XX.XXXX, N. M., nar. XX.XX.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, B. L. L., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a M. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
teda
v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnil nedovolený prechod cez územie Slovenskej republiky a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,
čím spáchal
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, ako aj § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to mobilného telefónu značky Xiaomi Redmi 9, IMEI1: 868546050582108, IMEI2: 868546050582116, čiernej farby a mobilného telefónu značky iPhone 8 plus, IMEI: 356772081075396, čiernej farby s krytom čiernej farby, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.
Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona súd u k l a d á aj zhabanie veci, a to osobného motorového vozidla značky Alfa Romeo 147, imatrikulovaného v Poľskej republike, evidenčného čísla GTC23845, VIN: K., tmavomodrej farby, pričom podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva Slovenská republika.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á aj trest vyhostenia na 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
26.06.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica („prokurátor“) podľa § 234 ods. 1 Tr. por. na Okresný súd Trenčín („súd“) na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX obžalobu F. XXX/ XX/XXXX z 26.06.2023 pre podozrenie zo spáchania zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák..
Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku uvedenému v obžalobe môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“, prokurátor následne vyjadril súhlas s tým, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonal dokazovanie len k výrokom o trestnoprávnych sankciách. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, tj. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal. Na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých v spise totiž nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného a súčasne na návrh procesných strán vykonal dokazovanie len k výrokom o trestnoprávnych sankciách, a to výsluchom obžalovaného a čítaním listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), konkrétne správy č. l. 183, výpisu z evidencie priestupkov č. l. 193 a z prílohovej obálky č. l. 221 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní okrem priznania a oľutovania stíhaného skutku popísal jeho pomery pred spáchaním stíhaného skutku a tiež priblížil, čo predchádzalo spáchaniu stíhaného skutku. Uviedol, že po tom, ako v jeho krajine vypukla vojna, manželku a dve maloleté dcéry najskôr zaviezol do Poľska, aby boli v bezpečí. Následne sa vrátil na D. a tam bol v rámci mobilizácie odvedený do domobrany. Najskôr strážil „checkpoint“ na vjazde do mesta, pričom keď sa situácia zlepšila, keďže mal motorové vozidlo určené na prepravu viacerých osôb, pomáhal s dovozom humanitárnej pomoci a
s odvozom zranených, resp. evakuáciou obyvateľov z obsadených oblastí alebo oblastí, kde sa bojovalo. V rámci jednej takejto evakuácie bol najskôr postrelený, jednalo sa ale o čistý priestrel a po jeho ošetrení pokračoval v humanitárnej pomoci. Keď ale neskôr motorovým vozidlom pomáhal s odvozom zranených, evakuáciou, pred jeho vozidlo dopadla bomba, z ktorej šrapnely vleteli cez čelné sklo do auta a on bol vážne poranený na hlave. Preto bol aj urgentne operovaný. V toho dôsledku mu bola priznaná invalidita a bolo rozhodnuté, že v priebehu nasledujúceho roka nebude môcť bojovať, ani sa podieľať na humanitárnej pomoci. Nakoľko z tohto dôvodu nevedel byť nápomocný na Ukrajine, rozhodol sa vycestovať za rodinou do Poľska a tak jej pomôcť zo zabezpečovaním financií potrebných na živobytie. Práve priznanie invalidity a rozhodnutie o nemožnosti akokoľvek sa zúčastňovať na vojne, mu umožnilo vycestovať, inak by to nebolo možné, keďže bola mobilizácia a on bol odvedený. V Poľsku pracoval ako taxikár. Pred stíhaným skutkom na aplikácii Tiktok natrafil na ponuku práce prezentovanú ako možnosť privyrobiť si, malo ísť o prácu vodiča so zárobkom 2.000,- € mesačne. Následne prostredníctvom aplikácie Telegram zavolal na číslo uvedené v inzeráte a spojil sa s osobou B., ktorý hovoril po rusky s kaukazským prízvukom. Ten od neho žiadal zaslanie kópie vodičského oprávnenia a tiež informácie o tom, ako dlho ním disponuje a či má skúsenosti s vedením motorového vozidla po európskych cestách s tým, že ak im ako vodič bude vyhovovať, ozvú sa mu. Netrvalo dlho, kým mu B. zavolal späť s tým, že má pre neho prácu. Mal ísť vyzdvihnúť dve osoby za slovenské hranice do Maďarska a potom ich zaviesť za prácou do Nemecka. Za každú prevezenú osobu mal dostať 550,- USD. Keďže potreboval peniaze, hoci to bolo celé narýchlo, súhlasil a z Poľska sa vydal do Maďarska. Náklady na pohonné hmoty mu boli vopred uhradené bankovým prevodom. Podľa GPS súradníc, ktoré mu predtým poslal B., najskôr prišiel do Maďarska. Tam ale osoby nevyzdvihol, B. mu v rámci komunikácie povedal, aby si našiel miesto na odpočinok, že mu neskôr pošle GPS súradnice nového miesta, kde osoby vyzdvihne. Malo sa už ale jednať o štyri osoby. Následne sa teda vrátil na Slovensko, kde mal do večera čakať. Bolo mu povedané, že pôjde k úradu, kde si osoby vybavovali povolenia a tam ich vyzdvihne. Podľa navigácie a poslaných GPS súradníc teda prišiel na určené miesto, nebol tam ale žiaden úrad, len les. Tam spozoroval skupinu ľudí, pričom až keď videl, že sú arabského pôvodu a bez akejkoľvek príručnej batožiny, uvedomil si, že sa má podieľať na nelegálnom prevoze migrantov. Na zadné sedadlá sa mu hneď usadili štyria muži, pričom keď im naznačil, že jeden si má sadnúť na voľné sedadlo spolujazdca, oni ukázali na ženu stojacu pred vozidlo, ktorá držala na rukách malé dieťa. Najskôr nesúhlasil s tým, že bude prepravovať viac osôb, ako je kapacita vozidla, žena však nástojila a prosila a keďže bola s malým dieťaťom, na jej naliehanie súhlasil. O tomto informoval aj Maxima, ktorý ho presvedčil s tým, že za štyri osoby mal dostať po 200,- USD a za dve osoby navyše po 300,- USD. Tiež bol uistený, že cesta je bezpečná, pred nimi ide iné auto, pričom ak by bola cestou hliadka polície, budú mať informácie a zmenia trasu. Napokon aj žena s dieťaťom mu sľúbila, že ak by ich zastavila polícia a udelila mu pokutu za prekročenie kapacity vozidla, pokutu uhradí. Následne teda išli cez Slovensko smerom do Poľska, pričom boli zastavení tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby.
Zo správy Interpolu vyplýva, že obžalovaný nemá na Ukrajine kriminálne záznamy. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol prejednávaný trestným súdom. Z výpisu z evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný 11.03.2023 spáchal priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď bol prekročený počet osôb vo vozidle, za čo mu bola uložená bloková pokuta 50,- €. Tento priestupok súvisí s prejednávaným prípadom, pričom práve žena v aute predmetnú blokovú pokutu zaplatila.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. (pred spáchaní skutku viedol riadny život), § 36 písm. l) Tr. zák. (v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom sa ku skutku priznal a tento oľutoval) a § 36 písm. n) Tr. zák. (keď samotným vyhlásením o jeho vine na hlavnom pojednávaní napomáhal súdu pri ukončení veci) a žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.. Preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák.) súd vychádzal z pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 3:0, a teda trestná sadzba uvedená v § 355 ods. 3 Tr. zák. (7 rokov až 10 rokov) sa za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. zmenila znížením jej hornej hranice o 1/3, tj. obžalovanému mohol byť ukladaný trest odňatia slobody od 7 rokov do 9 rokov. Dospel však súd k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, by použitie uvedenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto aplikujúc § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. obžalovanému
uložil trest odňatia slobody 2 roky, ktorého výkon za splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu tohto odkladu 3 roky. K okolnostiam prípadu poukazuje v prvom rade na to, že obžalovaný, keď reagoval na správu o možnosti privyrobenia si, ešte nemal v úmysle páchať trestnú činnosť a ani nevedel, že dané „privyrobenie si“ bude spočívať v páchaní trestnej činnosti, čo sa zistil až neskôr. Aj v tomto momente od protiprávneho konania chcel upustiť, jednalo sa však aj o maloleté dieťa, ktoré síce bolo so zodpovednou osobou, súčasne ale bez akéhokoľvek materiálneho zabezpečenia, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý obžalovaný s prevozom napokon súhlasil. Ďalej je tiež zrejmé, že hoci obžalovaný prepravoval viac osôb, ako bola kapacita vozidla, tieto osoby neboli priamo vystavené nebezpečenstvu ujmy na ich živote alebo zdraví. Prejednával totiž súd aj prípad (kedy tiež bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby), kedy bolo prepravovaných viac ako 10 osôb v „neľudských“ podmienkach stojac v úložnom priestore dodávky, čo predstavuje priame ohrozenie ich života alebo zdravia. K pomerom obžalovaného poukazuje na to, že obžalovaný pochádza z krajiny, kde je toho času vojna, z čoho vyplývajú ťaživé pomery pre jej obyvateľov, ktorý sa všetkými možnými prostriedkami snažia ochrániť svoju rodinu a tiež krajinu. Toto síce neznamená, že sa má tolerovať, ak páchajú trestnú činnosť v susedných štátoch, súčasne ale nemôže zostať bez povšimnutia pri skúmaní dôvodov jej páchania, resp. pomerov páchateľov. Ďalej je zrejmé, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, ktoré museli opustiť domovinu a v záujme svojej bezpečnosti vycestovať do inej krajiny. V takýchto podmienkach sú o to viac odkázané na starostlivosť svojich rodičov, ktorí v záujme jej zabezpečenia sa snažia využiť každú príležitosť získať finančné prostriedky. Uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby, by tak evidentne nebolo súladné s § 34 ods. 3 Tr. zák.. Celé materiálne zabezpečenie rodiny, navyše v cudzej krajine, by totiž pripadlo na manželku obžalovaného bez možnosti, aby jej v tom obžalovaný ešte v ideálnom produktívnom veku, tj. s najlepšími predpokladmi, mohol byť nápomocný. V neposlednom rade tiež súd prihliadol na to, že obžalovaný je od spáchania stíhaného skutku (11.03.2023) stíhaný väzobne, pričom aj keď väzba nie je trestnom a má len zabezpečovací charakter, mal obžalovaný nepochybne dosť času prehodnotiť spáchanú trestnú činnosť a vziať si z nej ponaučenie. Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru o spravodlivom a zákonnom treste tak, ako uviedol vyššie. Ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným totiž zabezpečia aj ďalšie tresty, resp. ochranné opatrenia, ktoré boli uložené. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. totiž súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia mobilných telefónov použitých na spáchanie stíhaného trestného činu a podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložil aj zhabanie osobného motorového vozidla použitého na spáchanie trestného činu. Napokon za splnenia predpokladov podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest vyhostenia na 5 rokov. v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnil nedovolený prechod cez územie Slovenskej republiky a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.