Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-262-2012.pdf
PDF · 108.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/262/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a Mgr. Jolany Fuchsovej v právnej veci žalobcu: R. Y., O. és I. H. B. U., sídlo: A. út 8, XXXX B., Maďarská republika, zapísaný v J B. X.X, S.-X.-H. H., Obchodný register XXXX B., R. u. 2, č.vl.: XX-XX- XXXXXX, zastúpený advokátom: W.. B. S., sídlo: A. č. XX, I., proti žalovanému: B. spol. s r.o., sídlo: I. č. 3, I., Y.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: W.. B. A., sídlo: B. č. 3, I., v konaní o zaplatenie 7.262,78 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.9.2012 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4.542,38 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného W.. B. A. v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.262,78 eur (218.798,44 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 28.9.2007 do zaplatenia, titulom neuhradenia kúpnej ceny za predaj tovaru. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov súdneho konania. Žalovaný navrhol žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť z dôvodu, že neeviduje pohľadávku žalobcu ako svoj neuhradený záväzok a že ide o záväzok, ktorý bol medzi sporovými stranami vysporiadaný. Žalovaný v rámci svojej obrany uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z nedodržania ustanovení zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami. Poukázal na to, že mu voči žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25.000,00 eur, taktiež nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 3.000,00 eur, ktoré žalobcovi vyúčtoval svojou faktúrou č. XXXXXX, a tiež si uplatnil zaplatenie sumy 81.874,00 eur titulom vyrovnania za to, že žalovaný so žalobcom ukončil ich zmluvu o obchodnom zastúpení z dôvodu hrubého porušenia zmluvy žalobcom. Svoju obranu upresnil ako kompenzačnú, teda započítaciu námietku do výšky žalovanej pohľadávky, z čoho vyplýva, že nejde o protinávrh. Neskôr žalovaný poukázal na skutočnosť, že k uhradeniu pohľadávok žalobcu došlo zápočtom podľa dohody medzi účastníkmi konania zo dňa 16.12.2007. Podaním zo dňa 23.3.2011 žalovaný uviedol, že v rámci svojej obrany si už neuplatňuje zaplatenie sumy 81.874,00 eur titulom vyššie uvedeného vyrovnania za ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca ohľadom obrany žalovaného namietal, že v predmetnej zmluve o obchodnom zastúpení sa účastníci dohodli, že príslušným súdom pre riešenie sporu medzi účastníkmi tohto vzťahuje je súd podľa sídla žalobcu, t.j. ohľadom vzájomného návrhu žalobcu namietal právomoc slovenského súdu, pretože podľa neho sa touto vecou môže zaoberať iba príslušný súd v Maďarskej republike. Taktiež namietal skutočnosť, že
žalovaný si žiadnym svojim úkonom neuplatnil započítanie jeho pohľadávok voči žalobcovi ako aj to, že v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným neporušil príslušnú zmluvu o obchodnom zastúpení, a preto žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.
Dňa 19.5.2011 bola žalobcovi doručená spolu s inými listinnými dôkazmi aj Dohoda o vzájomnom započítavaní pohľadávok zo dňa 16.12.2007, ku ktorej štatutárny zástupca žalobcu (na pojednávaní dňa 16.5.2012) uviedol, že jej obsah nepozná, že on ju nepodpísal, pričom za žalobcu môže faktúry podpisovať iba štatutárny zástupca žalobcu a nikto iný. Namietal, že podľa interných noriem žalobcu a tiež podľa zápisu v obchodnom registri ako aj stanov spoločnosti žalobcu môže písomnosti za žalobcu, ktoré idú mimo žalobcu podpisovať iba riaditeľ, t.j. štatutár žalobcu.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie - faktúrou č. XXXX/XXXXXX zo dňa 27.8.2007 splatnou 27.9.2007, fa. č, XXXX/XXXXXX zo dňa 27,8.2007 splatnou 27.9.2007 a fa. č. XXXX/XXXXXX zo dňa 23.7.2007 splatnou 7.9.2007 a uviedol, že tieto faktúry boli vystavené žalobcom na základe neuhradenia kúpnej ceny žalovaným za dodaný tovar, pričom kúpna zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústnou formou. Ďalej konštatoval, že žalobca ako výrobca a žalovaný ako obchodný zástupca dňa 29.3.2004 uzatvorili Zmluvu o obchodnom zastúpení, podľa ktorej žalovaný od 1.4.2004 vykonával výhradné obchodné zastúpenie pre územie Slovenskej republiky a Českej republiky. Táto zmluva sa týkala obchodného zastúpenia pri predaji produktov vzdušných vedení (izolované vzdušné vodiče, voľné vodiče hliníkové a acal (hliníkovo oceľové)) a tiež uzemňovacie káble. Zmluvné strany si pre porušenie svojich povinností podľa tejto zmluvy dohodli zmluvné pokuty vo výške 25.000,00 eur (v bodoch 1.6 a 11.4 zmluvy). V bode IV.3 zmluvy sa účastníci dohodli, že v prípade sporu je na prerokovanie sporu príslušný súd podľa sídla výrobcu a v bode IV.6 zmluvy sa účastníci dohodli, že tento vzťah sa riadi maďarským právnym poriadkom. Dňa 16.12.2007 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, pričom v rámci tejto dohody došlo aj ku započítaniu pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto súdnom konaní a to v celom rozsahu. Dňa 27.4.2005 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 29.4.2005 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 3.1.2006 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 28.2.2006 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 20.6.2006 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 25.8.2006 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 25.9.2006 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 27.4.2007 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX, dňa 29.6.2007 Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX. Predmetom všetkých týchto dohôd bolo započítanie vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi účastníkmi konania a tieto dohody neboli zo strany žalobcu podpísané priamo jeho štatutárom (Y. S.), ale zrejme jeho zamestnancami. Dohody zo dňa 24.4.2007 a 29.6.2007 podpísal rovnaký zamestnanec ako Dohodu o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX zo dňa 16.12.2007.
Keďže žalobca má sídlo v Maďarskej republike a žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. Citujúc čl. 1 bod 1 a čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, preto v súlade s ustanoveniami nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci. Žalobca počas konania namietal, že o protinávrhu žalobcu podľa dohody účastníkov konania môže konať maďarský súd podľa sídla žalobcu. Túto námietku považoval súd prvého stupňa za neopodstatnenú, pretože žalovaný v rámci tohto konania nepodal protinávrh, ale iba vzniesol kompenzačnú námietku v rámci prebiehajúceho súdneho konania ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Dohoda o príslušnosti maďarského súdu je súčasťou iného vzťahu medzi účastníkmi konania, konkrétne vzťahu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 29.3.2004. Podľa vyjadrenia žalobcu sa účastníci konania dohodli, že rozhodným právom pre ich kúpne zmluvy je maďarský právny poriadok. Aj bez absencie tejto dohody možnej podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) na základe článku 4 bod 1 písmeno a) príslušného dohovoru sa príslušný vzťah spravuje právnym poriadkom Maďarskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa na daný vzťah aplikoval ustanovenia Zákona č. IV z roku 1959 o Občianskom zákonníku (ďalej len Maďarský Občiansky zákonník a to § 1 ods. 1, § 205 ods. 1, § 219
ods. 1, 2, § 220 ods. 2, § 365 ods. 1, § 296 ods. 1, 2, § 298 ods. 1, § 301/A ods. 2, 3 Maďarského Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi konania vznikli záväzkovo-právne zmluvné vzťahy. Žalovaný svoj záväzok titulom zaplatenia touto žalobou uplatnených nárokov na zaplatenie kúpnych cien v plnom rozsahu splnil a to zápočtom možným podľa § 296 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka. K zápočtu došlo na základe dvojstranného právneho úkonu (zmluvy), konkrétne na základe Dohody o vzájomnom započítavaní pohľadávok č. XXXXXXXX zo dňa 16.12.2007. Žalobca namietal, že predmetnú zmluvu (dohodu o zápočte) nepozná a že ju nepodpísal štatutárny zástupca žalobcu a podpísanie niekým iným za spoločnosť je v rozpore so stanovami žalobcu a so zápisom v obchodnom registri a aj tento dôvod podľa neho zakladal neplatnosť dohody. V tejto súvislosti súd poukázal na znenie § 220 ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, obmedzenie kompetencie zamestnancov a spoločníkov voči tretej osobe je neúčinné. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj keby príslušný zamestnanci žalobcu nemali podľa jeho interných predpisov oprávnenie takúto dohodu podpísať (čo však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani v tomto smere nenavrhol vykonanie dôkazu), tak táto dohoda je pre žalobcu aj napriek tomu podľa § 219 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka záväzná. Predmetná námietka žalobcu sa javí súdu ako účelová, pretože obdobné vzájomné započítavanie pohľadávok účastníkov konania bolo bežnou praxou medzi účastníkmi, čo bolo preukázané predložením ďalších 9 Dohôd o zápočtoch. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že žalobca spochybnil platnosť predmetnej Dohody o zápočte zo dňa 16.12.2007 až takmer po uplynutí 1 roka, od kedy mu súd predmetný listinný dôkaz doručil.
Žalobca si taktiež uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 28.9.2007 do zaplatenia. K tomu súd uviedol, že je pravdou, že žalovaný sa až do okamihu účinnosti započítania pohľadávok dostal do omeškania so zaplatením dohodnutých kúpnych cien, avšak nárok žalobcu na takto uplatnený úrok z omeškania je neoprávnený, aj keď podľa § 301/A ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka takýto nárok žalobcu je daný. Neoprávnenosť uplatneného nároku vyplýva zo skutočnosti, že podľa ustanovenia § 301/A ods. 3 Maďarského Občianskeho zákonníka sú úroky z omeškania splatné uplynutím 30 dní od doručenia platobnej výzvy (faktúry) žalobcu, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaného vyzval na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania svojou faktúrou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žalobu ako neoprávnenú zamietol. V rámci konania súd skúmal aj iný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, konkrétne vzťah vyplývajúci z ich Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 29.3.2004, pretože žalovaný v rámci svojej obrany argumentoval svojimi pohľadávkami vyplývajúcimi z tejto zmluvy. Bližšie skúmanie predmetného vzťahu sa neskôr ukázalo ako neúčelné, pretože žalovaný neskôr na svoju obranu predložil Dohodu o započítavaní pohľadávok zo dňa 16.12.2007, na základe ktorej preukázateľne došlo k zániku predmetných záväzkov žalovaného.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný zastúpený advokátom mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 435,57 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 4.106,81 eur, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe ním zisteného skutkového stavu k nesprávnym právnym záverom a právne predpisy relevantné pre posúdenie sporu nesprávne interpretoval, resp. pri posúdení sporu neprihliadol na ustanovenia § 21 až § 32 zákona číslo 4/2006 o obchodných spoločnostiach, ktoré ustanovenia upravujú práva a povinnosti štatutárneho orgánu obchodných spoločností.
Konštatoval, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že žalovaný v auguste 2007 odviezol od žalobcu tovar v hodnote 4.765,05 eur, ktorého kúpnu cenu neuhradil v lehote splatnosti, čím lehota splatnosti dňom 27.09.2007 uplynula bez toho, že by došlo k plneniu zo strany žalovaného. V júli 2007 žalovaný odviezol od žalobcu tovar v hodnote 1.227,28 eur a tiež v hodnote 580,00 eur. Teda žalovaný nezaplatil hodnotu tohto tovaru a výzva k úhrade 7.262,78 eur od žalobcu bola bezvýsledná. Tieto skutočnosti ohľadne týchto kúpnopredajných transakcií nenamietal v spore ani žalovaný. Na základe naplnených kúpnopredajných úkonov je žalovaný ako kupujúci povinný uhradiť žalobcovi protihodnotu tovaru podľa zákonov Slovenskej republiky i Maďarska.
Súd však prijatím námietky započítania zo strany žalovaného vyniesol rozsudok, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi vo viacerých smeroch. Rozsudok poukazuje na zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá bola účastníkmi uzavretá dňa 29. marca 2004, pričom na túto zmluvu pri posudzovaní právneho sporu súd v rozpore so zákonom neprihliadol. Citovaná zmluva o zastúpení pojednáva o činnosti žalovaného ako agenta a o jeho odmene, o príslušnosti konajúceho súdu v prípade vzniku sporu súvisiaceho so zmluvou, ako aj o aplikovaní maďarských obchodných predpisov o zastúpení, čiže jasne a zrozumiteľne pojednáva o tom, že sporné otázky súvisiace s touto zmluvou je príslušný rozhodnúť súd podľa sídla výrobcu, t.j. žalobcu. Zmluvná doložka o dojednaní súdu podľa sídla výrobcu - (žalobcu) zakladá jednoznačne výlučnú právomoc maďarského súdu, preto námietku zápočtu zo strany žalovaného, ktorá sa opierala o zmluvu o zastúpení, by súd prvého stupňa nemohol posúdiť z dôvodu nedostatku právomocí.
Ďalšie porušenie zákona v súvislosti s námietkou započítania zo strany žalovaného, ktorá bola akceptovaná prvostupňovým súdom spočíva v tom, že súd nesprávne aplikoval rozhodné maďarské právne predpisy. Súd prijal za „platnú" Dohodu zo dňa 16.12.2007, ktorú pripojil žalovaný a ktorá je o vzájomnom započítaní záväzkov medzi spornými stranami, vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, generálneho riaditeľa Dr. Istvána S., ktorý uviedol, že o dohode zo dňa 16.12.2007 o vzájomnom započítaní záväzkov, ktorá mu bola predložená súdom, nemal vedomosť, pričom Dohodu takéhoto charakteru zo strany žalobcu R. H.. iná osoba nemala právo podpísať. V tejto súvislosti súd ani neobjasnil, že kto v skutočnosti zo strany žalobcu podpísal dodatočne doloženú Dohodu zo dňa 16.12.2007, pričom objasnenie tejto otázky ani nepovažoval za dôležité. Súd nesprávne poukazoval v súvislosti s vyhodnotením podpísania listiny na § 219 ods. 1, ods. 2 a § 220 ods. 1, ods. 2 Maďarského Občianskeho zákonníka. Maďarský Občiansky zákonník v predmetných ustanoveniach o zastupovaní upravuje zastupovanie v takých každodenných prípadoch, ktoré sa pri každodennom podnikaní vyskytujú často, sú nízkej hodnoty a rozsahu, čím slúži bezpečnosti podnikateľského prostredia a neohrozuje záujmy vlastníka. V danom prípade sa však o takéto niečo nejedná, pretože Dohoda zo dňa 16.12.2007 o vzájomnom započítaní záväzkov je taká významná otázka, ktorá ovplyvňuje hospodárenie, ekonomické výsledky žalujúcej spoločnosti, preto v tak významnej veci bol oprávnený podpísať Dohodu výlučne iba zástupca žalujúcej spoločnosti Dr. István S. generálny riaditeľ. Je nesporné, že Dohodu zo dňa 16.12.2007 o vzájomnom započítaní záväzkov nepodpísal k tomu oprávnený Dr. Y. S. generálny riaditeľ, pričom žalobca tvrdí, že podpis nemôže pochádzať ani od zamestnanca žalobcu, pretože žalobca sa informoval vo svojej spoločnosti a prišla jednoznačná odpoveď, že takúto závažnú zmluvu nikto nepodpísal zo strany žalujúcej spoločnosti. Zo všetkých týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že Dohoda zo dňa 16.12.2007 o vzájomnom započítaní záväzkov je neplatná, nie je jasné, že kto a za koho ju podpísal zo strany žalobcu, je však jednoznačné, že zmluvu nepodpísal generálny riaditeľ Dr. Y. S., ktorý je oprávnený samostatne a výlučne konať v mene spoločnosti.
Taktiež prvostupňový súd pochybil, keď pri zisťovaní platnosti, resp. neplatnosti Dohody zo dňa 16.12.2007 neprihliadol na ustanovenia § 21 až 32 zákona číslo 4/2006 o obchodných spoločnostiach účinného v Maďarsku, ktoré pojednávajú o konaní v mene obchodnej spoločnosti. Podľa maďarských predpisov v prípade spoločností, teda aj v prípade žalobcu, zákonné zastúpenie spoločnosti a konanie v jej mene zabezpečuje podľa zákona o obchodných spoločnostiach štatutárny orgán spoločnosti, v danom prípade to bol generálny riaditeľ Dr. Y. S.. V danom prípade sa teda jedná o právne zásady lex specialis a lex generalis, kde zákon o obchodných spoločnostiach ako špeciálny zákon má prednosť. Podľa zákona o obchodných spoločnostiach, spoločnosť môže byť zastúpená iba fyzickou osobou. Štatutárny orgán koná v mene spoločnosti samostatne a osobne, a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám samostatne. Štatutárnemu orgánu nemožno ukladať pokyny zo strany spoločníkov (akcionárov) spoločnosti. Konateľ spoločnosti znáša neobmedzenú a nerozlučnú zodpovednosť voči spoločnosti za
škody, ktoré spoločnosti spôsobí čo i len z nedbanlivosti. Zamestnávateľské práva voči zamestnancom obchodnej spoločnosti vykonáva štatutárny orgán. Vyššie uvedené oprávnenia patrili u žalobcu jedinej osobe, generálnemu riaditeľovi Dr. Y. S., preto má žalobca za to, že Dohoda, ktorá bola dňa 16.12.2007 podpísaná niekým iným, je neplatná, pretože výlučne iba Dr. Y. S. bol oprávnený ju podpísať.
O zákonnosti námietky žalovaného o započítaní súd nerozhodol. Súd sa uspokojil s tým, že akceptoval Dohodu zo dňa 16.12.2007 za platnú a vynechal, resp. nepovažoval za potrebné rozhodnúť o tom, či pohľadávka uplatnená ako námietka započítania prináleží žalovanému v súlade so zákonom. Preto podľa žalobcu súd postupoval v rozpore so zákonom, keď upustil od skúmania pohľadávky, ktorá tvorila základ námietky započítania od žalovaného z hľadiska jej obsahu a zákonnosti. V tejto časti by mal súd skúmať, či žalobca porušil zmluvu o zastupovaní, na ktorú poukazoval žalovaný. Keďže prvostupňový súd nerozhodol o zákonnosti pohľadávky žalovaného, ktorá tvorila základ námietky započítania, preto nemohol hodnotiť pohľadávku žalovaného ako spôsobilú na započítanie, ktorá spôsobuje zánik pohľadávky - kúpnej ceny riadne preukázanej v tomto konaní. Žalobca má za to, že ako námietku započítania možno prijať iba takú pohľadávku, ktorá preukázateľne a v súlade so zákonom patrí žalovanému, ktorý na ňu poukazuje, resp. takú pohľadávku, ktorú protistrana, v danom prípade žalobca, uzná. V danom prípade nie je preukázaná oprávnenosť pohľadávky žalovaného a jej oprávnenosť žalobca neustále namietal a neuznal ju za dôvodnú pohľadávku.
Keď je pravdou, že nie žalobca mal dokazovať obsah Dohody o započítaní zo dňa 16.12.2007, jej pravosť a pravdivosť obsahu, potom existujúci skutkový stav neumožňoval pri námietke štatutárneho zástupcu Dr. IO. k formálnym a k obsahovým náležitostiam dohody takýto dôkaz hodnotiť inak ako pokus o dôkaz. Dôkazná situácia musela byť prvostupňovým súdom inak hodnotená a tak mal byť súdom ustálený iný skutkový stav. Pokiaľ existencia Dohody o vyrovnaní v konaní nie je preukázaná, existuje len jeden údaj žalovaného nasvedčujúci započítaniu tak, ako ho tento uviedol vo svojom odpore zo dňa 10.12.2007 proti platobnému rozkazu sp.zn. XXRob/XX/XXXX Okresného súdu Rožňava.
Žalobca predpokladá, že aj podľa hmotného práva platného v SR nie je možné ustáliť z dôvodu stretu, ktoré pohľadávky v dôsledku tak neurčitého a namietaného nepravdivého stretu zanikli. Žalovaný nešpecifikoval, ktorá pohľadávka, resp. ktorá časť započítanej pohľadávky zanikla. Takýto nedostatok aj podľa platného práva SR (§ 37 ods.l OZ) činí takýto zápočet neplatným pre neurčitosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe sp.zn. XCmo XXX/XXXX.
Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný si uplatnil nároky v rámci svojej obrany na započítanie vo výške 136.199,80 eur. Takýto prejav účastníka nemohol byť prvostupňovým súdom posudzovaný podľa § 98 O.s.p. ako procesná obrana z dôvodu, že si uplatňoval vyššiu sumu, než ktorá bola predmetom tejto žaloby. Súd mal vyzvať žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku. Rozhodne súd tak mal postupovať po tom, čo žalovaný žiadal, aby takýto nárok mu bol priznaný.
Taktiež napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnili účastníci v konaní a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Žalovaný v tomto konaní uviedol, že z dôvodu započítania jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu táto zanikla, nakoľko žalobca porušil Zmluvu o obchodnom zastúpení, a preto voči tomuto v zmysle písomného podania si uplatňoval nároky ako dôsledok porušenia Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom uplatňovaná suma činila 136.199,80 eur a že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, keď predal spoločnosti M. ním vytýkaný druh tovaru, ktorý v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení nemal byť predaný. V tejto súvislosti žalobca obstaral vyjadrenie D. zo dňa 4.5.2011 a odborné stanovisko K. S., a.s. zo dňa 26.4.2011.
Preto, že žalovaný námietku započítania činil z dôvodu svojich nárokov voči žalobcovi titulom porušenia Zmluvy o obchodnom zastúpení a vzhľadom na rozsah týchto nárokov, v konaní vykonaných prednesov bolo potrebné, aby súd sa s týmito námietkami vysporiadal a v odôvodnení svojho rozhodnutia to aj uviedol. Pokiaľ tak súd neučinil, takýto postup zo strany súdu zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom absencia vytýkaného postupu zakladá minimálne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s kľúčovou námietkou žalobcu, ako aj žalovaného. Podľa ustanovenia § 134 O.s.p. procesný predpis pozná zákonné vymedzenie verejnej listiny. V právnej teórii a literatúre je definovaná súkromná listina. V napadnutom rozsudku prvostupňový súd dokonca so špeciálnym zvýraznením (str.6, ods.2 rozsudku) vytýka
žalobcovi, že žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. nenavrhol vykonanie dôkazu na vyvrátenie obsahu listiny, ktorou mala byť Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo 16.12.2007. Žalobca v úvode tohto konania v každom zo svojich písomných podaní namietal zánik uplatneného nároku v dôsledku započítania. Uviedol, že k započítaniu nemohlo dôjsť z dôvodu, že nenastali skutočnosti, ktoré by založili hmotnoprávny nárok žalovaného, ktorá skutočnosť by zakladala nárok žalovaného na započítanie takejto pohľadávky voči žalobcovi. Na predposlednom pojednávaní došlo k prejavenému nesúhlasu s protokoláciou k prednesu štatutárneho zástupcu žalobcu, keď právny zástupca namietal protokoláciu výpovede Dr. Istvána S., keď tento uviedol, že uvedená listina, pečiatka na nej, vykazuje znaky podobnosti s pečiatkou používanou v spoločnosti žalobcu, pričom aj na pojednávaní dňa 26.9.2012 výslovne súdu uviedol, že okrem neho žiaden zo zamestnancov spoločnosti nie je oprávnený podpísať takúto listinu.
Poukazujúc na prípis žalovaného zo dňa 4.2.2008, v ktorom v rámci „inventarizácie pohľadávok" podľa účtovných predpisov žiada, aby spoločnosť žalobcu odsúhlasila správnosť a výšku pohľadávok v celkovej sume 54.205,08 eur, ktorú sumu majú tvoriť faktúry, ktoré v zmysle Dohody o započítaní zo dňa 16.12.2007 mali zaniknúť, žalobca uviedol, že tento dôkaz preukazuje spolu s už tvrdenými skutočnosťami ochotu žalovaného manipulovať s písomnosťami, o ktorých tvrdí, že boli konsenzuálne uzatvorené, resp. ich používa ako dôkaz v súdnom konaní. Zrejme uniklo prvostupňovému súdu, že išlo o súkromnú listinu, ktorú na dôkaz svojich tvrdení predkladal žalovaný a ktorej pravosť a pravdivosť bola štatutárnym zástupcom žalobcu spochybnená. Preto nie žalobca, ale žalovaný mal vyvíjať procesnú iniciatívu za účelom preukázania spochybnených skutočností. Formálnym popretím správnosti listiny druhým účastníkom, nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukazované súkromnou listinou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. XX J. XXX/XXXX.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolací dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa podrobne rozobral otázku príslušnosti a právomoci súdov SR i otázku rozhodného práva, ktoré pri absencii voľby treba na tento prípad aplikovať.
S týmito závermi odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Žaloba bola zamietnutá z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania na základe Dohody zo 16.12.2007. Túto dohodu, ale aj iné predchádzajúce podpísal ten istý zamestnanec žalobcu.
Okrem tejto dohody bolo uzavretých ďalších 9 dohôd o započítaní, z ktorých ani jednu nepodpísal štatutár žalobcu.
Tak ako konštatoval súd prvého stupňa aj podľa maďarského právneho poriadku treba tieto dohody považovať za záväzné (§ 219 ods. 1 a 2 Maďarského Občianskeho zákonníka).
Za takejto situácie nie je dôvod skúmať existenciu, či výšku jednotlivých pohľadávok, ktoré započítaním zanikli.
Odvolací súd poznamenáva, že započítaním zanikli pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú a žalovaný výslovne prehlásil, že rozdiel (jeho pohľadávka je vyššia) ako vzájomný návrh neuplatňuje. Teda nejde o prípad uvedený v ust. § 98 O.s.p..
Ostatné námietky žalobcu, uvedené v odvolaní sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., neúspešný odvolateľ (žalobca) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a druhému účastníkovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.