Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2PP/46/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/71/2013
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti odsúdenému J. V. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2013 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 29.júla 2013, sp.zn. 2Pp 46/2013 takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného J. V. z a m i e t a, pretože nie dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému J. V., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom Varín, Starohradská 302/49, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 29.07.2013 samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa , Tr. zákona s použitím sa návrh odsúdeného Pavla V., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 16.04.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného J. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody. Uviedol, že výkon trestu bol pre neho dostatočným ponaučením, aby sa vyhýbal v budúcnosti podobnému konaniu. Svoj čin oľutoval. Po prepustení chce žiť riadnym životom.

Odsúdený J. V. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 22.12.2011 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Po započítaní väzby začal trest vykonávať dňa 20.12.2011 a trest vykonal dňa 20.08.2012.

Následne nastúpil na výkon trestu, ktorý v súčasnosti vykonáva, a to súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 20.02.2013 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Výkon trestu po započítaní zrušených výrokov o trestoch začal dňa 20.08.2012 a jeho výkon má predpokladane ukončiť dňa 20.10.2013.

Lehota na rozhodnutie o návrhu o podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uplynula dňa 20.11.2012.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava, doručeného súdu dňa 18.07.2013, že odsúdený je v tunajšom ústave od 26.03.2013, rozvedený, otec troch maloletých detí. Je zaradený v rámci stredného stupňa stráženia do diferenciačnej skupiny „B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, v kolektíve bezproblémový, bez konfliktných prejavov. Ústavný poriadok dodržiava, príkazy a nariadenia sa snaží plniť. Bola mu udelená disciplinárna odmena, disciplinárny trest mu nebol uložený. Vo voľnom čase sleduje televíziu, hrá spoločenské hry, športuje, je zaradený do umelecko-tvorivého krúžku. O prácu prejavoval záujem. Nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov. Kontakt formou korešpondencie udržiava s družkou. Odsúdený má kritický postoj k trestnej činnosti. Na programe zaobchádzania sa podieľa čiastočne z dôvodu porušenia povinností a neudržaní si kontaktov s blízkymi osobami. U odsúdeného je stredný rizikový stupeň hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, a preto sa javí jeho resocializačná prognóza s prihliadnutím na opakované páchanie trestnej činnosti a zlú finančnú situáciu pred výkonom trestu ako menej priaznivá. Preto čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ, vrátane súčasne vykonávaného trestu, 15-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, predovšetkým pre trestný čin krádeže, vo vzťahu ku ktorému je špeciálnym recidivistom.

Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. Uviedol, že návrh podal kvôli dcére, ktorá má rázštep chrbtice, v septembri ide do školy a je na neho naviazaná.

Zástupca ústavu na výkon trestu sa pridržiaval podaného písomného hodnotenia, s tým, že od vypracovania hodnotenia nedošlo u odsúdeného k žiadnym zmenám.

Prokurátor okresnej prokuratúry navrhol podaný návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na trestnú minulosť a negatívnemu hodnoteniu zamietnuť.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Samosudkyňa po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým so žiadosťou odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistila, že u odsúdeného J. V. bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený J. V. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto tiež javila ako splnená.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade J. V. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotení ako menej nepriaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné, pričom vo vzťahu k páchaniu trestnej trestného činu krádeže ide o špeciálneho recidivistu. Ústav na výkon trestu tak neodporúčal podmienečné prepustenie dosúdeného.

Samosudkyňa vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospela k záveru, že u odsúdeného J. V. vzhľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov samosudkyňa zamietla jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.