Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-115-2013.pdf
PDF · 71.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/115/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému Y. KG, spol. s r.o., Mýtna 53, Stará Ľubovňa, IČO: 36 454 630, o vymoženie 1.398,39 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blašku, Exekútorský úrad Michalovce, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er 362/01-13 zo dňa 15. apríla 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd exekúciu zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 8, Michalovce.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný dňa 30. januára 2008 ex offo z obchodného registra. Preto navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Prvostupňový súd zistil, že keďže exekúcia začala pred 31.01.2002, že ustanovenie § 57 neobsahovalo dôvod zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku. Preto skúmal dôvody na zastavenie exekúcie a zistil, že podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovenia tohto alebo osobitného zákona. Preto skúmal podmienky, za ktorých vo veci môže konať podľa § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. a zistil, že keďže účastníkmi konania podľa § 37 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, sú oprávnený a povinný a povinný ex offo zanikol, neexistuje povinný subjekt, preto je povinnosťou súdu exekúciu zastaviť.
O trovách účastníkov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Prvostupňový súd, aplikujúc citované zákonné ustanovenie, trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Vychádzal z toho, že právna úprava § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 nepoznala možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie z dôvodu nedostatku majetku
povinného. Podľa tohto ustanovenia je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie iba v prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa 30. januára 2008, teda po takmer 6 rokoch a 9 mesiacov, odkedy oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Za takéhoto stavu oprávnený jednak nezavinil zastavenie exekúcie, keď nemohol ovplyvniť zánik povinného a jednak nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie vzhľadom na časový úsek medzi podaním návrhu a vznikom dôvodu pre zastavenie exekúcie. Prvostupňový súd poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že exekútori vykonávajú svoju činnosť ako slobodné povolanie za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Hoci má súdny exekútor zákonný nárok na úhradu trov konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie súdny exekútor. Namietal, že mu neboli priznané trovy exekúcie, pričom poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení bez odkazu na príslušné ustanovenie zákona a náhradu trov exekúcie mu nepriznal. Prvostupňový súd nesprávnym úradným postupom rozhodol podľa návrhu konajúceho exekútora. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Pri výmaze povinného z obchodného registra, mal súd rozhodovať podľa návrhu súdneho exekútora podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Preto súdny exekútor má nárok na náhradu trov. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktoré je povinný uhradiť oprávnený.
K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený nevyjadril.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam, podľa ktorého zákonná sudkyňa odvolaniu súdneho exekútora nemienila vyhovieť a vec predložila odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora postupoval správne, keď v tomto prípade súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že exekúcia začala podaním návrhu na začatie exekúcie oprávneným dňa 26.04.2001, teda pre túto exekúciu platia ustanovenia Exekučného poriadku platného do 31.01.2002.
Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že súdny exekútor vykonával exekúciu proti povinnému spôsobom, ktorý vyplýva z pripojeného exekútorského spisu, kde činnosť súdneho exekútora vzhľadom na veľmi dlhé časové odstupy od jednotlivých procesných úkonov a vzhľadom na okolnosť, že inak ako komunikáciou s oprávneným exekúcia vykonávaná nebola, nejaví sa táto činnosť efektívna. Naviac, povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 30. januára 2008, ktorá okolnosť súdnym exekútorom nebola zistená až do 03.02.2012, kedy túto okolnosť súdny exekútor oznámil prvostupňovému súdu, teda po viac ako 4 rokoch. Uvedená okolnosť svedčí o efektivite vykonávania exekúcie v tejto veci. Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď aplikujúc ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vyhodnotil tak, že v prejednávanej veci nie je možné prirátať na ťarchu oprávneného dôvod zastavenia exekúcie pri jeho náležitej opatrnosti. Preto nie je možné súdnemu exekútorovi priznať trovy exekúcie.
Keďže súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z procesných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorý však v čase začatia exekúcie Exekučný poriadok neobsahoval, prvostupňový súd správne vyhodnotil, že zánikom povinného subjektu a skúmaní podmienok konania bolo potrebné exekúciu, aplikujúc ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p., zastaviť. Pretože súdny exekútor zastavenie exekúcie len podnetoval a okolnosť, ktorá nastala tým, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 30. januára 2008 nastala skôr ako oznámenie súdneho exekútora o tom, že povinný nemá žiaden majetok, ktorá informácia prišla prvostupňovému súdu až 03.02.2012, správne vyhodnotil prvostupňový súd dôvod zastavenia exekúcie zánikom povinného.
Je potrebné na záver uviesť, že tak, ako to skonštatoval aj prvostupňový súd, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, tak ako v tejto veci, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie. Takýto stav však nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie súdny exekútor je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Preto nie je možné na ťarchu oprávneného pričítať mu trovy exekúcie, ktoré nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať v dôsledku zastavenia exekúcie, aj keď tieto trovy súdny exekútor považuje za účelné.
Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.