Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/74/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa - matky: U. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX a otca: O. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX, A., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletým, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. apríla 2013, č.k. -15, v časti nariadenia predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti nariadenia predbežného opatrenia m e n í tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým O. každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.

Rodičia s ú p o v i n n í , v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na zastupovanie maloletého O. v konaní. Druhým odsekom výroku nariadil matke, aby umožnila otcovi stretávať sa s maloletým O., každú stredu od 15.30 do 18.00 hodiny, každú párnu sobotu od 15.30 do 18.00 hodiny a každú nepárnu nedeľu od 15.30 do 18.00 hodiny za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím v časti ustanovenia opatrovníka pre maloletého a v časti nariadenia predbežného opatrenia , písmeno f) O.s.p, ktoré vecne odôvodnil tým, že z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že s matkou maloletého sú manželia, pričom od júla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec v druhej polovici roka 2012 chodil maloletého navštevovať do domácnosti matky, o maloletého sa staral, kúpal ho, hral sa s ním a matka mu stretnutia umožňovala. Posledné štyri mesiace, však matka otcovi neumožňuje styk s maloletým. Súd pri nariadení predbežného opatrenia potom prihliadol predovšetkým na záujmy maloletého O. a jeho vek. Maloletý má len dva roky, pritom otec žil v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým do veku asi jeden a štvrť roka dieťaťa. Potom na žiadosť matky zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval a posledné štyri mesiace otec maloletého nevidel. Otec žiada predbežne upraviť styk s maloletým bez prítomnosti matky a to každú stredu na večer a každý druhý víkend od soboty do nedele. Súd návrh otca potom považoval za dôvodný len z časti, nakoľko matka otcovi už štyri mesiace neumožňovala stretávať sa s dieťaťom, čo vzhľadom na vek dvoch rokov maloletého, môže narušiť vzájomné vzťahy otca s dieťaťom. Prihliadol na to, že otec predtým býval spolu s matkou v spoločnej domácnosti a o maloletého sa riadne starali. Následne pol roka maloletého navštevoval v domácnosti matky a preto súd považoval za potrebné zachovať vzájomné vzťahy otca k maloletému a naopak. Pravidelným stretávaním sa otca s maloletým, ktoré by malo byť v kratších časových intervaloch, vzhľadom na vek maloletého, aby si budoval pravidelný kontakt s otcom. Preto súd upravil styk s maloletým na každú stredu, každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu,

vždy v čase od 15.30 do 18.00 hodiny, čo by malo vyhovovať aj dennému režimu maloletého O., ktorý vzhľadom na jeho vek poobede spáva. Frekvencia stretnutí je upravená tak, aby sa otec každý týždeň s maloletým mohol stretnúť dvakrát, aby s ohľadom na vek maloletého bol intenzívne rozvíjaný kontakt maloletého s otcom. Súd však považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým za prítomnosti matky, nakoľko otec maloletého nevidel už štyri mesiace, čo je vzhľadom na vek maloletého dlhá doba a tiež s ohľadom na skutočnosť, že maloletý je na prostredie, kde v súčasnosti vyrastá zvyknutý a náhla pravidelná zmena prostredia by nemusela byť v prospech maloletého i s prihliadnutým na skutočnosť, že súd nemá prešetrené prostredie, v ktorom súčasnosti otec býva a k tomuto sa nemala možnosť vyjadriť ani matka. Pravidelné stretnutia otca s maloletým v známom prostredí, kde maloletý žije by malo zabezpečiť vhodný kontakt otca s maloletým, pri ktorom sa môžu rozvíjať ich vzájomné vzťahy.

Proti tomuto uzneseniu v časti úpravy styku podala odvolanie matka dieťaťa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, tak že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. V odvolaní podrobne poukázala na priebeh ich spolužitia s otcom maloletého. S otcom sa vzali po krátkej šesť mesačnej známosti z dôvodu jej tehotenstva a už 04.09.2012 podala žiadosť o rozvod z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd na spoločný manželský život, ale najmä na výchovu syna. V spoločnej domácnosti s otcom nežijú od 15.07.2012, kedy manžela požiadala, aby sa odsťahoval, pretože ju aj pred synom opakovane slovne vulgárne napádal (stalo sa tak aj pri príležitosti synovho krstu, prvého výročia svadby, ďalšej svadby v rodine) a takisto pred narodením ako aj po narodení maloletého O. ju obviňoval, že maloletý nepochádza od neho. Ich manželstvo nebolo harmonické. Čo sa týka otcom spomínaných pravidelných návštev, tak otec jej zvykol zavolať dvadsať minút pred tým ako mal prísť, trochu sa pohral s maloletým, pozrel sa ako ho umýva a odišiel preč. Niekedy sa neukázal aj týždeň, len napísal, že má toho veľa a nepríde. Ich názorové nezhody vo výchove spoločného syna vyplývajú aj z otcových politických a spoločenských názorov. Prvé nezhody nastali už pri výbere mena, keď sa zistilo, že čakajú narodenie chlapca, otec trval na tom, že mu chce dať meno Svätopluk, Pribina, Mojmír, Adolf alebo Matúš Čák Trenčiansky. Otec má výrazné rasistické sklony, ktoré prezentuje verejne aj pred synom, čo je dôvod uznať zákaz styku. Učil ho nacistický pozdrav „hajlovanie“ a rozprával pred ním, že na cigánov treba ísť so samopalom. Stále sníva o tom, že bude tretia svetová vojna, že Slováci a Nemci budú bratia, obnovia spolu koncentračné tábory, kam budú vyvážať Židov a všetkých ľudí tmavej pleti. I z tohto dôvodu má strach o synov normálny vývoj. Podľa otca, maloletého netreba učiť slová ako „prosím, ďakujem a prepáč“, tieto nikdy nebude potrebovať. Tiež má strach aj o seba, otec má zastaralé názory, keď tvrdí, že ju mal asi viacej preplesknúť, aby ho viacej poslúchala. Opakovane ho žiadala, aby zmenil svoje správanie voči nej aj voči synovi, jeho reakciou boli ďalšie vulgarizmy na jej adresu a vyhrážky, že jej syna zoberie násilím, z ktorého dôvodu 08.02.2013 podala na otca i trestné oznámenie. Otcov názor na manželstvo je, že k žene sa má muž správať ako k slúžke a ona mu má byť za to vďačná, lebo vraj pred sto rokmi to tak bolo. Keď jej rodičom a aj jej už došla trpezlivosť rozhodla sa stretnutia syna s otcom organizovať mimo domu jej rodičov, pravidelne každý piatok po telefonáte otcovi a svokre v Auparku v Piešťanoch, ktoré trvali štyri až päť hodín, alebo u svokry na byte na H. v zimných mesiacoch a v poslednom čase na Pešej zóne alebo na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch za prítomnosti manželovej alebo jej matky, kvôli vulgárnemu správaniu sa otca. Žiadala otca, že ak chce byť s maloletým, aby jej dal aspoň 48 hodín vopred vedieť, nakoľko pracuje a dochádza do Bratislavy a cez víkend musí stíhať aj domáce práce. S otcovou matkou a otcom si pravidelne volajú a komunikujú ohľadom maloletého. Opakovane ich pozvala k nim na návštevu- hocikedy, majú možnosť maloletého vidieť. Rovnako je ochotná sa s nimi dohodnúť aj na stretnutiach v A., čo aj uskutočňovala. Pravidelne z vlastnej iniciatívy navštevovala domácnosť manželovej matky takmer každú nedeľu, okrem dní, kedy mala svokra nočnú zmenu, o týchto návštevách informovala aj otca. Obdobne sa stretla aj s otcovým otcom, ktorý jediný jej bol nápomocný. Teda je klamstvo aj to, že otec maloletého štyri mesiace nevidel, pretože z jej iniciatívy sa s ním aj so svojou matkou stretáva takmer každú nedeľu. V ďalšej časti odvolania poukázala na spôsob ako si otec plní vyživovaciu povinnosť k maloletému. Znovu poukázala na to, že otec nemá záujem o rodinný život, v minulosti mal problém s gamblérstvom, keď každý večer trávil na výherných automatoch. O syna sa nezaujímal a nezaujíma, jeho názor bol, že do piatich rokov si majú so synom robiť čo chcú a potom ho začne vychovávať on. Chcel, aby ho syn volal „el prezidento alebo šéf“, čo žiadal aj od nej. O syna sa nevie postarať, nemá pre neho vytvorené podmienky a nemá na to nielen finančné prostriedky a vhodné priestory, ale ani elementárnu schopnosť byť rodičom. Otec má trvalý pobyt nahlásený v byte svojej matky, ale to len formálne, kvôli firme. V skutočnosti, však otec maloletého býva v W., D. S. u svojho otca. Je to starší dom, v ktorom pod podlahou počuť a niekedy aj vidieť myši. V dome sa pohybuje kocúr, má vypadanú srsť, sedáva na gauči, v dome sa fajčí a na dvore

okrem pouličných psov, bez veterinárnej starostlivosti sú rôzne železné predmety, stavebný materiál, pozemok má nedostatočné oplotenie a za plotom sa nachádza vodná plocha. Otec tam syna chcel brávať už v útlom veku, chcel ho dať na hnoj, vraj nech sa tam pohrá. Rovnako chcel syna v lete do svojej práce, to znamená do garáži, kde sa servisujú autá, čím ho chcel v podstate vystaviť nebezpečiu, nakoľko ide o nevhodné prostredie, kde aj otcovi hrozil úraz. Otec na maloletého nevie dať pozor, čo dokázal aj 21.10.2012, keď strážil maloletého v detskom kútiku, pričom starší chlapec maloletému skákal po chrbtici a vôbec mu nevedel poskytnúť pomoc. V odvolaní matka tiež vytýka súdu, že predmetné rozhodnutie určite nie je v prospech maloletého. Otcovi na maloletom O. nezáleží, má potrebu len ničiť ľudí. Nariadenie predbežného opatrenia považuje za predčasné, nesprávne, nešťastné a za urážku jej osoby, keď za každú cenu vychádzala v ústrety otcovi. Nariadením takéhoto predbežného opatrenia budú vznikať ďalšie vyhrotené situácie, fyzické útoky, o psychickom terore ani nehovoriac. Vydaním predbežného opatrenia sa dosiahla situácia, keď maloletý už o 15.15 hodine nemôže spať, pretože sa musí chystať na styk s otcom, pričom napadnutým uznesením má zničené víkendy, keď jeden víkend nemôže plánovať vôbec a druhý nie je možné dokončiť. Je presvedčená, že otec možnosť stretávania sa s maloletým ani nevyužije. Súd napadnutým uznesením obmedzil život nielen jej, ale aj otcovi dieťaťa, ale aj maloletému dieťaťu.

Otec maloletého odvolanie nepodal, k podanému odvolaniu sa písomne vyjadril. Uviedol, že i keď s nariadením predbežným opatrením nie je spokojný, odvolanie proti uzneseniu nepodal, nakoľko prebieha konanie, v ktorom sa tiež rozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému O.. Poukázal na to, že i napriek vykonateľnosti rozhodnutia o úprave styku, matka mu maloletého v stanovený čas nepripravila s odôvodnením, že maloletý má svoj režim a že spí. Tvrdenia matky o jeho politických a spoločenských názoroch sú nepravdivé, prekrútené a použité za účelom zamedziť mu styk s maloletým. Aj v konaní o rozvod manželstva na preukázanie svojich tvrdení iných svedkov okrem svojich rodičov odmietla označiť s odôvodnením, že by ich údajne ovplyvňoval. Zdôraznil, že žije bezúhonným životom, vykonáva činnosť za základe licencie povoľujúcej mu prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel. So synom sa stretáva len za prítomnosti matky, je preto nelogické, že by syna nejakým spôsobom ohrozoval svojim konaním.

Odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu nepodal kolízny opatrovník.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka podľa obsahu odvolania použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a s poukazom na posledná veta), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ust. a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

V zmysle , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V zmysle , súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. , zakotvuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení čo do ich obsahu, je preto možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu. Podľa písm. b) cit. ust. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Ustanovenie je, ale na prípady predbežnej úpravy styku rodiča s dieťaťom nenáležité a neaplikovateľné. Keďže dočasnú úpravu styku rodiča s dieťaťom nie je možné

subsumovať ani pod jedno z demonštratívne vymenovaných predbežných opatrení pod písm. a) až h) citovaného ustanovenia, predbežné opatrenie o úprave styku sa preto spravuje všeobecne ust.

V zmysle § 75 ods. 5 ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2.

V zmysle , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie.

I keď sa to v citovanom ust. výslovne neuvádza, v kontexte s ust. a nasl. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Z obsahu spisu bolo zistené, že otec maloletého sa návrhom predloženým prvostupňovému súdu dňa 12.4.2013 domáhal úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a navrhol, aby súd maloletého O. zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil jeho styk s maloletým a určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne. Ešte pred pojednávaním vo veci, otec podaním doručeným prvostupňovému súdu žiadal o nariadene predbežného opatrenia, že matka je povinná mu odovzdať maloletého do starostlivosti každý týždeň v stredu v čase od 15.30 hod. do 18. hod. a každý párny týždeň v roku v čase od soboty 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil dôvodmi uvedenými v návrhu vo veci samej a to tým, že matka mu neumožňuje styk s mal. O.. S matkou maloletého sú manželia, ale od júla 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Po rozchode najprv mal možnosť syna pravidelne navštevovať a venovať sa mu v domácnosti matky, ale posledné štyri mesiace mu tento styk matka odmieta. Na výživu maloletého platí výživné v rozsahu 100,- až 150,- Eur mesačne.

Z obsahu spisu vyplýva zatiaľ predbežne osvedčené (teda nie nepochybne preukázané, čo ale pre potreby predbežného opatrenia postačuje), že po narodení maloletého žila rodina v domácnosti rodičov matky dieťaťa a neskôr od júla 2012 otec z domácnosti odišiel pre nezhody v manželstve a t.č. býva u svojho otca (pre potreby predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, aby bolo preukázané z akých dôvodov) a matka zostala naďalej aj s maloletým bývať u svojich rodičov v F., kde neboli zistené nedostatky, tzn. má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. V konaní nebolo ničím preukázané, ani osvedčené tvrdenia matky, že výchovné prostredie u otca negatívne vplýva na dieťa a je v rozpore s jeho záujmami. Z dosiaľ osvedčeného je zrejmé, že doterajší styk otca s dieťaťom neprebiehal bezproblémovo a rodičia majú ťažkosť sa na ňom dohodnúť.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané, resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade ide o úpravu styku otca s maloletým, bez potreby rozhodovania o uložení povinnosti matke odovzdať dieťa do starostlivosti otcovi.

Je zrejmé, že vzťahy medzi oboma rodičmi sú zložité, pričom obaja sa okolnosti rozvratu manželstva a vzťahu otca k maloletému a tiež umožňovanie mu styku s maloletým matkou dieťaťa popisujú odlišne. Podľa tvrdenia otca konanie o rozvode manželstva s matkou je v štádiu dokazovania, keď majú navrhnúť na výsluch svedkov.

Pokiaľ ide o úpravu styku sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletým. Bolo osvedčené, že vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine priznané právo otca, ale i dieťaťa na stretávanie sa, je dané, pričom maloletý O. sa už dlhodobo s otcom stretáva iba sporadicky a preto tieto práva sú bezprostredne ohrozené. Keďže vo veci ešte len prebieha konanie o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému a zrejme v ňom bude vykonané dokazovanie (ak to bude žiaduce nariadené i znalecké dokazovanie) je dôvodné očakávať, že vo veci samej bude rozhodnuté až s istým časovým odstupom. Vzhľadom na to je daná naliehavá potreba úpravy styku otca s dieťaťom predbežným opatrením.

Vzhľadom na skutočnosť, že vzťahy medzi otcom a dieťaťom sú dobré, maloletý je ale útleho veku, pričom nebolo zistené, či otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, i odvolací súd považoval za žiaduce, aby bol styk upravený v čo najširšom rozsahu tak, aby umožnil utužovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým, ale za prítomnosti matky dieťaťa.

Odvolací súd považoval za primeranú okolnostiam daného prípadu úpravu styku predbežným opatrením tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým O. každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa

Odvolací súd pritom, ale zohľadnil odôvodnené námietky matky obsiahnuté v odvolaní. Je totiž dôležité, aby matka aj otec ako aj maloletý mali víkendy aj sami pre seba, tzn. aby každý druhý víkend mala matka s maloletým tento neprerušený stykom otca. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti styku iba ohľadne víkendov, keď styk upravil tak že, otec je oprávnený sa stretávať s maloletým O. každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, pričom možnosť stretávať sa otca s maloletým každú stredu v rovnakom čase a tiež za prítomnosti matky ponechal nezmenenú. Pri tomto rozhodnutí súd zohľadnil vek maloletého, jeho denný režim spojený s popoludňajším spánkom, ako aj to, že obaja rodičia sú zamestnaní a nebývajú v jednej obci.

Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov odvolací súd považoval tiež za vhodné uložiť rodičom povinnosť v prípade vzniku vážnej prekážky realizácie styku túto skutočnosť bezodkladne druhému rodičovi oznámiť, podľa možnosti najneskôr do 48 hodín pred začiatkom styku.

Žiada sa dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad ÚS SR, sp. zn. ) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu (i vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia), pripomienkam, námietkam, tvrdeniam uplatňovaným matkou maloletého. Preto odvolací súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s použitím , zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.