Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1730-2007.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1730/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného G. C. G. G. D. H., C. Y., Q. T. X, XXX XX Y., V.: XX XXX XXX proti povinnej I. M., T.. XX.X.XXXX, C. T. X, XXX XX Y. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 162/2007 o vymoženie pohľadávky vo výške 99,58 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinnú z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi, Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 15.6.2007 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 99,58 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia G. C. H., C. D. Y. Č.. XXX- XXXXXXXXXX-K. F. S. XX.X.XXXX.
Dňa 18.6.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/041380 zo dňa 8.8.2007.
Dňa 28.3.2013 postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. b/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 33,19 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie č. 700-3410156007-GC04/07 zo dňa 22.3.2007 /exekučný titul/ bolo zrušené.
Pretože z podania oprávneného nebolo zrejmé, z akého dôvodu došlo k zrušeniu exekučného titulu, teda či z dôvodov na strane oprávneného alebo povinnej, súd výzvou zo dňa 24.6.2013 vyzval oprávneného na doplnenie jeho podania v naznačenom smere.
Dňa 11.7.2013 oprávnený súdu oznámil, že rozhodnutím č. 704-3440286507-GC05/07 zo dňa 8.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2007, bola povolená obnova konania rozhodnutia č. 700-34101560078-GC04/07 zo dňa 22.3.2007 o dlžnej pokute vo výške 99,58 Eur za nepredloženie výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie 11, 12/2006 a 1/2007. Obnova konania bola povolená z dôvodu, že povinná predložila spätne prerušenie poistného pomeru zamestnanca. Na základe vyššie uvedeného nemala v uvedenom období povinnosť predkladať mesačné výkazy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia, t.j. uloženia pokuty, ako aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenému tieto skutočnosti neboli známe. Oprávnený má za to, že trovy exekúcie má znášať povinná.
Pretože v danom prípade má súd za preukázané, že vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorý je podkladom tohto exekučného konania, došlo k povoleniu obnovy konania, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal vo vzťahu k povinnej neúčinným, rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
- minimálna odmena pri zastavení exekúcie.................................................................33,19 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 Eur.
Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Rovnako postupuje aj v prípade, že sa exekúcia zastavila z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku).
V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre zrušenie exekučného titulu po začatí exekučného konania. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený pristúpil k zrušeniu exekučného titulu z dôvodu, že povinná po začatí exekučného konania predložila oprávnenému prerušenie poistného pomeru zamestnanca, čo znamená, že vedenie exekúcie bolo po určitý čas - až do zrušenia, resp. neúčinnosti exekučného titulu - dôvodné, preto nie je spravodlivé, aby súd na náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného /§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku/.
Pretože v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného alebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súd nemohol postupovať ani podľa § 203 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, a preto rozhodol tak, že v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi povinnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.