Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-47-2013.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2013 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, poškodených Z. Z., O. U. Z. a obžalovaného
Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX v V. O., trvale bytom J. V.., Ul. P. č. XX,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/104/2011 zo dňa 30.01.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného, prokurátora a poškodených Z. Z. a O. U. Z. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. P. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr.zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože dňa 27. augusta 2010 v čase o 18.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. V., A.: V. po ceste 16/1 smerom od Dubnice nad Váhom na Trenčín, kde v km 132,96 na miestnej komunikácii v obci Trenčianska Teplá v miernej ľavotočivej zákrute v miernom stúpaní v dôsledku nevenovaniu sa vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke narazil prednou časťou svojho vozidla do chodkyne Q. Z., trvale bytom I. I., Ul. P.O. Z. č. XXX/XX a chodkyne Z. Z., trvale bytom I. I., Z. č. XX/XX, ktoré v tom čase prechádzali cez vozovku zľava doprava z pohľadu obvineného, následkom čoho došlo k ich odhodeniu mimo vozovku, pričom poškodená Q. Z. utrpela otras mozgu, zmliaždenie pľúc obojstranne, prítomnosť krvi v hrudnej dutine obojstranne, viac vpravo, zlomeninu II. až VI. rebra vpravo, zlomeninu I., II. a V. rebra vľavo, zlomeninu prednej hrany kĺbovej jamky stehennej kosti a sedacej kosti vľavo, zlomeninu krížovej kosti a lonovej kosti vpravo, zlomeninu sedacej kosti vpravo s posunom, zlomeninu priečneho výbežku V. driekového stavca vpravo, zlomeninu tela II. hrudného stavca, poúrazový šok, kde dňa 06.09.2010 o 05.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na následky svojich zranení zomrela a poškodená Z. Z. utrpela zlomeninu jabĺčka pravého kolena otvorenú, zlomeninu hlavice ramennej kosti vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti, zlomeninu nosa, tržnú ranu v oblasti pravého kolena, zmliaždenie hrudníka vpravo, zmliaždenie hrudníka vpravo, zmliaždenie a odreniny v oblasti očnice vpravo a odreninu ľavej nohy, pričom poranenia si vyžiadali hospitalizáciu od 27.08.2010 do 15.09.2010 a od 20.10.2010 do 26.10.2010, spolu 27 dní, počas ktorých bola obmedzená na bežnom spôsobe života vo všetkých oblastiach a po prepustení z nemocnice bola bezprostredne odkázaná na pomoc
inej osoby pri vykonávaní bežných životných potrieb, pričom celková doba obmedzenia po prepustení do ambulantnej liečby trvala asi 2 mesiace, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 16 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, ale hlavne povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Bol za to odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 38 ods. 3, 36 písm. l/, 41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 24 mesiacov, pričom podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 46 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá každého druhu na dobu 46 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodení Z. Z., O. U. Z. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. s uplatneným nárokom na náhradu škody, odkázaní na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný, prokurátor a poškodení Z. Z. a Bc. U. Z..
Odvolanie obžalovaného bolo zahlásené na hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie bolo podané proti výroku o vine a treste. Podľa názoru obhajcu vykonané dôkazy nepreukazujú porušenie dôležitej povinnosti zo strany vodiča. Obhajca k odvolaniu pripojil znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, pričom v odôvodnení odvolania podrobne poukazoval na obsah tohto znaleckého posudku, ktorého závery si osvojil. Podľa názoru obhajcu z tohto znaleckého posudku vyplýva spoluvina účastníkov cestnej premávky na vzniku dopravnej nehody. Ďalej obhajca poukázal na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa: možnosti primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov cestnej premávky ...; predvídanie neočakávaného vstupu chodca do vozovky ...; posudzovanie rýchlosti vozidla, ako porušenia dôležitej povinnosti ...; posudzovanie možnosti vodiča napraviť pochybenie iného účastníka cestnej premávky a predísť dopravnej nehode ... Na základe uvedeného, obhajca dospel k záveru, že to boli práve chodci, ktorí mali lepšiu možnosť vidieť prichádzajúce motorové vozidlo, mali možnosť neprechádzať cez vozovku a zabrániť tak vzniku dopravnej nehody. Keď chodkyne vstúpili do pravého jazdného pruhu, už obžalovaný nemal možnosť na túto okolnosť reagovať a nemohol vozidlo zastaviť a stretu s chodkyňami zabrániť. Z tohto dôvodu mal byť obžalovaný uznaný vinným len v rámci základnej skutkovej podstaty predmetných prečinov proti životu a zdraviu. Navrhol rozsudok súdu pravého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd sám uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. za súčasného uloženia primeraného trestu odňatia slobody bez uloženia trestu zákazu činnosti.
Prokurátor zahlásil písomne odvolanie tak, že toto je podávané proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V ďalšom písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že najmä záujem generálnej prevencie vyžaduje, aby obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor vyslovil názor, že súdom uložený trest odňatia slobody je neprimeraný a neadekvátny a nemôže preto posilňovať pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a následne za použitia § 322 ods. 3 Tr.por. uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne.
Odvolanie podali písomne aj dvaja poškodení. Z. Z. žiadala, aby odvolací súd podľa § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obžalovaného nahradiť škodu. Pričom zároveň žiadala obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. O. U. Z. taktiež navrhol, aby podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody. Taktiež navrhol, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhli strany v konaní, ktoré podali odvolanie, týmto vyhovieť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
K odvolaniu obžalovaného, smerujúceho proti výroku o vine, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavom pojednávaní všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré mu umožňovali správne zistiť a ustáliť skutkový stav. V danom prípade pritom nešlo o skutkovo náročnú dopravnú nehodu, pričom najmä z výpovedí „nezainteresovaných“ svedkov bolo možné ustáliť skutkový priebeh dopravnej nehody - zrazenia poškodených chodkýň motorovým vozidlom obžalovaného. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť aj znaleckému dokazovaniu, pričom na námietky strán reagoval žiadosťou o doplnenie znaleckého posudku znalcom z odboru dopravy v štádiu konania pred súdom. Znalec aj pripojenou fotodokumentáciou bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že obžalovaný prvýkrát mohol rozpoznať chodcov a prvýkrát reagovať brzdením už 46 metrov od miesta zrážky, pričom mu nič v tom nebránilo. Vozidlo ale pred zrážkou nebrzdilo a stalo sa tak až po zrážke, keď zastavilo na vzdialenosť 21 metrov za miestom zrážky.
K znaleckému dokazovaniu je pritom potrebné uviesť, že ani znalecký posudok z odboru dopravy, ktorý obhajca pripojil k odvolaniu a jeho závery zahrnul do odôvodnenia odvolania, podstatným spôsobom nehodnotí technicky priebeh nehody inak, ako znalec, ktorý bol pribratý do konania v priebehu vyšetrovania. Rozdiel je prakticky len v tom, že „druhý“ znalec „zvýrazňoval“ podiel poškodených chodkýň na vzniku dopravnej nehody. Spoluzavinenie poškodených pritom ale zohľadnil pri svojom rozhodovaní aj súd prvého stupňa.
K namietaným právnym záverom je potrebné predovšetkým uviesť, že platí zásada, podľa ktorej účastník cestnej premávky nemôže porušenie povinností iného účastníka cestnej premávky „vykladať v svoj prospech“. Z pohybu poškodených (aj ďalších najmenej dvoch osôb) po predmetnej ceste, síce mimo priechod pre chodcov, v žiadnom prípadne nevznikla situácia, kedy by vodič, dodržujúci predpisy a pravidlá cestnej premávky, nemohol zabrániť zrazeniu takýchto chodkýň. Pri riadnom venovaní sa riadeniu motorového vozidla mohol obžalovaný bez väčších problémov predísť zrazeniu chodkýň. Poškodené sa nachádzali na vozovke dostatočne dlhú dobu, aby obžalovaný mohol včas prispôsobiť svoju jazdu takejto situácii v cestnej premávke.
K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, na ktoré bolo v odvolaní poukazované, senát krajského súdu uvádza, že síce ide o rozhodnutia, týkajúce sa trestnej činnosti v doprave. V predmetom prípade však nejde o prípady tam uvádzané. Nedisciplinovanosť chodkýň v konkrétnej veci už vznikla, pričom nešlo ani o neočakávaný vstup chodca do vozovky. V danom prípade rýchlosť jazdy obžalovaného nebola dôvod na kvalifikovanie jeho konania, ako porušovanie dôležitej povinnosti. Napokon opakovane senát odvolacieho súdu uvádza, že ako zo znaleckého posudku zadováženého v predmetnej veci, tak aj zo znaleckého posudku, ktorého závery si osvojil v odvolaní obžalovaný, vyplýva možnosť obžalovaného predísť dopravnej nehode. Podľa znalca Ing. Zdenka Pospíšila dokonca aj viacerými spôsobmi (zníženie rýchlosti, zastavenie, obídenie chodkýň).
Použitá právna kvalifikácia konania obžalovaného aj v podobe porušenia dôležitej povinnosti, uloženej mu ako vodičovi zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je taktiež správna. Súd prvého stupňa túto prísnejšiu právnu kvalifikáciu aj dostatočne odôvodnil. Tu senát odvolacieho súdu zvýrazňuje najmä to, že priebeh dopravnej nehody jednoznačne preukazuje, že obžalovaný sa nevenoval plne riadeniu vozidla, pretože bolo preukázané, že nesledoval situáciu pred vozidlom. Inak by sa nemohlo stať, že pri prijateľnej rýchlosti, akou obžalovaný išiel, zrazil dve chodkyne až v pravom jazdnom pruhu, pričom jedna z nich tlačila bicykel a držala dáždnik a druhá pri chôdzi používala dokonca francúzsku barlu.
Ďalej k odvolaniu prokurátora, podaného proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, je potrebné uviesť nasledovné. Vo všeobecnosti je možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pri dopravných nehodách so smrteľným následkom, ak páchateľ naviac porušil dôležitú povinnosť vodiča, primeraným
trestom aj z hľadiska záujmu generálnej prevencie, sa javí trest odňatia slobody nepodmienečne. Na druhej strane najmä v záujme spravodlivosti ukladaného trestu má význam individualizácia trestu.
Tu hneď je potrebné uviesť, že neprimerane mierny trest rovnako, ako neprimerane prísny trest, sú tresty nespravodlivé.
Pri individualizácii trestu má dôležitý význam doterajšia súdna trestnosť obžalovaného. Z posudkov, nachádzajúcich sa v spise, možno pritom urobiť záver, že predmetná dopravná nehoda je ojedinelým vybočením obžalovaného z medzí vedenia riadneho života. Obžalovaný spáchal nedbanlivostné prečiny. Ak sa k tomuto potom zohľadní podiel samotných poškodených na vzniku dopravnej nehody (prechádzanie cesty v obci mimo určený prechod, nevenovanie pozornosti situácii v cestnej premávke počas samotného prechádzania cez cestu), možno dospieť k záveru, že uložený trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, sa síce javí skôr mierny, ako prísny, avšak nie neprimeraný, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. Tu je potrebné prihliadnuť aj na vyváženosť záujmov generálnej a individuálnej prevencie, pričom v prípade hraničného stretu týchto záujmov je potrebné rozhodnúť v prospech, v tomto prípade prvotrestaného obžalovaného.
Napokon k odvolaniu poškodených, senát odvolacieho súdu uvádza, že predpokladom na priznanie na náhradu škody je okrem iného jej riadna špecifikácia, vrátane vyčíslenia uplatňovaného nároku v eurách. Poškodení Z. Z. a Bc. U. Z. však takto nepostupovali. Pokiaľ sa zároveň títo poškodení domáhali uloženia prísnejšieho trestu obžalovanému, toto poškodení odvolaním navrhovať nemohli.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.