Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-207-2013.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľky: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX/XX proti odporcovi: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX/XX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Z. C., rodená R., nar. XX.X.XXXX a odporcu G. C., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 28.8.1993 a zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v I., matriky v W., vo zväzku II, ročník 1993, strana 139, pod por. číslom 7, rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému H. C., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode tak, že maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 18.06.2013 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil práva a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode, pričom návrh odôvodnila tým, že odporca už dlhšiu dobu nepracuje a požíva alkohol, pričom neprispieva finančne do domácnosti, ich manželstvo nefunguje už ani po intímnej stránke už dlhšiu dobu.
Navrhovateľka a odporca na pojednávaní súhlasili, aby súd ich manželstvo rozviedol, nakoľko už nemajú záujem zotrvať v manželskom zväzku a ani záujem o jeho obnovu.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Zákon o rodine", v skratke aj "ZoR"), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 157 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len "Občiansky súdny poriadok", v skratke aj "OSP"), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo a hlboko rozvrátené, nie je predpoklad, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia, a preto rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj veku a odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a rodinné prídavky vo výške 46,20 eur mesačne, otec mal. dieťaťa je nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVaR. Súd vzhľadom na súčasnú situáciu otca mal. dieťaťa rozhodol tak, ako uvádza výroková časť rozhodnutia a zaviazal ho prispievať na výživu mal. dieťaťa v minimálnej zákonnej miere, ktorá od 01.07.2013 predstavuje výšku 27,13 eur mesačne.
Keďže na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Nitra dňa 29.07.2013 bol prítomná navrhovateľka, odporca a kolízny opatrovník mal. dieťaťa, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku, súd v zmysle ustanovenia § 157 ods. 3 OSP v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144 OSP veta prvá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa výslovne vzdali práva na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak si rodičia nebudú dobrovoľné plniť svoju vyživovaciu povinnosť, môže druhý z rodičov podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov]; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.