Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/137/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, zast. Mgr. Ľudmilou Spürovou, advokátkou so sídlom Geologická 32, 821 06 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou dňa 21.2.2013, doplnenou dňa 10.5.2013 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov reg. „E“ - parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 507 m2 a parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 158 m2, evidované na LV č. 807 k.ú. Babindol, obec Babindol , okres Nitra, vedeným Správou katastra Nitra a náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu s.č. XX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2, vedenom na LV č. XXX k.ú. U.. Vlastnícke právo k domu nadobudol v dedičskom konaní po neb. S. T.. Vlastníkom pozemkov, na ktorých sa dom nachádza je odporca.

Rodinný dom bol právnym predchodcom navrhovateľa postavený na základe výmeru ONV vo T. zo dňa 28.12.1954. Pozemky, na ktorých právny predchodca navrhovateľa postavil rodinný dom, nadobudol do vlastníckeho práva na základe kúpnopredajnej a zámennej zmluvy zo dňa 16.3.1954. O pozemky sa právni predchodcovia ako aj navrhovateľ riadne starali, udržiavali ich, platili za ne dane a po celú dobu užívania mali za to, že sú evidovaní v príslušných registroch, pozemkových knihách a katastri nehnuteľností ako ich vlastníctvo.

Užívateľom pozemku je t.č. navrhovateľ a pred ním bol jeho právny predchodca. Pozemok je riadne ohraničený oplotením.

Navrhovateľ mal záujem odčleniť zo sporného pozemku časť, pre stavbu rodinného domu svojej dcéry a vtedy sa dozvedel, že ani on , ani jeho právny predchodca nie sú evidovaní ako vlastníci. Podal preto odporcovi žiadosť o udelenie súhlasu s vydržaním vlastníckeho práva, s čím odporca nesúhlasil z dôvodu, že nebola preukázaná dobromyseľnosť a oprávnenosť držby.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že jeho otec začal stavať dom v roku 1953 alebo 1954, potom, čo ovdovel, stavba rodinného domu bola pozastavená. V roku 1956 sa otec druhý krát oženil s jeho matkou a potom spoločne dostavali tento rodinný dom. Do rodinného domu sa nasťahovali asi v roku 1962 a bývali v ňom aj po smrti rodičov. Otec S. T. zomrel v roku 1996 a matka Y. T. 3.12.2011. Po smrti otca sa dohodol so súrodencami P. N. a H. T. dohodli, že vlastnícke právo k domu bude zapísané na neho, súrodencov vyplatil. V dome býval do roku 1981 potom sa oženil a v dome bývali rodičia, po nich už nikto. Vlastnícke právo k predmetu sporu odvodzuje od toho, že tento pozemok oplotili, starali sa oň, nikto ich v tejto držbe nerušil. V dedičskom konaní po rodičoch zistili, že neboli vlastníkmi pozemku, ale ďalej to neriešili.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. XXXX reg. C zast. plochy a nádvoria 649 m2 evidovaný na LV č. XXX kú U. a to Správou katastra Nitra. Vlastnícke právo nadobudol po svojom právnom predchodcovi. Parc. č. XXXX reg. C nie je evidovaná na LV, právny predchodca navrhovateľa realizoval výstavbu rodinného domu rozhodnutím ONV vo Vrábľoch na základe výmeru z roku 1954 a vlastnícke právo k pozemkom nadobudol kúpnopredajnou a zámennou zmluvou. Stavba bola realizovaná a bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v zmysle platných právnych predpisov, pričom právny predchodca navrhovateľa túto nehnuteľnosť užíval, oplotil a platil z nej aj dane a vzhľadom na to, že pri príležitosti toho, že si dcéra navrhovateľa chcela vziať úver na stavbu rodinného domu zistili, že navrhovateľ ani jeho právny predchodca neboli zapísaní ako vlastníci pozemku. Za účelom vysporiadania tohto stavu podal návrh odporcovi a žiadal ho o súhlas s vydržaním uvedeného pozemku. Odporca nesúhlasil s vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľa a mal za to, že nebola preukázaná podmienka dobromyseľnosti ani právneho predchodcu navrhovateľa a ani navrhovateľa. Uviedla, že táto podmienka splnená bola, pričom dobromyseľnosť bola odvodená od kúpnopredajných a zámenných zmlúv. K tomu, že stavba domu bol povolená na parc.č. XXXX a XXXX uviedol, že sa k tomu snažili získať podklady z archívov, ale s nedopátrali k nim. Mala za to, že dom je postavený na parc. č. XXXX k.ú. U. na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré však nevie súdu predložiť. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe odvodzuje zosúladením právneho stavu s právnym stavom.

Zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k parc. registra E XXXX a XXXX. Poukázal na to, že kúpnopredajnou a zámennou zmluvou z roku 1954 nadobudol právny predchodca navrhovateľa vlastnícke právo k parc. č. XXXX a XXXX, toto vlastnícke právo k uvedeným parcelám bolo zapísane v PKN vložke č. XXX, kde bol uvedený ako vlastník S. T.. Výmer na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie, sa rovnako týka parc. č. XXXX a XXXX a nie parc. č. XXXX a XXXX. Predložil súdu informatívnu kópiu z mapy, na základe ktorej je zrejmé, kde sa nachádzajú parc. reg. E, XXXX a XXXX a kde parc. č. XXXX a XXXX. V súlade s uvedeným je aj právny predchodca navrhovateľa zapísaný ako vlastník parc. reg. E XXXX a XXXX na LV č. XXX k.ú. U.. Poukázal aj na to, že parc. č. XXXX a XXXX mala výmeru 169 m2 a 61 m2, pričom žalobou sa domáha navrhovateľ oveľa vyššej výmery, než je súčet výmer týchto dvoch parciel. Mál za to, že navrhovateľ nemá žiadny titul na získanie vlastníckeho práva vydržaním, neuviedol, žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by on alebo jeho právny predchodca nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XXXX a XXXX, mal za to, že neboli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy a to: list vlastníctva č. XXX k.ú. U., osvedčenie o dedičstve D 25/1997, D not 497/97 z 5.12.1997, potvrdenie obce U., výmer ONV vo Vrábľoch z 28.12.1954, kúpnopredajná zmluva a zámenná zmluva 16.3.1954, LV XXX k.ú. U., PKN vložka č. X k.ú. U., LV č. XXX k.ú. U., mapka, PKN vložka XXX k.ú. U. a zistil tento skutkový a právny stav.

Okresný národný výbor vo Vrábľoch vydal dňa 28.12.1954 výmer, ktorým povolil S. T. novostavbu rodinného domu v obci U. na parc. č. XXXX a XXXX. S. T. nadobudol kúpnopredajnou a zámennou zmluvou zo dňa 16.3.1954 do vlastníctva parc. č. XXXX od H. X. a to kúpou, ktorá bola pôvodne zapísaná v PKN vložke č. 1 k.ú. U.. Parcelu č. XXXX získal právny predchodca navrhovateľa tou istou zmluvou od H. A. a manželky N. titulom zámeny, ktorí získali od S. T. pozemok v hone vo výmere 150 štv. siahov. Kúpnopredajná a zámenná zmluva bola predmetom zápisu v PKN vložke č. 1 k.ú. U. pod položkou 11

dňa 15.12.1954, pričom parcela č. XXXX a XXXX sa zapísali do novovytvorenej PKN vložky č. XXX k.ú. U.. Podľa PKN vložky č. XXX k.ú. U. bol na základe kúpnopredajnej a zámennej zmluvy zapísaný S. T. ako výlučný vlastník parc. č. XXXX roľa 169 m2 a parc. č. XXXX roľa 61 m2.

Súd z osvedčenia o dedičstve D 25/97, zo dňa 5.12.1997 zistil, že dedičmi po neb. S. T., zomr. XX.XX.XXXX boli manželka Y. T. a deti H. T., P. N. a H. T.. Na základe uzatvorenej dedičskej dohody nadobudol H. T. - navrhovateľ do vlastníctva dom s.č. 73 na parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. U. bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom.

Podľa LV č. XXX k.ú. U. je vedený ako vlastník domu s.č. 73 na parc. č. XXXX navrhovateľ.

Podľa LV č. XXX k.ú. U. sú parc. reg. „E“ XXXX, orná pôda o výmere 507 m2 a parc. č. 1084 orná pôda o výmere 158 m2 zapísané vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu.

Podľa obč. zákonníka / / ktorý bol účinný v čase, kedy mal začal právny predchodca navrhovateľ užívať sporný pozemok, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Súd predovšetkým skúmal, či má navrhovateľ na určení vlastníckeho práva k sporným parcelám naliehavý právny záujem a zistil že tento je daný, lebo prípadný úspech v spore by viedol k zápisu jeho vlastníckeho právo s sporným parcelám do evidencie nehnuteľností, v ktorej je vedený ako vlastník odporca.

Súd žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práve k predmetu žaloby vydržaním. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal právny titul, od ktorého odvádza svoju, resp. dobromyseľnosť svojho právneho predchodcu. Všetky dôkazy, ktoré predložil, sa vzťahujú k inej nehnuteľnosti a to k parc.č. XXXX, ktorú získal do vlastníctva zámenou s iným pozemkom od H. A. a manž. zámennou zmluvou a parc.č. XXXX, ktorú získal do vlastníctva kúpou podľa kúpnej zmluvy od H. X. zo dňa 16.3.1954. právny predchodca bol na základe uvedenej kúpnou predajnej a zámennej zmluvy aj zapísaný ako výlučný vlastník v pkn vl. č. XXX k.ú. U. tak, že tieto parcely boli odčlenená od pôvodnej pkn. vl.č. 1 k.ú. Babindol. Aj výmer ONV T. - povolenie k stavbe rodinného domu, bolo vydané na parc. č. XXXX a XXXX, k.ú. U..

Navrhovateľ nepreukázal, od čoho odvodzuje dobromyseľnosť k nadobudnutiu do vlastníctva parc.č. XXXX a XXXX k.ú. U., ktoré sú zapísané vo vlastníctve odporcu. Len samotný fakt, že parcely ohradil a užíval ako vlastné, nepostačuje na to, aby získal k nim vlastnícke právo. Navrhovateľ použil všetky dôkazy o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným parcelám ktoré sa vzťahujú k iným parcelám, než sa domáha určenia ich vlastníckeho práva žalobou. Nepreukázal ani indentifikáciou parciel, že by sa pôvodné listiny vzťahovali na sporné parcely.

Súd ďalej poukazuje na to, že ak by bol nadobudol vlastnícke právo vydržaním právny predchodca navrhovateľa, bolo potrebné, aby petit žaloby znel na určenie vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu, resp. určenie, že sporné parcely patria do dedičstva po por. S. T., kde by účastníkmi konania titulom procesného spoločenstva museli byť všetci dedičia. navrhovateľ sám uviedol, že pri prejadnaní dedičstva po jeho právnom predchodcovi zistili, že sporné parcely neboli zapísané v jeho vlastníctve, napriek tomu sa tým ďalej nezaoberali. Nie je preto zrejmé, na základe čoho tvrdila právna zástupkyňa navrhovateľa, že navrhovateľovi plynula vydržacia doba od prejednania dedičstva po por. S. T., kedy nemohol byť navrhovateľ dobromyseľný.

Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v . Z ustanovenia , prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku

Dobrá viera predstavuje psychickú kategóriu, ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Keďže ide o vnútorné presvedčenia držiteľa, nestačí na preukázanie jeho dobrej viery len jeho tvrdenie, že mu vec patrí. Dobrú vieru je vždy potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotné účastníka. Tvrdenie držiteľa, veci o tom že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Na dobrú vieru držiteľa možno usudzovať najmä z okolností, ktoré sprevádzali vznik držby k veci. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho páva vydržaním.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nadobudol vlastnícke právo k sporným parcelám vydržaním a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.