Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/29/2023

Potvrdené rozhodnutím 7Co/53/2023
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúceho v A., na ul. C. č. XX, právne zastúpeného: JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Sovietskych hrdinov č. 200/33, proti odporkyni: Z. T., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. č. XX, právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, sídlo sídlom v Bardejove, na ul. Dlhý rad č. 16, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 06.07.2023 č.k. 6C 29/2023-48, takto rozhodol: Potvrdzuje uznesenie."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľa: Q. K., N..: XX.XX.XXXX, A. A., C. XX, právne zastúpeného: JUDr. Ivo Babjak - advokát, sídlo AK Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, proti odporkyni: Z. T., N..: XX.XX.XXXX, A. S., A. XX, právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak - advokát, sídlo AK Bardejov, Dlhý rad 16, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zdržať sa konania, ktoré znemožňuje navrhovateľovi prejazd motorovými vozidlami cez parcelu reg. Z., W..Č.. XXXX/X Y. M. XXX V.X, druh pozemku: orná pôda, evidovanú na liste M.E. Č.. XXXX W. K..Ú.. A., Y. A., Okres A., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.: .

II. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 03.05.2023 sa navrhovateľ voči odporkyni v konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.: XC/XX/XXXX domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k parcele Z., W.. Č.. XXXX/X vedenej na R. Č.. XXXX W. K..Ú.. A. a náhrady trov konania.

2. Návrhom súdu doručeným dňa 08.06.2023 navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť, umožniť navrhovateľovi prechod cez parcelu Z. Č.. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX, vedenom pre K..Ú.. A.P. a nahradiť mu trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sú susedia. Sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely, navrhovateľ v podiele X/X, Y. M. W. X/X. Na parcele č. XXX, ktorá susedí so spornou parcelou je postavený rodinný dom navrhovateľa. Sporná parcela prechádza poza rodinný dom navrhovateľa a je na nej uložená zatrávňovacia dlažba. Sporná parcela slúži ako prístupová cesta do dvora a garáže rodinného domu navrhovateľa. V mesiaci P. XXXX odporkyňa na spornú parcelu vysypala nákladné auto hliny a predtým tam postavila bránku, ktorú zatvorila. Tú jej navrhovateľ demontoval. Týmto konaním navrhovateľovi znemožnila prístup do garáže i dvora. Motorové vozidlo nemôže parkovať v garáži, ani sa dostať do dvora rodinného domu, kde sa ešte nachádza žumpa - septik, traktor a vlečka. Žumpu je potrebné vyprázdniť, lebo začne pretekať a upchá sa kanalizácia. K žumpe sa inak ako cez spornú parcelu nedá dostať. S odporkyňou sa snažil dohodnúť i za účasti starostu obce, avšak bezúspešne. Konanie vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele sa na tunajšom súde vedie pod sp.zn.: XC/XX/XXXX. Naliehavosť neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že hrozí, že obsah žumpy vytečie do dvora a verejného priestranstva. Zároveň má na dvore garáž, do ktorej sa nevie dostať, ako aj traktor a vlečku, ktorú potrebuje pri dovoze dreva a iného materiálu potrebného na údržbu rodinného domu. Pokiaľ sa na spornej nehnuteľnosti bude nachádzať hlina, do dvora rodinného domu sa nedostane.

4. Na výzvu súdu sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila odporkyňa dňa XX.XX.XXXX. Tvrdila, že s navrhovateľom nie sú susedia, nakoľko ten býva v A.. Je vlastníkom parcely E. Č.. XXX, na tejto je však zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotne a bezodplatne užívať rodinný dom so súpisným číslom XX P. W. Č.. XXX v prospech Q. P. P. K.. Odporkyňa vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko nehnuteľnosti sú oprávnení užívať rodičia navrhovateľa, nie navrhovateľ. Sporná parcela Z. Č.. XXXX/X neslúži ako prístupová cesta do dvora a rodinného domu navrhovateľa. Parcela slúži potrebám majoritného vlastnícka, a to odporkyne, ktorá ju užíva v súlade s . Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, čo ho oprávňuje na užívanie spornej parcely podľa vlastných predstáv ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti. Na takomto užívaní sa s odporkyňou nedohodol a ani mu k tomu nedala súhlas. Navrhovateľ neosvedčil existenciu žumpy, ani potrebu a spôsob jej vyprázdnenia, ani jej umiestnenie na nehnuteľnosti navrhovateľa a ani údajne hroziace nebezpečenstvo. Čo sa týka prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa, tento je možné realizovať z obecnej cesty, a to parcely Z. Č.. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX pre K..Ú.. A., eventuálne aj z W. Z. Č.. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX pre kat.úz. A.. Obdobne to platí o garáži a žumpe pred touto garážou, ku ktorej má navrhovateľ prístup z obecnej cesty. Navrhovateľ zároveň neosvedčil, či v návrhu prezentovaná garáž je postavená na pozemku navrhovateľa, ani užívacie právo k nej. Pokiaľ mal navrhovateľ na mysli garáž umiestnenú na parcele Z. Č.. XXXX/X, vlastníkom tejto parcely nie je navrhovateľ, ale P. B. P. P. L..

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa písmeno d/ , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri rozhodujúcich náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Súd vykonal dokazovanie listom vlastníctva pre kat.úz. A.P. Č.. XXXX, fotografiami (čl. 4-7,40), vyjadrením odporkyne, žalobou vo veci tunajšieho súdu sp.zn.: , ortofotosnímkom spornej parcely, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a má za to, že návrh je dôvodný.

15. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Na užívaní spoločnej nehnuteľnosti sa osobitne písomne, ani nijak inak nedohodli, avšak navrhovateľ tvrdil, že parcelu Z. Č.. XXXX/X roky užíval a predtým jeho otec od roku XXXX ako prístupovú cestu do dvora a garáže jeho rodinného domu. Odporkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka na časť spornej parcely v apríli XXXX postavila bránu, ktorú uzamkla a vysypala nákladné auto hliny, čím navrhovateľovi znemožnila užívať túto parcelu.

16. Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi sa môžu týkať rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícii s ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva.

19. Ak došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj pre prípad, že jeden zo spoluvlastníkov bráni druhému v užívaní spoločnej veci, môže sa spoluvlastník obrátiť na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci.

20. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka nesúhlasí s tým, aby sa sporná parcela užívala ako prístupová cesta k nehnuteľnosti navrhovateľa a za tým účelom dala na spornú parcelu navoziť hlinu.

21. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkým úsilím a nákladmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne podporujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

22. Bazálnymi predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , sú na jednej strane požiadavka urgentnej, odklad neznesúcej potreby regulovať narušené vzťahy medzi stranami, a zároveň požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v podľa C.s.p, je pre jeho vydanie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie.

23. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.

24. Pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: , zo dňa 28.11.2012). Hodnoverné osvedčovanie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: , zo dňa 03.08.2018).

25. Ustanovenie pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci"). To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) .

26. Proces rozhodovania o hospodárení nemôže prebehnúť len rozhodnutím majoritného spoluvlastníka bez toho, aby mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu. Rozhodnutie majoritného spoluvlastníka prijaté bez akejkoľvek účasti minoritného spoluvlastníka na rozhodovacom procese je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (rozhodnutie musí byť kolektívne). To platí aj vtedy, ak minoritný spoluvlastník má minimálny spoluvlastnícky podiel, čím de facto nemôže ovplyvniť prijaté rozhodnutie majoritného spoluvlastníka.

27. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), sa nemôže úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov). Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.februára 1997, sp.zn.: , R 54/1997).

28. Rozhodnutie majoritných spoluvlastníkov môže byť v rozpore s dobrými mravmi, aj keď bolo prijaté v súlade s ustanovením (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: ).

29. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19).

30. Šikanou je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie, ktoré je šikanózne alebo ktoré je zneužitím práva výslovne nepostihuje; takéto konanie je však v rozpore s dobrými mravmi ( ), preto mu možno za podmienok uvedených v tomto ustanovení odoprieť ochranu. To, či ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, je právnou otázkou, ktorej posúdenie vyplýva zo zistených skutkových okolností (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: ).

31. Ako to súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, strany sporu sa na užívaní spoločnej nehnuteľnosti nedohodli. Navrhovateľ uviedol, že sa snažil s odporkyňou dohodnúť aj za účasti starosti obce, ale k ničomu nedospeli. Obsah rokovaní nie je súdu známy. Ak by súd dospel k záveru, že toto rokovanie bolo stretnutím spoluvlastníkov, na ktorom väčšinový spoluvlastník - odporkyňa prijala rozhodnutie o navození hliny (z fotografie na čl. 6 je však zrejmé, že na miesto bola uložená nielen zemina, ale i betónové tvárnice a korene stromu), toto konanie odporuje dobrým mravom i za splnenia podmienky , že išlo o rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka, na ktorom rozhodnutí bol prítomný i menšinový spoluvlastník. Toto konanie odporkyne malo jediný cieľ, a to znemožniť navrhovateľovi dostať sa s motorovými vozidlami na spornú parcelu. Navozenie hliny a stavebného odpadu na miesto vstupu na spornú nehnuteľnosť z obecnej cesty totižto nemá žiaden hospodársky význam. Nešlo o terénnu úpravu, o ktorej by bolo možné uvažovať v tom smere, že spĺňa konkrétny stavebný alebo hospodársky účel, a že si pomery na spornej nehnuteľnosti vyžadovali takúto úpravu. Vysypanie zmesi konárov, hliny a betónových tvárnic na parcelu nemá žiaden iný účel, ako zamedziť motorovým vozidlám vstup na spornú nehnuteľnosť. Je pritom zrejmé, svedčí o tom tvrdenie navrhovateľa a podporuje ho i ortofotosnímok a doložené fotografie, že sporná nehnuteľnosť je vydláždená tvárnicami a na úseku dvora rodinného domu navrhovateľa sa týmto smerom zatáča. Je tak zrejmé, že navrhovateľ spornú parcelu užíva ako vstup pre motorové vozidla do svojho dvora, pretože z obecnej cesty (spredu) a ani z opačnej strany, vstup do dvora pre motorové vozidlá nie je možný. O takomto dlhoročnom užívaní spornej nehnuteľnosti (jej časti) svedčí i postavená garáž na dvore rodinného domu (fotografia čl. 7) a zjavne vyjazdený terén.

32. Potom bez právneho významu sú námietky odporkyne, že rodinný dom so súpisným Č. XX a parcela, na ktorej je postavený, je v užívaní rodičov navrhovateľa a on predmetné nehnuteľnosti neužíva. Táto výhrada spojená s námietkou aktívnej vecnej legitimácie v spore je nedôvodná, nakoľko z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Preto i žaloba smeruje proti podielovému spoluvlastníkovi alebo je ním podaná bez ohľadu na to, kto nehnuteľnosť užíva. Odporkyňa tiež namietala, že iná garáž, okrem tej, ku ktorej má navrhovateľ prístup z obecnej cesty, je postavená na parcele P. B. P. P. L.Y.. Uvedené sa nezakladá na pravde. Drobná stavba bez súpisného čísla sa nachádza i za rodinným domom navrhovateľa a podľa ortofotosnímky práve k nej vedie po spornej parcele cesta.

33. Záverom súd preto uzatvára, že výkon práv odporkyne ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, preto každé konanie, ktoré by pri spoluužívaní spornej parcely navrhovateľom, malo tohto poškodzovať, nemôže požívať právnu ochranu a je právnym úkonom absolútne neplatným. Navrhovateľ už podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto je namieste, aby do času, než súd právoplatne rozhodne, boli dočasne upravené pomery medzi stranami sporu a bol zachovaný status quo. Správne odporkyňa namietala, že navrhovateľ nedostatočne osvedčil naliehavú potrebu upraviť pomery z titulu potreby vyprázdňovania žumpy a parkovania motorových vozidiel. Toto ale zároveň neboli dôvody, pre ktorý súd nakoniec nariadil neodkladné opatrenie. Naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami vyplynula zo situácie, ktorá medzi podielovými spoluvlastníkmi vznikla, a teda, že odporkyňa zasiahla do rokmi trvajúceho užívacieho stavu spornej parcely spôsobom, ktorý neprimerane obmedzuje navrhovateľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

34. Potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu vyplynula zo skutočnosti, že do rokmi trvajúceho užívacieho stavu (od roku XXXX, založeného zrejme ešte právnymi predchodcami oboch strán sporu) zasiahla odporkyňa spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom a poškodzuje navrhovateľa ako spoluvlastníka spornej parcely, pričom na toto konanie odporkyňa nemá žiaden rozumný dôvod. Odporkyňa sa nevyjadrila, aký hospodársky význam malo navozenie hliny a stavebného odpadu na spornú parcelu, ani netvrdila, že je pri užívaní spornej nehnuteľnosti obmedzovaná navrhovateľom tým, že občasne prejde po parcele vozidlo údržby alebo traktor s vlečkou, aj to len po časti spornej parcely. Z katastrálnej mapy je zrejmé, že navrhovateľka býva cez cestu oproti rodinnému domu navrhovateľa a spornej parcely. Nariadenie neodkladného opatrenia zároveň nie je obmedzujúcim opatrením vo vzťahu k odporkyni. Táto i po nariadení neodkladného opatrenia môže spornú parcelu vcelku užívať, akceptovanie občasného prejazdu motorových vozidiel do dvora navrhovateľa odporkyňu nijako neobmedzí na jej právach. Nariadené neodkladné opatrenie reflektuje na dlhodobý užívací stav, ktorý bol až do P. XXXX akceptovaný, ako i na skutočnosť, že prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je preto namieste, aby bol rešpektovaný založený užívací stav, o ktorom dlhoročnom trvaní svedčia fotografie i vydláždenie spornej parcely, kde je nesporné, že časť spornej parcely navrhovateľ (aj jeho právni predchodcovia) užívali na príjazd do zadnej časti dvora, kde je postavená i murovaná garáž.

35. Vo vzťahu k navrhovanému petitu neodkladného opatrenia ale súd má výhrady, pretože tento navrhovaný výrok nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom ani skutkovými tvrdeniami navrhovateľa. Je nesporné, že pešo na zadný dvor sa navrhovateľ môže dostať cez rodinný dom a pešo dokáže navrhovateľ prejsť i cez spornú parcelu z obecnej cesty. Prekážka v podobe navozeného materiálu znemožňuje vstup na spornú parcelu len motorovým vozidlám, a to vlastne i navrhovateľ namietal. Preto súd musel navrhovaný výrok preformulovať tak, aby bol vykonateľný a dosiahol sa účel, ktorý navrhovateľ podaným návrhom sledoval - mať do právoplatného skončenia veci samej umožnené prejsť po spornej parcele motorovými vozidlami na zadný dvor svojho rodinného domu.

36. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej, o trovách konania súd podľa rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ( ).

Ak odporkyňa dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,

f) spisová značka tohto konania ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.