Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/56/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Konríkovej, vo veci starostlivosti o maloletú U. L., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov : C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. H., J. R. XXXX/XX a H. L., nar. X.X.XXXX, bytom P., M. V. XX, zastúpeného JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Holíč, Nám. sv. Martina 3A, o zmenu zverenia a styku, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, o odvolaní matky a otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 8. apríla 2013 č. k. - 292, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a o určenie výživného matke na maloletú a vo výrokoch o úprave styku, zmene rozsudku a o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a o určenie vyživovacej povinnosti matke na maloletú a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. s povinnosťou matky maloletú odovzdať otcovi v mieste jej trvalého bydliska a s povinnosťou otca maloletú odovzdať matke v mieste jej trvalého bydliska, pričom odovzdanie bude prebiehať bez prítomnosti rodičov a súrodencov zo strany matky a otca maloletej. Vyslovil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica zo 7.4.2011 č. k.

- 52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 5.3.2012 č. k. - 121 v časti úpravy styku otca s maloletou. Zároveň vo výrokoch rozsudku uložil matke, otcovi a maloletej povinnosť podrobiť sa výchovnému poradenstvu na Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zameranému na starostlivosť a jednotný výchovný prístup k dieťaťu, každému v rozsahu minimálne 20 hodín, do konca mesiaca september 2013 a matke a otcovi uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zameranému na zvládnutie vzájomných negatívnych emócií, rozdielnych názorov a komunikačných problémov, každému v rozsahu minimálne 20 hodín, do konca mesiaca september 2013. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ust. , a , a a dôvodnosťou potreby upraviť styk otca s maloletou. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka neumožňuje stretávanie otca s maloletou v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Skalica zo 7.4.2011 č. k. - 52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 5.3.2012 č. k. - 121, ktorým bol styk otca s maloletou upravený v každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 hod. do 12.30 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 hod. do 12.30 hod. bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a nerešpektuje ani mimosúdnu dohodu uzavretú rodičmi o styku, uzavretú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica 26.4.2011 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 hod. do 12.30 hod., v každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.30 hod. do 12.30 hod. po dobu prvých šiestich mesiacov za prítomnosti matky a po dobu ďalších šiestich mesiacov bez prítomnosti matky s tým, že matka umožní otcovi pravidelné stretávanie sa. Dospel k záveru, že obaja rodičia sa pri stretnutiach správajú neadekvátne, sú vulgárni, nekompromisní, vyvolávajú hádky kvôli záležitostiam z minulosti, vzájomne sa osočujú, pričom verbálne útoky niekedy prechádzajú i do útokov fyzických a do tejto situácie absolútne nevhodným spôsobom sa zapájajú aj starí rodičia z oboch strán a to nie za účelom ukľudnenia situácie, naopak hádku podporujú a vyostrujú. Uvedený spôsob priebehu styku prebieha navyše za asistencie polície a svedkom je pravidelne maloletá U.. Nemalý podiel na zmarených stretnutiach má nielen matka, ale svojím panovačným nekompromisným a vulgárnym správaním aj sám otec. Je tak nepochybné, že stretnutia sa neuskutočňujú a z postoja matky je zrejmé, že pre to, aby sa situácia zmenila, nemieni podniknúť žiadne zásadné kroky. Otca pred dieťaťom nespomína, na styk dieťa nepripravuje, nemieni dieťa k ničom nútiť. Je presvedčená, že dieťa sa otca bojí napriek tomu, že k takýmto záverom žiadny z odborníkov nedospel. Zamietnutie návrhu na zmenu zverenia do osobnej starostlivosti otca odôvodnil tým, že v prípade bezdôvodného a zámerného neumožňovania styku druhému rodičovi je zmena zverenia len možnosťou, nie povinnosťou súdu, pretože je potrebné zohľadňovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Nakoľko je nepochybné, že maloleté dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, na druhej strane je potrebné zohľadniť citové väzby a vývinové potreby maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal preukázaným, že maloletá U. je veľmi silne citovo naviazaná na matku, vzhľadom aj na vek maloletej. Matka je pre ňu synonymom istoty, pričom emocionálny vzťah k otcovi je zatiaľ na nízkej úrovni, nakoľko doposiaľ nebola možnosť tento vzťah zintenzívniť a prehĺbiť. Súd nevylúčil, že svoj podiel na tejto skutočnosti má práve matka, ale faktom zostáva silná emocionálna väzba maloletej na matku a preto za daných okolností nepristúpil k zmene zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, nakoľko by prišlo k vytrhnutiu maloletej z prostredia, na ktoré je zvyknutá, kde sa cíti bezpečne, odtrhnutiu od matky, na ktorú je silno citovo naviazaná. Vyslovil názor, že matka sa v otázke styku maloletej s otcom nepochybne správa nezodpovedne, na druhej strane však určité náznaky o nápravu uvedeného stavu sa objavili aj na strane matky, ktorá v tejto veci oslovila už viacerých odborníkov a nebráni sa absolvovaniu poradenstva. V záujme potreby danú situáciu riešiť iným spôsobom, pristúpil k predĺženiu časového úseku, ktorý bude otec tráviť s maloletou, pričom zatiaľ neupravil styk aj s prespávaním maloletej v domácnosti otca, nakoľko vzhľadom k doterajšiemu stavu, sa uvedené riešenie javí unáhleným a nesystémovým krokom. Najskôr bude potrebné, aby si U. na otca viac zvykla, aby spolu nadviazali hlbší citový vzťah a až následne možno pristúpiť k úprave styku i s prenocovaním u otca. Vzhľadom na doterajší priebeh stretnutí vylúčil prítomnosť matky pri stretnutiach i napriek odporučeniam znalkyne, ktorej prítomnosť by nebola pre ďalší rozvoj vzťahu otca s maloletou prínosná, nakoľko rodičia nevedia spolu normálne komunikovať, dieťa svojím správaním stresujú a tiež z dôvodu, že viaceré zrealizované stretnutia prebehli bez prítomnosti matky bez zásadných problémov. Zohľadnil aj skutočnosť, že maloletá naviazaná na matku si občas jej neprítomnosť v priebehu stretnutia nepochybne uvedomí, čo môže mať za následok prechodný plač, prípadne smútok, pričom v dôsledku tohto krátkodobého odlúčenia od matky maloletej nehrozí tak závažná ujma akej je vystavovaná pri neustálych hádkach, či dokonca fyzických útokoch rodičov, ku ktorým dochádza, keď sú rodičia spolu. Zároveň vyslovil a zdôraznil, že bez zmeny správania matky a otca je vylúčená akákoľvek trvalá pozitívna zmena do budúcnosti, ktorý záver vyplýva aj zo znaleckého posudku, či správ a pozorovaní iných psychológov, ktorí mali možnosť oboznámiť sa so situáciou tejto rodiny. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že je nevyhnutné, aby sa rodičia podrobili výchovnému poradenstvu so zameraním na ujasnenie si rodičovských úloh a zjednotenie výchovného prístupu k maloletej U. a tiež aby sa podrobili masívnej psychoterapii so zameraním na eliminovanie vzájomných konfliktov a hádok a na obnovenie vzájomnej komunikácie prospešnej nielen pre nich samotných, ale najmä pre zdravý vývoj maloletej, na ktorej psychike rodičia svojím doterajším správaním nepochybne napáchali už nemalé škody a ktorej záujem by mal byť prioritným práve pre jej rodičov. Z dôvodu bezproblémového priebehu stretnutí vylúčil

prítomnosť ostatných rodinných príslušníkov zo strany matky i otca, ktorí pri stretnutiach zohrávali vždy len negatívnu úlohu. O trovách konania rozhodol podľa z dôvodu, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku, výroku o úprave styku, podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla zmenu rozsudku v napadnutom výroku tak, aby otcovi bol styk s maloletou zakázaný alebo aby bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 hod. do 12.20 hod. a počas vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 15.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod. do 15.00 hod. Odvolanie odôvodnila nesprávne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením vo veci zisteného skutkového stavu, ktoré rozhodnutie nezodpovedá aktuálnej situácii, pretože otec vôbec o dcéru neprejavuje vážny záujem, nepodieľa sa na jej výchove, naopak snaží sa ju vychovávať negatívnym postojom voči matke a aj voči morálnych alebo sociálnym zásadám platným všeobecne. Po absolvovaní niekoľkých stretnutí maloletej s otcom bez prítomnosti matky uviedla, že jej správanie sa zhoršilo a musela navštíviť detského psychológa. Uviedla, že dcéra sa jej sťažovala, že ju otec počas návštev u neho bil surovo po hlavičke, zatvoril na WC, z čoho mala dcéra psychickú ujmu, ktorú sa podarilo odstrániť až takmer po šiestich mesiacoch. Podľa názoru matky otec sa správa voči dcére surovo a arogantne, neprihliada na jej vek, psychické rozpoloženie, snaží sa vynucovať si svoje práva a potreby násilím. Jeho chovanie vyúsťuje do fyzických útokov aj voči matke. Namietala, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť aj na ňou predložené dôkazy, nahrávky návštev otca, z ktorých vyplýva, že sa neustále správa hrubo on aj jeho rodina, ktorá ho sprevádza, najmä jeho matka. Uviedla, že počas vyšetrení u psychologičky PhDr. R. X. prišlo k neohlásenému stretnutiu maloletej a jej otca, kedy maloletá odmietla ísť k otcovi, baviť sa s ním a schovávala sa u matky v náručí. Matka v odvolaní tvrdila, že pracovníčka neziskovej organizácie Orchidea A. D. prijala vecný úplatok po ukončení stretnutia ešte pred jej rodinným domom. Odmietala tvrdenia, že si počína nezodpovedne, že maloletú nepripravuje na stretnutia s otcom a že sa správa hystericky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a určení výživného matke na maloletú, podal odvolanie otec, ktorý navrhol jeho zrušenie v zmysle z dôvodov v zmysle , a , pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi, ani tvrdeniami otca, ani so znaleckým posudkom a tiež rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa je zaťažené rodovými stereotypmi, podľa ktorých môže výchovu zabezpečiť len matka a otec je nástrojom na finančné zaistenie, ktoré je v priamom rozpore s dohovorom o ochrane práv dieťaťa, ktoré nerozlišuje pri starostlivosti o maloleté dieťa medzi jednotlivými rodičmi. Okrem uvedeného, diskriminácia na základe pohlavia je v priamom rozpore s ústavným právom, európskou legislatívou, ako aj myšlienkami, ktoré Slovenská republika dostala do vienka pri svojom vzniku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka je vo vzťahu k dcére hyperprotektívna a voči otcovi silne negatívne nastavená, čo spôsobilo, že otec nemal prístup k dcére a nemohol participovať na jej výchove, v ktorých dôsledku si nevytvoril veku a situácii maloletej adekvátny vzťah a dieťa používala ako zbraň, nástroj vydierania otca a prejav svojej nenávisti voči nemu, čo sa v praktickej rovine ukazovalo pri snahe otca o stretnutie sa s dieťaťom. Namietal záver súdu, že dieťa sa s otcom musí stretávať, ako aj záver znalkyne, že si musí na otca zvykať v pokojnej atmosfére počas štyroch dní v mesiaci v situácii, keď aj tieto štyri dni sú nevymožiteľné, považoval absurdným. Argumentoval tým, že súd nerozhodol v zmysle a ponechal maloletú v prostredí negatívne naladenom voči otcovi. Nesúhlasil so záverom súdu, že z ust. zákona o rodine vyplýva len možnosť pristúpiť k zmene osobnej starostlivosti, ktoré vykladal tak, že je naviazané práve na možnosť súdu konať vo veci aj bez podania návrhu, ak sú splnené ostatné podmienky tohto ustanovenia. V prípade zmeny osobnej starostlivosti druhý rodič bude plniť rozsudok, nakoľko bude voči nemu neustále pôsobiť práve prevencia tohto ustanovenia, ktoré malo za následok, že dieťa by bolo zverené jemu. Dal do pozornosti rozsudok ESLP Neulinger a Shuruk vs. Švajčiarsko podľa ktorého v situácii konfliktu záujmu dieťaťa a iného subjektu pokiaľ nie je iná možnosť, ako zasiahnuť do niekoho záujmov a práv, musia byť záujmy dieťaťa tým ostatným nadradené, z ktorého vyvodil, že právo dieťaťa mať sociálne väzby na oboch rodičov je práve tým právom. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého je základným záujmom dieťaťa na jeho zdarnom vývoji a jedným z jeho predpokladov práve sociálna väzba medzi rodičom a dieťaťom. Nesprávne zistenie skutkového stavu videl tiež v závere súdu, že matka sa poradenstvu podvolí a umožní otcovi stretávanie sa s maloletou i napriek tomu, že v konaní bol preukázaný opak. O uvedenom svedčí aj priebeh styku zo 14.4.2013. Na prvom stretnutí po vyhlásení rozsudku matka uviedla, že nie

je povinná otcovi maloletú odovzdať, ktorý názor nezmenila ani po privolaní policajnej hliadky a kolíznej opatrovníčky. Uviedol, že maloletú naposledy ostatnýkrát videl 24.2.2013, avšak len spoza brány. Matka vyše dva roky nerešpektuje doteraz právoplatný a vykonateľný rozsudok, neumožňuje styk jemu a podľa samostatného rozsudku ani starým rodičom. Odvolateľ namietal, že súd nebral do úvahy charakterové a osobnostné črty matky, jej správanie sa voči otcovi ako aj majetnícke správanie matky voči maloletej, z ktorej vyplýva, že matka sa rovnako ako k otcovi správa aj voči maloletej. Navyše prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, je úmyselne negatívne naladené voči otcovi. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy jeho predpoklady pre zvládnutie starostlivosti o maloletú. Z celého dokazovania vyvodil záver, že maloletá má vzťah s matkou, pričom jeho vzťah úplne ignoroval a preto nie je vhodné, aby prišlo k zmene osobnej starostlivosti a to napriek faktu, že správanie matky neumožní vybudovanie vzťahu maloletej k otcovi ani v budúcnosti. Namietal tiež záver, že v starostlivosti o maloletú nezistil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedostatky, nakoľko matka mu bezdôvodne bráni stretávať sa s maloletou, ktorá skutočnosť zakladá nedostatok matky vo výchove maloletej, ktorá môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Uviedol, že akokoľvek sa zmena osobnej starostlivosti javí, nemôže ísť o inú závažnosť aká je momentálne realizovaná matkou voči jeho osobe. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v ním napadnutom výroku zmeniť tak, že súd zverí maloletú U. do jeho osobnej starostlivosti, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok s určením vyživovacej povinnosti matke maloletej na U. vo výške 60 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od podania návrhu a s úpravou styku matky s maloletou v každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 hod. do 12.30 hod., v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 12.30 hod. s tým, že otec je povinný maloletú na styk pripraviť, riadne a včas odovzdať matke v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku je matka povinná riadne a včas maloletú odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej.

Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného matke na maloletú potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Uviedla, že otec prejavil záujem realizovať styk v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5.3.2012, ktorý je právoplatný, inak sa o maloletú nezaujíma a neplatí výživné riadne a včas. Nezaujíma sa ani o potrebu zakúpenia liekov počas choroby maloletej, ale práve naopak, privolá policajnú hliadku a domáha sa realizácie styku. Tvrdila, že realizáciu styku neodmieta a neovplyvňuje ani maloletú. Uviedla, že počas februára a marca 2012 sa styk realizoval tým spôsobom, že počas návštev pokiaľ maloletá plakala za matkou, otec dcéru bil po hlavičke a zatváral ju potme na WC. Pol roka potom mala maloletá problémy s vyprázdňovaním mimo domova. Opakovane tvrdila, že maloletá sa otca bojí. Otec a jeho rodičia sa dopúšťali domáceho týrania na maloletej aj jej počas ich manželstva. Otec o dcéru prejavuje záujem len formálny a používa ju ako nástroj pomsty voči nej. V sporoch ide predovšetkým o záujem dieťaťa a nie o práva otca.

Okresná prokuratúra Senica vo svojom vyjadrení k odvolaniam matky a otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na konanie vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Senica a pred Krajským súdom v Trnave o predbežnom opatrení, ktorým matka navrhla zakázať styk otca s maloletou. Uviedol, že matka aj naďalej úmyselne a bezdôvodne marí styk, on nikdy maloletej fyzicky, ani psychicky neublížil. Poukázal na to, že psychológovia vo svojich správach odmietajú zákaz styku otca s maloletou, čo by určite neurobili, ak by mali čo i len najmenšie podozrenie z jeho negatívneho konania. Práve naopak, maloletá má s ním vzhľadom na okolnosti prípadu veľmi dobrý vzťah. Jeho údajné bitie maloletej je opäť klamstvo matky, pretože napríklad maloletá sa za ním rozbehla a skočila mu do náručia vo februári 2013, smiala sa s ním a hrala sa u neho doma.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podali oprávnené osoby - účastníci konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetmi konania sú zmena zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otcovi a zmena styku.

Otec maloletej, návrhom doručeným súdu 30.6.2011 si uplatnil právo na zmenu osobnej starostlivosti matky zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka mu styk s maloletou neumožňuje, v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 zákona o rodine. Matka s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že otec pri stretnutiach s dcérou účelovo vyvoláva konflikty a aj jeho rodičia. Kolízny opatrovník navrhol striedavú osobnú starostlivosť, následne po vykonanom dokazovaní, navrhol maloletú ponechať v osobnej starostlivosti matky s rozšírením rozsahu a formy styku bez prespávania maloletej u otca, až kým si nevytvoria zodpovedajúci vzťah rodič - dieťa.

Podľa o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré celkove upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 je aplikovateľné aj na konanie o úprave práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Musí byť uzavretá však pred rozhodnutím o rozvode a nevyžaduje ani schválenie súdom. Ak dohody niet, súd podľa odseku 2 upraví styk s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich

spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom a pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti od bydliska dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú. Striedavá osobná starostlivosť je úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú : jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. R. X. z 28.1.2013 č. 1/2013 vyplýva záver, že maloletá je výrazne emocionálne naviazaná na matku, pretože žije s ňou, otca vidí krátko a sporadicky, bez fyzického kontaktu a za nie vhodných okolností, z ktorého dôvodu nemôže mať vytvorený k nemu hlbší emocionálny vzťah. Neprejavuje však strach zo stretnutia s ním. Vzhľadom k tomu, že je svedkom hádok medzi rodičmi, ktoré sú nad rámec chápania dieťaťa jej veku, môžu v nej vyvolávať strach a úzkosť a iné negatívne emócie a nevhodne ovplyvňovať jej zdravý psychický a somatický vývin. Maloletá je existenčne a emocionálne naviazaná na matku, otca ako otca nevníma, pretože ho v rodine matky nespomínajú a jej kontakt s ním je nedostatočný. Maloletá žije v prostredí, ktoré je negatívne naladené voči otcovi a tým sa i u nej vytvára vzťah rovnakej kvality. Matka je nadmerne senzitívna a úzkostlivá vo vzťahu k maloletej, má voči nej vysoko ochraňujúci prístup, ktorý prechádza až do vlastníckeho postoja. U otca je neurotická symptomatológia neprítomná, avšak situačne je náladový, impulzívny, egocentrický a neústupčivý, niekedy bez nadhľadu, čo vyplýva najmä z dlhotrvajúceho stresu z konfliktnej situácie. Obaja rodičia majú osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a vytvorenie vhodného prostredia pre zdravý fyzický a psychický vývin, avšak každý z nich má inú predstavu o výchovnom prístupe, čo je potrebné zladiť s pomocou odborníka. Vzhľadom na nízky vek a emocionálnu naviazanosť je vhodnejšie prostredie u matky, avšak je nežiaduce a škodlivé brániť jej v styku s otcom, ktorý je potrebný pre jej osobnostný vývin ako mužský vzor. Obaja rodičia sa osobnostne odlišujú, čo však nie je na škodu, pokiaľ sú schopní kompromisov. Striedavá forma osobnej starostlivosti nie je vhodnou pre maloletú z dôvodu jej nízkeho veku a preto, že otca nepozná natoľko, aby s ním mohla stráviť dlhší čas bez matky. Uvedené sa vzťahuje aj na prípadné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Maloletá si musí zvykať na otca v pokojnej atmosfére, bez cudzích, ale aj ďalších ľudí v rodine. Prvé dva mesiace by mal styk prebiehať za pasívnej prítomnosti matky, následne aj s prespaním u otca už bez matky. Obaja rodičia by sa mali podrobiť výchovnému poradenstvu spoločne a individuálne psychoterapeutickým sedeniam zameraným na zvládnutie vzájomných negatívnych emócií, rozdielnych názorov a komunikačných problémov.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa v tom, že matka je vhodnejšou osobou zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú. Vychádzal pritom z toho, že obaja rodičia striedavú

osobnú starostlivosť odmietli (obaja navrhli svoju osobnú starostlivosť), čím nebola splnenou jedna z kumulatívnych podmienok pre striedavú osobnú starostlivosť. Pri ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti matky vychádzal zo znaleckého posudku podaného v konaní, z ktorého vyplynulo, že vzhľadom k nízkemu veku maloletej a jej naviazanosti na maloletú, nie je vhodnou zmena osobnej starostlivosti zverením do osobnej starostlivosti otca, nakoľko by prišlo k vytrhnutiu maloletej z prostredia, na ktoré je zvyknutá, a v ktorom doposiaľ prospieva. Vzhľadom k negatívnej situácii pri stretnutiach otca s maloletou, by bola maloletá zverená otcovi, ku ktorému si v dôsledku uvedenej negatívnej situácie nevytvorila žiadny vzťah. Nepochybne však vzhľadom k tomu, že maloletá potrebuje pre svoj vývin aj mužský vzor správania a niet dôvodu na strane otca styk s maloletou neumožniť, odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že styk vzhľadom k tomu, že sa už realizoval bez prítomnosti matky, nie je potrebnou jej prítomnosť pri ňom, ktorá nie je potrebnou ani z hľadiska jej negatívneho vplyvu na vzťah maloletej k otcovi, ktorý je potrebné, aby si maloletá vytvorila na základe vlastnej faktickej skúsenosti. Nepochybne správnym bol aj záver súdu prvého stupňa o tom, že pri styku nie je potrebná ani účasť rodinných príslušníkov z oboch strán rodičov, vzhľadom k ich negatívnemu vplyvu na priebeh styku smerom ku jeho konfliktnosti, pretože uvedená situácia vplýva na maloletú, ktorej nepochybne konflikty jej blízkych osôb nie sú na prospech. Nepochybne ani asistencia polície nemá kladný vplyv na zdravý vývin maloletej. Rodičia po absolvovaní výchovného a psychologického poradenstva nepochybne prehodnotia svoj postoj k maloletej a voči sebe navzájom a budú postupovať pri riešení akejkoľvek situácie, týkajúcej sa maloletej, len v jej prospech, nakoľko im na nej, ako ich spoločnom dieťati, nepochybne záleží, pretože majú eminentný záujem na tom, aby z maloletej vyrástla zdravá osobnosť a nie osobnosť neurotická len v dôsledku ich vzájomnej nevraživosti. Odvolací súd súhlasí aj s dôvodmi zamietnutia návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otcovi v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, ktorý zamietnutie návrhu na zmenu zverenia do osobnej starostlivosti otca odôvodnil tým, že v prípade bezdôvodného a zámerného neumožňovania styku druhému rodičovi je zmena zverenia len možnosťou, nie povinnosťou súdu, pretože je potrebné zohľadňovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Nakoľko je nepochybné, že maloleté dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, na druhej strane je potrebné zohľadniť citové väzby a vývinové potreby maloletého dieťaťa. Keďže maloletá U. je veľmi silne citovo naviazaná na matku, vzhľadom aj na vek maloletej, matka je pre ňu synonymom istoty, pričom emocionálny vzťah k otcovi je zatiaľ na nízkej úrovni, nakoľko doposiaľ nebola možnosť tento vzťah zintenzívniť a prehĺbiť. Súd nevylúčil, že svoj podiel na tejto skutočnosti má práve matka, ale zohľadnil faktický stav, nakoľko zmenou výchovné prostredia by prišlo k vytrhnutiu maloletej z prostredia, na ktoré je zvyknutá, kde sa cíti bezpečne, odtrhnutiu od matky, na ktorú je silno citovo naviazaná. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že v záujme potreby danú situáciu riešiť iným spôsobom, pristúpil k predĺženiu časového úseku, ktorý bude otec tráviť s maloletou, pričom zatiaľ neupravil styk aj s prespávaním maloletej v domácnosti otca, nakoľko vzhľadom k doterajšiemu stavu, sa uvedené riešenie javí unáhleným a nesystémovým krokom. Najskôr bude potrebné, aby si U. na otca viac zvykla, aby spolu nadviazali hlbší citový vzťah a až následne možno pristúpiť k úprave styku i s prenocovaním u otca. Vzhľadom na doterajší priebeh stretnutí vylúčil prítomnosť matky pri stretnutiach i napriek odporučeniam znalkyne, ktorej prítomnosť by nebola pre ďalší rozvoj vzťahu otca s maloletou prínosná, nakoľko rodičia nevedia spolu normálne komunikovať, dieťa svojím správaním stresujú a tiež z dôvodu, že viaceré zrealizované stretnutia prebehli bez prítomnosti matky bez zásadných problémov. Zohľadnil aj skutočnosť, že maloletá naviazaná na matku si občas jej neprítomnosť v priebehu stretnutia nepochybne uvedomí, čo môže mať za následok prechodný plač, prípadne smútok, pričom v dôsledku tohto krátkodobého odlúčenia od matky maloletej nehrozí tak závažná ujma akej je vystavovaná pri neustálych hádkach, či dokonca fyzických útokoch rodičov, ku ktorým dochádza, keď sú rodičia spolu. Zároveň vyslovil a zdôraznil, že bez zmeny správania matky a otca je vylúčená akákoľvek trvalá pozitívna zmena do budúcnosti, ktorý záver vyplýva aj zo znaleckého posudku, či správ a pozorovaní iných psychológov, ktorí mali možnosť oboznámiť sa so situáciou tejto rodiny.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a o určenie výživného matke na maloletú a vo výrokoch o úprave styku, zmene rozsudku a o trovách konania v zmysle potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Z uvedeného dôvodu rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

mohlo sa začať i bez návrhu, nakoľko v zmysle ide v danej veci o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých.

Senát krajského súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.