Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23P-41-2023.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci manželky
- navrhovateľky: A. M., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX/XX, I.a, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská 4, Bratislava, proti manželovi: U.. A.. K. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX/XX, I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: G. M., E.. XX.XX.XXXX a J. M., E.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. I., S. S.B. K. X/A, I., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov: A. M., X.. B., E.. XX.XX.XXXX, a U.. A.. K.X. M., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletá G. M., E.. XX.XX.XXXX a maloletý J. M., E.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
Počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti súd výživné neurčuje.
Počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti súd styk rodičov s maloletými deťmi neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2023 domáhala rozvodu manželstva. Manželka nežiadala, aby súd upravil styk rodičov k maloletým deťom, nakoľko sa s manželom na úprave dohodli, rovnako sa dohodli na vyživovacej povinnosti. V návrhu manželka uviedla, že po uzatvorení manželstva začali mať s manželom silnejšie problémy, aj v komunikácii, aj v životných názoroch, vzťahy medzi nimi ochladli, asi polroka spolu naplno nekomunikovali, neudržiavali intímny vzťah a prestali si rozumieť. Hádky medzi manželmi sa stupňovali, spolužitie s manželom sa pre manželku stalo neznesiteľným, prestali spolu tráviť spoločný čas. Manželia nemajú spoločné záujmy, voľný čas trávia oddelene, manželka už k manželovi neprechováva žiadne kladné city. Ani jeden z manželov sa nesnaží o nápravu. Manželka vyčíslila mesačné náklady na obed deti v sume 650,- eur - 890,- eur, pozostávajúce z nákladov na opatrovateľku, tanečný krúžok, lekáreň, plienky, umelá výživa. Ošatenie a strava.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, taktiež súhlasil s tým, že s manželkou sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodli.
3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletých detí, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku manželky, ako aj výsluchom účastníkov konania na pojednávaní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila B. G. a dňa XX.XX.XXXX syn J.. Manželia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu. Obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie.
5. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
6. Na pojednávaní dňa 27.02.2023 sa súd v úvode pokúsil o zmier manželov, v súlade s § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), no bezúspešne. Manželka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Nezhody v manželstve trvali dlhodobo, s manželom netrávili spoločne čas, nemali spoločné aktivity, záľuby. Nezhody v manželstvo manželke znižovali sebavedomie. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 09.03.2023, taktiež spolu nežijú intímne. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, uviedol, že počas celého manželstva mal snahu zabezpečovať rodinu ako materiálne, tak aj v iných smeroch, aj po smere poskytovania ochrany rodiny. Problémy v manželstve nastali po narodení detí. Každý z manželov chodil do práce, veľa cestovali. Dovolenky v zahraničí financovala zväčša manželka, manžel platil ostatné veci, týkajúce sa domácnosti. Manželka trávila veľa času na sociálnych sieťach, vzájomná komunikácia medzi manželmi viazla. Problémy sa začali kopiť a manželia ich nedokázali riešiť. Približne od septembra 2022 sa manželka pred manželom uzatvorila komunikačne úplne a uzatvorila sa aj intímne. Prežili spolu pekné chvíle, ale aj ťažké. Prvé dieťa sa manželom narodilo v roku XXXX, tešili sa, zároveň mali obavy o svojich blízkych, keďže to bolo obdobie pandémie. Druhé dieťa sa narodilo v roku XXXX. Bolo to obdobie lock down-ov, zákazov stretávania sa. Rodinných príslušníkov majú manželia v okrese Prievidza, práve v tomto období by sa im ich pomoc zišla. Pokiaľ išlo o maloleté deti, manželia sa vždy vedeli dohodnúť, nikdy sa nehádali. Vždy sa vedeli spojiť, pokiaľ ide o blaho maloletých detí. Podiel viny na rozpade manželstva má aj manžel. Po narodení detí prevzal niektoré ženské črty vo svojom správaní. Manželke chýbala pozornosť zo strany manžela, manžel veľa času strávil v práci, aby zabezpečil dobrý životný štandard pre rodinu, čo v dnešnej dobe nie je ľahké. Úlohou muža je jednak zabezpečovať rodinu materiálne, a taktiež byť morálnym vzorom pre deti. Manžel bol toho názoru, že si túto úlohu plnil dobre, avšak nie bezchybne. Uvedomuje si vážne, že akú spoločnosť si vychováme, v takej budeme žiť. Hlavnou úlohou ženy je zabezpečovať starostlivosť o deti, hlavne v malom veku. Túto úlohu si manželka plnila veľmi dobre. Hodnoty manžela sú konzervatívne a v tomto smere sa žiaľ neprekrývajú s hodnotami manželky. Manželka sa snaží byť samostatná, nezávislá na partnerovi, samostatne si zarobiť svoje peniaze a tie si aj užiť. Od istého momentu manželka prestala manžela rešpektovať ako muža a partnera, čo sa prejavovalo nezáujmom z jej strany o akúkoľvek komunikáciu, ako aj nezáujmu o zdieľanie spoločnej postele, čo trvá približne od septembra 2022. V marci 2023 mali manželia hádku takých rozmerov, že sa manžel odsťahoval zo
spoločnej domácnosti. Zároveň od marca 2023 manžel navštevuje psychológa. Snažil sa zistiť kým je a či môže manželstvo zachrániť. Dospel k tomu, že manželstvo už nemožno zachrániť. Návšteva manželskej poradne by už v tomto štádiu nepomohla. Vzhľadom na tieto skutočnosti manžel s rozvodom súhlasí.
7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé nezhody manželov, taktiež odlišné povahové vlastnosti, odlišné hodnoty, ktoré vyznávajú, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Na základe uvedených okolností dospel súd k záveru, že manželstvo už nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva. Súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sú splnené všetky hmotnoprávne predpoklady pre kvalifikovaný rozvrat manželstva a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
9. Počas manželstva sa manželom narodili dve maloleté deti, G. M. a J. M.. Manželka pracuje ako D., aktuálne je na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 532,60 eur mesačne a prídavkov na maloleté deti v sume 120,- eur mesačne. Manžel pracuje ako U. Š., jeho mesačný príjem je 1 900,- eur netto. Manželia na pojednávaní dňa 10.07.2023 dospeli k rodičovskej dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a požiadali súd o jej schválenie.
10. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
11. Na pojednávaní dňa 10.07.2023 manželka v súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uviedla, že počas týždňa zabezpečuje starostlivosť o deti ona, manžel jej je nápomocný. S manželom sa vedia dohodnúť pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletými deťmi, či už cez
týždeň alebo aj počas víkendu. Manžel má s deťmi veľmi pekný vzťah. Mesačné výdavky na maloleté deti vyčíslila manželka v sume približne 1 000,- eur spolu na obe maloleté deti. Manžel sa s týmito výdavkami stotožnil. Manželka uviedla, že majú zriadený transparentný účet, na ktorý každý mesiac obaja posielajú peniaze pre maloleté deti. Manželka súhlasila so spoločnou osobnou starostlivosťou. Manžel na pojednávaní taktiež uviedol, že súhlasí so zverením maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej uviedol, že manželka aktuálne býva s deťmi v 4-izbovom byte, v ktorom deti bývajú od narodenia, manžel býva v 1-izbovom byte, ktorý je od bytu, kde býva manželka s deťmi vzdialený asi 10 minút pešou chôdzou. Komunikácia medzi manželmi, týkajúca sa maloletých detí, funguje.
12. Spoločná osobná starostlivosť predstavuje nový inštitút, implementovaný do Zákona o rodine novelou účinnou od 01.01.2023. Podstatou spoločnej osobnej starostlivosti je, aby súd nemusel za každých okolností určiť, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa. Takáto forma úpravy predpokladá absolútnu zhodu rodičov, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, inak povedané, tento typ starostlivosti je vhodný pre tých rodičov, ktorý sa dokážu na všetkom dohodnúť a vedia spolu konštruktívne a bezkonfliktne komunikovať. Obligatórnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov je súhlas oboch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou.
13. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky Zákona o rodine na uzatvorenie rodičovskej dohody, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil, a to v znení, v akom bola uzatvorená na pojednávaní dňa 10.07.2023. Obaja rodičia na pojednávaní uviedli, že súhlasia so zverením maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Taktiež sa rodičia zhodli na tom, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti výživné nebude určené. Rodičia súhlasili aj s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok búdu obaja rodičia. Súd po tom, ako na pojednávaní vypočul oboch rodičov, dospel k presvedčeniu o tom, že spoločná osobná starostlivosť je v prípade tejto rodiny tým najvhodnejším spôsobom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd nepochybuje o tom, že rodičia dokážu nájsť spoločnú reč a vzájomné porozumenie, úctu a rešpekt, pokiaľ ide o ich dve maloleté deti, budú si pri výchove maloletých detí pomáhať a budú si navzájom oporou, a to aj napriek tomu, že ich partnerský vzťah sa skončil. Spoločná osobná starostlivosť je v tomto prípade bezpochyby v najlepšom záujme maloletých detí. Súd teda záverom konštatuje, že rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletých detí ako s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a najmä v súlade s najlepším záujmom maloletých detí.
14. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Manželka, právny zástupca manželky a kolízny opatrovník maloletých detí, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).