Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom 29. júla 2013 samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. Y. trestne stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa takto

rozhodol:

J. Y., nar. XX.X.XXXX v C., okres P. Ľ.E., trvale bytom F. C., A. XXX/XX, okres B., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. B.-Š.,

uznáva s a za vinného, že

po tom, čo dňa 28.1.2013 osobne prevzal výzvu Okresného súdu v Kežmarku, sp.zn.: z 23.1.2013, na základe ktorej mal najneskôr v priebehu dňa 11.2.2013 nastúpiť do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov na výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, 1 mesiac a 6 dní, ktorý mu bol uložený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: zo dňa 16.4.2012 v spojení z uznesením Krajského súdu Trenčín, sp.zn: k rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.zn.: z 27.2.2006, do výkonu trestu bez vážneho dôvodu nenastúpil a do jeho výkonu bol dodaný 13.2.2013,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Za to sa odsudzuje

Podľa s použitím , , na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok 30. mája 2013 podal na Okresný súd Kežmarok obžalobu na vyššie uvedeného J. Y. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , pretože obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný potvrdil, že prevzal výzvu na nástup do výkonu trestu, kde bola uvedená lehota v ktorej má nastúpiť výkon trestu. Povinnosť vyplývajúcu z tejto výzvy však nemohol splniť zo zdravotných a finančných dôvodov. Zhruba dva týždne pred uplynutím lehoty, v ktorej mal nastúpiť výkon trestu začal pociťovať silné bolesti nôh, ktoré mu znemožňovali chodiť. Mohol chodiť len po štyroch alebo pomocou bariel. Obžalovaný poprel, že by v tomto období požíval alkoholické nápoje. K lekárovi nešiel, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Sanitku nevolal, pretože by kvôli nahromadenému snehu mala problém vycúvať pri jeho dome. Obžalovaný síce pripustil, že by bolo v jeho zdravotných a finančných možnostiach dostať sa autobusom do Prešova, avšak nemal peniaze na taxík na cestu zo stanice do väzenia. Cestu z autobusovej stanice v Prešove do miesta nástupu výkonu trestu by peši zo zdravotných dôvodov nezvládol, pretože je to príliš ďaleko. Keďže jediný príjem obžalovaného predstavuje dôchodok, ktorý dostáva po dvadsiatom dni v mesiaci, ešte v roku 2012 na Okresnom súde Kežmarok ústne požiadal, aby mu určili ako deň nástupu do výkonu trestu obdobie po dvadsiatom dni v mesiaci. Keďže na základe rozhovoru so zamestnancom súdu získal dojem, že tejto jeho žiadosti vyhovejú, keď mu prišla výzva na nástup výkonu trestu, nepodal žiadosť o odklad. K svojim majetkovým pomerom vypovedal, že jeho jediným príjmom bol starobný dôchodok, ktorý mu brávala jeho bývalá manželka. V prípade, že by mu súd určil termín nástupu po dvadsiatom dni v mesiaci, mohol by sa dopraviť do Prešova autobusom a z prešovskej autobusovej stanice do väznice by sa dostal taxíkom. Obžalovaný tiež požiadal o peniaze na cestu svoju bývalú manželku, avšak tá mu ich odmietla dať. Syna o pomoc nežiadal.

Svedkyňa F. Y., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že niekedy v druhej polovici januára jej obžalovaný ukázal výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody s lehotou na nástup do 11. februára 2013. Keď sa blížil termín nástupu, obžalovaný vyhlásil, že do výkonu trestu nepôjde, kým nedostane dôchodok. Svedkyňa mu navrhla, že mu dá peniaze na cestu a syn mu zistil spoje. Dva dni po termíne do ktorého mal najneskôr nastúpiť výkon trestu mu dala 5 eur na cestu autobusom, avšak obžalovanému to nestačilo, odmietol ich a vyhlásil, že počká na dôchodok, ktorý mu príde po dvadsiatom februári. Z vyjadrení obžalovaného pritom vyplývalo, že si je vedomý, že takto spácha trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Svedkyňa mu na cestu nechcela dať vyššiu sumu, pretože sa bála, že ju obžalovaný minie na alkohol. Podľa zistení svedkyne na cestu autobusom bola suma 5 eur postačujúca. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný poberá dôchodok 270 eur mesačne, avšak nevie hospodáriť s peniazmi, pretože ich väčšinou míňal na alkohol. Občas jej dal z dôchodku nejakú sumu na domácnosť. Barle začal obžalovaný používať zhruba od času, keď dostal výzvu na nástup do výkonu trestu. Odkedy dostal výzvu na nástup svedkyňa sa s ním bála o čomkoľvek rozprávať, pretože len nadával a ona ho nechcela nijako provokovať. Nikdy by si bez jeho súhlasu nedovolila privlastniť čo i len časť jeho dôchodku, pretože by ju „bol schopný zabiť“. V čase od prevzatia výzvy na nástup do výkonu trestu až do 11. februára 2013 obžalovaný denne požíval alkoholické nápoje, ktoré si kupoval zo svojho dôchodku. Každé ráno sa kvôli tomu vybral s barlou na nákup.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní z 10. mája 2013, súd zistil, že obžalovaný potvrdil, že 28. januára 2013 prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok, kde bol vyzvaný na nástup výkonu trestu odňatia slobody najneskôr do 11. februára 2013 v Ústave na výkon väzby v Prešove s poučením, že v prípade nenastúpenia výkonu trestu v uvedenej lehote sa dopustí trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Do výkonu trestu však nemohol nastúpiť pre bolesti nôh, ktoré mu znemožňovali chôdzu. U lekára nebol, pretože ten po ňom žiadal 5 eur ako

vstupný poplatok, ktoré on nemal. Ďalším dôvodom nenastúpenia trestu v súdom určenej lehote bol nedostatok peňažných prostriedkov na cestu. Exmanželka mu dala na cestu len 5 eur, uvedená suma bola podľa obžalovaného nedostačujúca. Po tom ako mu bola doručená výzva na nástup do výkonu trestu nepožiadal o odklad výkonu trestu.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne F. Y., bývalej manželky obžalovaného, z 24. apríla 2013, vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom predčasného starobného dôchodku vo výške 270 eur, ktorý dostáva zhruba v dvadsiaty deň v mesiaci. Obžalovaný neprispieval na náklady súvisiace s chodom domácnosti, teda míňal celý dôchodok len na svoje osobné potreby, najmä na alkohol. Obžalovaný podľa svedkyne so svojím dôchodkom nakladal nehospodárne. Koncom januára 2013 sa od neho svedkyňa dozvedela, že dostal výzvu na nástup do výkonu trestu. Dva dni po termíne do ktorého mal nastúpiť výkon trestu mu dala 5 eur na cestu autobusom. Táto suma bola podľa nej na cestu postačujúca, pričom viac mu nechcela dať, aby peniaze neprepil. V období od prevzatia výzvy na nástup do výkonu trestu až do 11. februára 2013 ju obžalovaný žiadal o peniaze, avšak nie za účelom úhrady výdavkov spojených s cestou do výkonu trestu, ale na jedlo. Svedkyňa mu tieto peniaze odmietla dať, radšej mu pripravila hotové jedlo. Obžalovaný tvrdil, že má zdravotné problémy s nohami, ale keď mu so synom ponúkli odvoz k lekárovi, vyhlásil, že k lekárovi nepôjde.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 16. apríla 2012, sp.zn.: a z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo 14. júna 2012, č.k.: - 66 súd zistil, že obžalovaný sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 27. februára 2006, č.k.: - 327 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 16. novembra 2006, č.k.: - 390, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: zo 14. augusta 2007. Z uvedených súdnych rozhodnutí tiež vyplynulo, že mu bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, 1 mesiac a 6 dní.

Z výzvy Okresného súdu Kežmarok na nastúpenie do výkonu trestu z 23. januára 2013, sp.zn.: a pripojenej doručenky mal súd za preukázané, že obžalovaný 28. januára 2013 prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok na nastúpenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, 1 mesiac a 6 dní, ktorý mu bol uložený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: zo 16. apríla 2012 v spojení z uznesením Krajského súdu Trenčín, sp.zn: k rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.zn.: z 27. februára 2006, v ktorej výzve mal uvedenú lehotu na nástup výkonu trestu najneskôr v priebehu dňa 11. februára 2013, ako aj poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia tejto povinnosti.

Z príkazu Okresného súdu Kežmarok na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody z 13. februára 2013 (sp.zn.: ), zo zápisnice Obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok o dodaní obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody z 13. februára 2013 a úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok o zatknutí obžalovaného z 13. februára 2013 súd zistil, že odsúdený bol dodaný do výkonu trestu 13. februára 2013.

Súd na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z výpovedí obžalovaného a jeho bývalej manželky, ako aj z vyššie uvádzaných listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný po tom, čo 28. januára 2013 prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok, sp.zn.: z 23. januára 2013, na základe ktorej mal najneskôr v priebehu 11. februára 2013 nastúpiť do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, na výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, 1 mesiac a 6 dní, ktorý mu bol uložený uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn.: z 16. apríla 2012 v spojení z uznesením Krajského súdu Trenčín, sp.zn: k rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.zn.: z 27. februára 2006, do výkonu trestu nenastúpil, a do jeho výkonu bol následne dodaný 13. februára 2013.

Z výpovedí obžalovaného a jeho bývalej manželky tiež vyplynulo, že obžalovaný nenastúpil výkon tohto trestu bez vážneho dôvodu. Obžalovaný síce na jednej strane uvádzal ako dôvod nenastúpenia trestu svoje zdravotné problémy s nohami, súčasne však sám vyhlásil, že ak by mal dostatok finančných prostriedkov na cestu, nastúpil by výkon trestu v určenej lehote. Uvedenú

skutočnosť potvrdila aj výpoveď bývalej manželky obžalovaného. Súd preto neuznal zdravotné problémy obžalovaného za „vážny dôvod“ , ktorý by mu bránil nastúpiť výkon uloženého trestu.

Obžalovaný sa okrem zdravotných dôvodov obhajoval aj nedostatkom finančných prostriedkov na cestu do väznice. Obžalovaný uviedol, že výkon trestu nemohol nastúpiť skôr než dostane dôchodok, ktorý preberá vždy okolo dvadsiateho dňa v mesiaci. Z uvedeného dôvodu ešte v minulom roku na Okresnom súde Kežmarok žiadal, aby mu určili nástup niekedy po dvadsiatom dni v mesiaci. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný prevzal výzvu na nástup do výkonu trestu 28. januára 2013, teda len niekoľko dní potom, čo mal dostať starobný dôchodok. Lehota na nástup do výkonu trestu bola v tejto výzve stanovená tak, že obžalovaný má výkon trestu nastúpiť najneskoršie v priebehu dňa 11. februára 2013. Uvedená lehota neznamená, že by obžalovaný mohol nastúpiť výkon trestu výlučne 11. februára 2013, uvedený deň predstavuje len hraničný termín, dokedy bol najneskôr povinný nastúpiť výkon trestu. Obžalovaný teda mohol nastúpiť výkon trestu aj v deň nasledujúci po prevzatí výzvy na nástup, keď ešte mal disponovať dostatočným množstvom prostriedkov na cestu resp. ak chcel nastúpiť neskôr resp. až v posledný deň lehoty mal dostatok času, aby si z dôchodku odložil sumu, ktorá by mu neskôr umožnila cestu do väznice. Obžalovaný tiež napriek tomu, že prevzal výzvu s jednoznačne a definitívne určenou lehotou na nástup do výkonu trestu, nepodal žiadnu žiadosť o odklad výkonu trestu. Obžalovaný síce tvrdil, že žiadosť o odklad nepodal, pretože sa spoliehal na údajný rozhovor so zamestnancom tunajšieho súdu v bližšie neurčenom období v roku 2012, kedy mu malo byť garantované, že nástup mu určia po dvadsiatom dni v mesiaci, avšak z prevzatej výzvy na nástup s konkrétne a definitívne určenou lehotou nástupu mu muselo byť zrejmé, že táto garancia sa nenaplnila a preto bolo na mieste podať písomnú žiadosť o odklad výkonu trestu. Obžalovaným namietané finančné problémy preto z vyššie uvedených dôvodov takisto neobstoja ako „vážny dôvod“ v zmysle ustanovenia .

Súd zamietol návrh obžalovaného na vypočutie svedka T. Č., pretože doteraz vykonané dôkazy podľa názoru súdu dostatočne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným. Z rovnakého dôvodu súd zamietol návrh na oboznámenie listinného dôkazu - zdravotnej dokumentácie obžalovaného. Vykonanie tohto dôkazu bolo zamietnuté aj z dôvodu, že obžalovaný sám vyhlásil, že jeho zdravotné problémy neboli takého charakteru, že by (v prípade ak by mal dostatok finančných problémov na cestu) nemohol nastúpiť trest v určenej lehote. Zdravotnou dokumentáciou by sa teda nepreukázali žiadne pre rozhodnutie vo veci podstatné okolnosti prípadu.

Súd mal teda z vyššie uvedených dôkazov za preukázané, že obžalovaný skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku (ďalej len „skutok“) naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , teda objektívnu stránku, subjektívnu stránku, objekt a subjekt daného trestného činu.

Súd mal jednak preukázané všetky zložky objektívnej stránky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , a to : konanie obžalovaného spočívajúce v marení výkonu rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, následok spočívajúci v ohrození záujmu spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov, ako i príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a následkom.

Súd mal preukázané aj to, že skutok bol spáchaný obžalovaným. Páchateľom prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa môže byť len osoba, ktorá bola odsúdená na trest odňatia slobody, a ktorej bol výkon tohto trestu nariadený. Obžalovaný (ako trestne zodpovedná osoba spĺňajúca podmienky veku a príčetnosti) túto charakteristiku spĺňa.

Súd mal u obžalovaného preukázanú aj subjektívnu stránku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , konkrétne úmyselné zavinenie páchateľa trestného činu, a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa . Z výpovede bývalej manželky obžalovaného, ako aj z obsahu poučenia vo výzve na nástup do výkonu trestu totiž vyplýva, že obžalovaný vedel, že nenastúpením výkonu trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom bez vážneho dôvodu spácha trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Výpoveď bývalej manželky tiež preukazuje, že s tým bol (minimálne) uzrozumený, pretože vyhlásil, že počká až bude mať dôchodok a potom nastúpi výkon trestu, pričom mal povedať, že „to bude marenie.“

Objektom prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa je záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci. Konaním obžalovaného došlo k zrejmému zásahu do tohto chráneného záujmu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané nasledovné konkrétne skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu a výmery trestu podľa .

Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa (okolnosť, že už bol odsúdený za trestný čin.) Z odpisu registra trestov z 9. apríla 2013 a rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 19. decembra 2012, č.k.: - 40 sa totiž zistilo, že obžalovaný bol doteraz štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 19. decembra 2012, č.k.: - 40, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a 12 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (ktorého výkon doteraz nenastúpil.) V konaní neboli zistené žiadne ďalšie poľahčujúce okolnosti podľa ani žiadne ďalšie priťažujúce okolnosti podľa . Obžalovaný skutkom naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , pričom trestná sadzba trestu odňatia slobody pri tejto skutkovej podstate je stanovená v rozsahu až na dva roky. Keďže podľa musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a podľa ak zistí, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, bolo na mieste vykonať aj úpravu trestnej sadzby v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu podľa sa jej výška ustálila na hranici 8 mesiacov.

Vzhľadom na obsah registra trestov obžalovaného (najmä vzhľadom na vyššie spomínanú skutočnosť spáchania ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) súd dospel k záveru, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody resp. uloženie iného trestu ako je nepodmienečný trest odňatia slobody by v danom prípade nepostačoval na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného. Z uvedených dôvodov súd siahol po nepodmienečnej forme trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä s prihliadnutím na jeho vyšší vek a nepriaznivé zdravotné pomery, ako aj vzhľadom na nepriamu (teda nižšiu) formu úmyselného zavinenia, mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného bude postačovať trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výške 9 mesiacov.

Keďže vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok.