Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/184/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: V. B. P., P..D..G.., P. P. Ú.R. X, Q., I.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: L. R., Q. W.Á. XXXX/XX, Q., S. G. R. U., U. Okresného P. Q. F., za Ú.J. F. Ú. na P. odporcu: S. na G. G. P. W., P. P. F. XX, U., zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie XXX,XX V. s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného P. Q. I., S. R. XX.G. XXXX, Č.. B.. XXC/XXX/XXXX-XX, v časti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX V., B. rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní.

odôvodnenie:

Uznesením zo dňa XX.G. XXXX Č.. B.. XXC/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľa zaviazal voči vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX V. a prostredníctvom príslušného daňového úradu vrátil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh. V časti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na veta prvá a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal voči navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania, náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na začatie konania). Poukázal na skutočnosť, že právna úprava civilného procesu nevylučuje, aby sa aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv napr. podľa o ochrane spotrebiteľa nemohla dať zastúpiť zástupcom. Konštatoval, že v zmysle má v konaní vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. O predmete konania bol vedľajší účastník oboznámený zaslaním návrhu na začatie konania, vrátane jeho príloh. Uviedol, že príprava vzoru právnej argumentácie si vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu. Vzťahuje sa nielen na vedľajšieho účastníka, ale aj na fakt, že návrhy proti spotrebiteľom sú masového charakteru a tiež sú formulovaného typu. Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom konania nemala prináležať v prípade úspechu v konaní náhrada trov konania, je do istej miery absurdný. Dodal, že advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne, a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu.

Proti tomuto uzneseniu, do výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny v napadnutej časti tak, aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a svoje stanovisko rovnako podložil viacerými rozhodnutiami krajských súdov,

ktoré sa zhodli v názore, že vedľajší účastník by mal vedieť poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi aj bez právneho zástupcu a že trovy právneho zastúpenia v tomto prípade nie sú účelné. Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zdôraznil, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, v mnohých prípadoch svoje procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Poukázal na to, že uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie a jeho paušálny vstup do konania v zastúpení advokátom, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nedôjde k porušeniu jeho základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (nález Ú. P. P. P..B. S.. I.. Ú. XX/XX).

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že aplikácia ust. na rozhodovanie o jeho nároku na náhradu trov konania je nenáležitá. Podotkol, že súd prvého stupňa pri priznaní trov nepostupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ani v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Proti tvrdeniam navrhovateľa argumentoval tiež článkom 38 a 47 Charty základných práv EÚ a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu i náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konanie. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle vety prvej .

Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno však opomenúť aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne v zmysle , teda v danom prípade účelne vynaložené vedľajším účastníkom na procesnú obranu odporkyne proti navrhovateľom tvrdenému nároku.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ú. P. P. D. I.. Ú. XX/XX v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa . Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku P.R. R. V. K.- XXX/XX S. R. XX.XX.XXXX. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.

Odvolací súd tak, na rozdiel od súdu prvého stupňa, uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, teda za dva úkony právnej služby (prevzatia a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu), neboli účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Odvolací súd sa tak stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nebolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ú. P.R. P. D. I.. Ú. XX/XX, ktorý v ňom okrem iného uvádza, že všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 , ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelné. Odvolací súd má za to, že tento záver možno aplikovať aj na toto konanie a na posudzovanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Uvedené závery nie sú ani v rozpore s čl. 47 Charty základných práv EÚ zaručujúceho každému právo na poskytnutie právnej pomoci a ani s citovaným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, keďže tieto nijako nepopierajú právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, teda jeho právo nechať sa zastúpiť v konaní advokátom a nijako neobmedzujú tak jeho prístup k súdu a ani právo na spravodlivý súdny proces.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ust. (účinné od 01.01.2012), ktoré poukazuje na trovy konania, medzi ktoré zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a po vyhodnotení odvolacích námietok, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku

o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal v súlade s dikciou prvej vety ustanovenia .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s . Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal podľa , , , vyhlášky č. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania v ním uplatňovanej výške XX,XX V..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.